Fašiangy, Veľká Noc a Turíce: Poradie, Tradície a Význam

Fašiangové obdobie je krásne obdobie v roku, nabité tradičnými rituálmi. Nie je prekvapujúce, že ľudia sú zmätení z toho, čo presne fašiangy znamenajú, aký je ich priebeh a celkovo, aké sú dôvody na oslavy, pretože existuje množstvo rôznych zvykov a tradícií v rôznych regiónoch a krajinách. Známa žartovná slovenská ľudová pieseň „Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide“ trochu poprehadzovala sled sviatkov. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky, teda Turíce. V tomto článku sa viac priblížime k základným charakteristikám a zvykom súvisiacim s týmito tromi významnými obdobiami v slovenskej kultúre, aby sme pochopili ich správne poradie a hlbší význam.

Fašiangy: Čas radosti, zábavy a hojnosti

Fašiangy sú tradicionálny rímskokatolícky karneval. Obdobie fašiangov, známe aj ako karneval, nie je sviatok, ale celé obdobie. Začína na Zjavenie Pána, ktoré sa slávi 6. januára (na Troch kráľov), a končí o polnoci pred Popolcovou stredou. Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy predstavuje prechod medzi zimou a jarou.

Pôvod a podstata fašiangov

Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali, ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Samotný pôvod slova „karneval“ je od latinského výrazu „carnem levare“ alebo „carnelevarium“ či „carnevale“, čo označuje „odstránenie mäsa“. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom. V minulosti, ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. V minulosti bolo typické, že ľudia mali menej práce okolo domu, hospodárstva a na poliach, a preto sa častejšie zabávali, tancovali a hodovali. Bohato prestreté stoly a štedré hodovanie mali priaznivo pôsobiť na hojnosť v nasledujúcom roku. Fašiangy sú oficiálne považované za sviatok jedla a jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Najveselšie obdobie roka však strieda pôst.

Fašiangové masky a ich symbolika

Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými rolami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní alebo národností. Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, inšpirovaná vyhynutým zvieraťom turom divým (praturom). Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Medzi najstaršie masky patrí aj maska „slameník“, iným slovom „kurina baba“, kde človek nosil slamenú sukňu alebo bol celý obalený v slame. K fašiangom sa viažu aj magické a rituálne úkony či hry. Mnohé masky, ako Medveď, Koza, Turoň či Slameník, držia v rukách šable ako prastaré symboly „mužskej sily“, na ktoré im ľudia napichujú slaninu, klobásu, vajcia.

Fašiangové tradície a zvyky na Slovensku

Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach podľa miestnych tradícií a zvykov. Fašiangovým sprievodom sú vlastné komické situácie, uvoľnenosť, smiech a dobrá nálada. Kráčajú v nich najmä mladí muži preoblečení v rôznych maskách, často pre zmenu ženských, ktoré majú osobité mená: Cigánka, Prespanka s deckom, Stará žena, Mladucha, Handrár, Kominár, Mladý zať a podobne. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale aj tancovali. Ich úlohou bolo zabaviť prizerajúcich sa. Parodovali svadobčanov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti a trestali staré dievky priviazaním kláta na nohu. Na dedinských tancovačkách bolo ideálne prostredie, kde si slobodné dievčatá našli svojich ženíchov a mládenci vyvolili svoje nevesty. Jedným zo veľmi starých zvykov bolo, že ak v pondelok alebo utorok pred poslednou fašiangovou nedeľou prišla dievka do krčmy odetá do bieleho rubáša, znamenalo to, že rodičia pustia a privítajú fašiangovníkov a muziku v dome a pohostia ich. Počas fašiangovej obchôdzky sa zvyčajne podáva domáca pálenka a pred nadchádzajúcim obdobím pôstu je potrebné pochutiť si na mastných jedlách, ako sú zabíjačky a vyprážané šišky.

Regionálne oslavy

• V Borskom Mikuláši dodnes pretrvávajú tradície, kde ľudia tancujú Fašiangový tanec nazývaný "pot šable" za zvuku dychových nástrojov. Skupinu oblečenú v tradičných krojoch s kovovými alebo drevenými replikami šablí tvoria vedúci obce a šabliari.
• V Rimavskej Sobote sa tradičným podujatím „Fašiangy sa krátia“ rozlúčili s obdobím osláv. Sprievod plný masiek, vrátane medveďa, dievčat v krojoch, smrtky a čertov, sprevádzala hudba a spev.
• V obci Vlková sa tiež konal sprievod ľudí v maskách, ktorí navštevovali okolité domy, kde dostávali dobrôtky. Starosta obce Peter Bendík zdôraznil, že nechýba pečenie šišiek, pravá zabíjačka a veselica pri ľudovej hudbe.
• V Spišskej Belej sa od roku 1919 etabloval Spišský belanský karnevalový spolok. Spolok organizoval fašiangový sprievod s alegorickými vozmi a stovkami účinkujúcich.

