Fašiangy predstavujú obdobie plné zábavy, veselosti a tradícií, ktoré sa konajú medzi Troch kráľov (6. januára) a Popolcovou stredou. Toto prechodné obdobie medzi zimou a príchodom jari je charakteristické dočasným narušením zavedených poriadkov a noriem, imitáciou a parodovaním bežných vzťahov a bujarým veselím. V minulosti bolo toto obdobie spojené s hojnosťou, zabíjačkami, hostinami, tancom a hudbou, pričom korene fašiangových osláv siahajú až do predkresťanských čias s cieľom symbolicky privolať jar, teplo a bohatú úrodu.
Význam masiek a ich psychohygienická funkcia
Masky počas fašiangov zohrávali kľúčovú úlohu. Umožňovali ľuďom vybočiť z každodenného stereotypu, čo malo významnú psychohygienickú funkciu. Etnologička Emília Horváthová potvrdzuje, že práve preto sú masky obľúbené aj v súčasnosti. Fašiangové obdobie bolo plné hier, žartov, tanečných hier a improvizovaných tancov maškár.
Masky nesúvisia len s fašiangami; ich pôvod siaha až do mladšieho paleolitu a neolitu, kde sa používali pri love, náboženských obradoch a pohreboch. Na Slovensku sa v minulosti používali ako ochranný prostriedok proti zlým silám počas zimného slnovratu. Počas nového roka a fašiangov slúžili na privolanie prosperity, zabezpečenie dobrej úrody a plodnosti.
Tradičné slovenské masky a ich symbolika
Na Slovensku boli rozšírené rôzne typy masiek, ktoré sa líšili počtom, spôsobmi maskovania a obsahovou náplňou. Prevládali predovšetkým zvieracie masky, ktoré sa pokladajú za najstaršie a súviseli so symbolikou roľníckej práce a plodnosti.
Najtypickejšie zvieracie masky:
- Turoň: Špecifická maska fašiangov, odvodená od vyhynutého zvieraťa tura. Symbolizuje silu a plodnosť. Zobrazuje volskú hlavu na tyči s otvárateľnou papuľou a zvoncami na rohoch. Muž, ktorý ju niesol, bol prikrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou.
- Medveď: Symbolizuje hrubú silu, vitalitu, plodnosť a ochranu domácnosti. Predpokladá sa, že stelesňoval kult plodivej sily. Mládenec alebo muž sa prezliekol do kožucha so srsťou navrch, alebo bol obtočený povrieslami a mal kuklu na tvár.
- Koza: Predstavuje plodnosť.
- Kôň: Zosobňuje život a energiu.
Ďalšie významné masky:
- Slameník alebo kurina baba: Jedna z najstarších masiek, nazývaná aj Slama.
- Čert: Kresťanská verzia pohanského démona zla. V ľudovej symbolike mal odháňať zlé sily.
- Gazda, gazdiná, mládenec a dievka: Reprezentujú poriadok, súdržnosť a rodinné hodnoty, mladú silu a životnú radosť.
- Žobrák: Pripomienka pokory a karikatúra lakomstva.
- Stará žena (baba) a starý muž: Zosmiešňujú ľudské slabosti ako lakomosť, ohováranie či tvrdohlavosť.
- Doktor, mastičkár či felčiar: Predvádzajú parodické "liečenie".
- Mládenci prezlečení za ženy: Zvýrazňujú alebo parodujú erotické momenty.
Fašiangovníci a sprievody
S turoňom chodila skupina fašiangovníkov, ktorá mohla zahŕňať strelca, hájneho, poľovníka, mäsiara, žobráka s košom na dary, kominára, ženu ľahkých mravov či starú ženu s nemanželským dieťaťom. Cieľom obchôdzok bolo zabezpečenie prosperity, plodnosti hospodárskych zvierat i ľudí. Turoň sa obradne "zabíjal" na hnojisku, pričom hnoj mal magickým úkonom nadobudnúť vegetatívnu silu.
Fašiangové sprievody mali rozličné podoby, líšili sa počtom masiek, spôsobmi maskovania, organizáciou a obsahovou náplňou. Účastníci mali možnosť prekročiť nejedno tabu, správať sa nekonvenčne a používať slová či gestá, ktoré bežný život netoleroval. Tieto sprievody uvoľnili lavínu veselia, smiechu a bláznivých komických situácií, ktoré slúžili ako forma duševnej hygieny.
Moldavské fašiangy boli veselé, priniesli hudbu, masky či tradičné šišky
Fašiangy v Európe: Benátky, Morava, Nemecko a Rakúsko
Fašiangy, známe v rôznych častiach Európy ako karnevaly alebo masopusty, majú bohatú históriu a rozmanité formy osláv.
Benátsky karneval
Preslávený karneval v Benátkach sa prvýkrát konal už v 11. storočí a rýchlo sa stal symbolom mesta. Prvé písomné zmienky siahajú do 2. polovice 13. storočia, no verejné zhromaždenia v maskách sa organizovali už v 11. storočí. V roku 1162 boli spojené s oslavou víťazstva Benátskej republiky. Karneval umožňoval stierať sociálne rozdiely vďaka noseniu masiek a kostýmov. V súčasnosti patrí medzi najväčšie na svete, s hlavným programom desať dní pred Popolcovou stredou.
Morava a Česká republika
Morava je známa februárovými masopustami, ktoré sú súčasťou obradných sprievodov masiek s živou muzikou. Zbierajú sa vajíčka, slanina a tradičné dezerty ako šišky. Masopusty sa vracajú do celej Českej republiky.
Nemecko a Rakúsko
V Nemecku sa oslavy zimných mesiacov začínajú už od 6. januára. Rôzne regióny oslavujú fašiangy v rôznom čase. Karneval sa väčšinou slávi v regióne Porýnie-Falcko a v Severnom Porýní, pričom hlavným dňom je pondelok (Ružový pondelok). Fasching sú takmer identické oslavy, ale vyskytujú sa na juhu Nemecka, v Bavorsku a v Rakúsku, kde sa oslavujú v nedeľu. Kolínsky karneval patrí medzi najvyhlásenejšie februárové oslavy v Nemecku.
Karneval v Nice
Karneval v Nice je považovaný za jedno z najväčších podujatí na svete, so slávnostným sprievodom corso carnavalesque a kvetinovou bitkou.
Pochovávanie basy - symbolické ukončenie fašiangov
Na veľkej časti Slovenska vyvrcholili fašiangy v utorok pred polnocou obradom známym ako pochovávanie basy. Ide o žartovný pohreb basy, symbolizujúci koniec hudby a zábavy v čase pôstu. Mládenci prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad sprevádzaný smiechom a zábavou. Tradičnými jedlami tohto obdobia sú fánky, šišky, slaninka s klobáskou a huspenina.
Fašiangy sú nemysliteľné bez masiek, ktoré symbolizovali mužskú silu plodnosti, smrť a ožitie zvieraťa ako prejav obnovy a prebúdzania prírody. Muži v maskách mali typické rekvizity ako ražeň, šabľu, zvonce či hrkálky. Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzajúcu z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností.