Slovensko je krajina bohatá na tradície a zvyky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Medzi najvýznamnejšie obdobia roka patria Fašiangy, Turíce a Veľká noc. Tieto sviatky sú spojené s radostnými oslavami, spevom, tancom a rôznymi ľudovými zvykmi.
Fašiangy: Čas radosti, zábavy a hojnosti
Fašiangy sú obdobím, ktoré trvá od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Po nich nasleduje 40-dňový pôst až do Veľkého piatku. Toto obdobie predstavuje akýsi prechod medzi zimou a jarou. V minulosti bolo typické tým, že ľudia mali menej práce okolo domu, hospodárstva a na poliach, a preto sa častejšie zabávali, tancovali a hodovali. Bohato prestreté stoly a štedré hodovanie mali priaznivo pôsobiť na hojnosť v nasledujúcom roku.
Spev, tanec a nespútaná nálada sa niesla Rimavskou Sobotou v piatok 9. februára. V rámci tradičného podujatia pod názvom Fašiangy sa krátia, mesto zažilo rozlúčku s obdobím osláv a hodovania. Ani napriek sychravému počasiu nechýbala v sprievode dobrá nálada, spojená s hudbou a piesňami. A čo by to bol za fašiangový pochod bez rozličných masiek. Spoločne s medveďom sa vedľa seba zabávali a spievali dievčence v krojoch, no nechýbala ani smrtka, čerti či rôzne strašidlá. Tradičný pochod zorganizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko a Centrum voľného času v Rimavskej Sobote.
V obci Vlková sa posledný februárový víkend tiež rozlúčili so zábavou. Obcou sa tiahol sprievod ľudí v maskách. Všetky okolité domy mali svoje brány otvorené dokorán. Masky ich navštívili a obyvatelia im na oplátku darovali dobrôtky.
„Fašiangy v obci oslavujeme v podobe ľudových tradícií. Nechýba pečenie šišiek, pravá zabíjačka a dobroty z nej, ale i veselica pri ľudovej hudbe,“ povedal starosta obce Peter Bendík.
Pri tvorbe masiek sa fantázie medze naozaj nekládli. Mostom v obci prešla rodina smajlíkov, čarodejnice, kvetiny, princezné, ale aj väzni olepení čiernou páskou, piráti či štýloví kovboji.
Na fašiangovom posedení nemohli chýbať okrem iného ani tradičné šišky. Vybrať najchutnejšiu dobrotu veru nebolo ľahké, veď každá gazdinka má svoj tajný a osvedčený recept a mnohokrát stačí trochu iná múka, kvasnice, citrónová kôra, rum a už je výsledok iný. Džemy a marmelády rôznej príchute zdobili šišky nielen na povrchu, ale aj vnútri, a nechýbala ani tradičná jahodová pena.
Fašiangy sú oficiálne považované za sviatok jedla a jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť.
Súťaž o najchutnejšiu šišku
Výsledky súťaže o najchutnejšiu šišku:
| Miesto | Meno | Popis šišky |
|---|---|---|
| 1. | Mária Cuperová | - |
| 2. | Gurdoňová Alžbeta | Šišky plnené lekvárom vo vnútri |
| 3. | Mária Kovácsová | Šiška s výborným marhuľovým džemom na povrchu |
Vyzbierali dobroty. Do spevu a tanca maskám vyhrávala ľudová hudba Liptákovci. Fašiangový sprievod navštívil domy v okolí obecného úradu, aby do pripraveného košíčka vyzbieral vajíčka na prípravu praženice. Nakoniec sa v ňom ale ocitli aj rôzne iné dobrôtky. S darcami si potom masky zatancovali.
„V poslednom čase je to všade divoké, samá nevôľa a nesúlad. Ľudia by sa potrebovali spájať a nie oddeľovať. Preto by sa mali spájať napríklad na takýchto kultúrnych akciách v obci,“ zdôraznil starosta.
Ani starosta obce sa nedal zahanbiť. Formálne oblečenie tentokrát vymenil za hokejový dres. Na plecia si zavesil korčule.
„Mám blízko k športu, hlavne k futbalu a v poslednom čase aj k hokeju.
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide.“ Táto pieseň sa už každoročne nesie Nevoľným, keď naši mládenci oblečení v typických fašiangových maskách rozdávajú po dedine smiech a zábavu. Okrem príjemného rozptýlenia prinášajú aj trochu tradície, ktorá sa žiaľ začína z našich životov vytrácať.
Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… jedna z najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turíčné sviatky. Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy a je to obdobie prechodu medzi zimným a jarným obdobím. Počas fašiangov prevláda bujará zábava, organizujú sa svadby a zabíjačky. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú tradičné fašiangové hry a sprievod mladých mužov v preoblečení v rôznych maskách. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy, tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi. Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli. Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na masti. Najveselšie obdobie roka však strieda pôst. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je komické stvárnenie zákazu zábav počas nasledujúceho pôstu.
Tieto tradičné pesničky a uchované zvyky, podobne cez príbeh pochovávania basy nám tento rok veľmi presvedčivo predviedol vo svojom vystúpení v Dome kultúry aj Detský súbor Jánošík vo Fiľakove. Cez rozlúčkovú reč nad hrobom, prihovorili sa vtipne i pánovi primátorovi i pani riaditeľke Domu MS a rozosmiali obecenstvo aj usilovným kropením hlavne divákov v prednej rade. Veď kedyže sa vám dostane požehnania cez kefu na záchody? A povestné pampúšky pre účinkujúcich i návštevníkov pripravili členky Miestneho odboru MS vo Fiľakove. Fiľakovo, 22. 2.
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide.“ Tieto slová zneli dňa 8.2.2017 celou obcou z úst našich najmilších škôlkarov a ich pani učiteliek. Ako každý rok, tak i tento sme si spríjemnili obdobie fašiangov, sprievodom obcou. Detičky z každej triedy mali na hlavách čelenky s motívmi ich triedy, ktoré si usilovne s pomocou pani učiteliek vyrobili. Všetci sme si sprievod užili, zabavili sa, zaspievali si.
Veľká Noc: Najvýznamnejší kresťanský sviatok
O Veľkej noci sa v poskytnutom texte priamo nehovorí, avšak je spomenutá ako jedno z najvýznamnejších období roka, ktoré nasleduje po fašiangoch a pôste, a predchádza Turíciam. Je to najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Podujatie v Rimavskej Sobote pokračovalo v Knižnici Mateja Hrebendu vyhodnotením súťaže na tému Fašiangy v Gemeri Malohonte.