Pochovávanie basy

Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je komické stvárnenie zákazu zábav počas nasledujúceho pôstu. Počas tohto obradu maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú a robia rôzne žarty. Celý sprievod zahŕňa postavy ako farár, organista, miništranti a hrobár, ktorí nesú basu na márach, zatiaľ čo ženy (plačky) nad ňou plačú a spievajú. Muzikanti hrajú ticho a potom hlasno, pričom zaznievajú veselé a vtipné modlitby. Detský súbor Jánošík vo Fiľakove presvedčivo predviedol tento zvyk vo svojom vystúpení.

Popolcová streda a pôst

Po fašiangoch nasleduje Popolcová streda, ktorá je prvým dňom 40-dňového pôstu. Popolcovou stredou sa najveselšie obdobie roka vystriedalo s pôstom. Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí a tento deň sa stal dňom pokánia a pôstu. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy. Zvyk posýpať sa popolom symbolizoval pokánie a pokoru človeka, ktorý si sype pred Bohom popol na hlavu. Dodnes pretrval, avšak už len symbolicky, keď kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Pôst, ktorý bol zavedený kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia, trvá do Veľkého Piatku a má pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola polievka z kyslej kapusty. Beľania na začiatku 20. storočia na jej prípravu mysleli aj tým, že chytali žaby a spracovali aj žabie stehienka.

Veľká Noc: Najvýznamnejší kresťanský sviatok

Po pôste prichádza Veľká Noc, ktorá je jedným z najvýznamnejších období roka. Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Určením dátumu Veľkej Noci poveril nikajský koncil v roku 325 alexandrijského biskupa, ktorý rozhodol, aby sa Veľká noc svätila prvú nedeľu po prvom jarnom splne (spln, ktorý pripadá na deň jarnej rovnodennosti alebo najbližší nasledujúci termín). To znamená, že Veľká Noc môže pripadnúť na niektorý z dní od 22. marca do 25. apríla, a tak veľkonočné sviatky a od nich závislé pohyblivé sviatky môžu pripadnúť na 35 rôznych dní.

Turíce: Slávnosti zoslania Ducha Svätého a oslava prírody

Slávenie Turíc je v skutočnosti záverom osláv Veľkej Noci. Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej Noci. Ide o slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého.

Názvy a pôvod

Turíce môžeme poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti. Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami. V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica, čo odkazuje na päťdesiaty deň.

Kresťanský význam

Kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po Veľkej Noci sviatok Zoslania Ducha Svätého. Keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý, v Jeruzaleme sa konal sviatok Šavu’ot, počas ktorého si židia pripomínali prijatie Tóry od Boha na vrchu Sinaj. Šavu’ot bol zároveň sviatkom vďakyvzdania za úrodu v čase končenia žatvy. Z biblickej knihy Skutkov apoštolov sa dozvedáme, že keď nastal päťdesiaty deň po Veľkej Noci, boli všetci spolu zhromaždení na jednom mieste. Zrazu sa celý dom naplnil zvukom z neba, ktorý sa podobal hukotu silného vetra. Učeníci, naplnení Svätým Duchom, začali hovoriť v iných jazykoch. Po Petrovej kázni sa v ten deň dalo pokrstiť 3 000 ľudí. Samotná udalosť je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie alebo Zostúpenie Ducha Svätého, ľudovo na Ducha.

Turíčne zvyky a symbolika

Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zaobstarať vetvičky bolo úlohou mužov - otcov rodín alebo starších synov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.

Otváranie studničiek

Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej Noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.

Turíčny kráľ a kráľovná

V niektorých regiónoch Slovenska sa pred Turícami stavali máje a tento zvyk bol spojený so zábavou. Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej. Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento „mládenecký richtár“ preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry. V pohanských obradoch mali mať záštitu nad pastiermi a stádom, úlohu ochrany nad vodou a privolávanie dažďa v období sucha. Tieto obyčaje boli neskôr zakázané a postupne zanikli, ale v ľudovom prostredí sa transformovali do inej podoby.

Jízda králů v Česku

V susednom Česku, presnejšie v niektorých obciach na Slovácku a Hanej, sa dodnes usporadúvajú svätodušné obchôdzky na koňoch známe pod názvom „Jízda králů“. Mládenec vyvolený za kráľa ide na koni v čele sprievodu, ktorý tvoria jeho pážatá a regrúti. Vyzdobený konský sprievod prechádza celou dedinou a vyvolávači vtipnými veršami pozdravujú okolostojacich a pýtajú od nich príspevok na večernú tancovačku. Táto tradícia vychádza z legendy o kráľovi Matejovi, ktorý v jednom neúspešnom boji prehral, prezliekol sa do ženských šiat a takto zamaskovaný utiekol.

Slovensko je krajina bohatá na tradície a zvyky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Medzi najvýznamnejšie obdobia roka patria Fašiangy, Veľká Noc a Turíce. Tieto sviatky sú spojené s radostnými oslavami, spevom, tancom a rôznymi ľudovými zvykmi, ktoré odrážajú hlboké korene v kresťanstve aj v predkresťanských rituáloch súvisiacich s prírodou a plodnosťou.

tags: #fasiangy #turice #velka #noc #zoradit #podla