Fašiangy predstavujú obdobie veselosti, hodovania a tancovačiek, ktoré sa tradične začína po sviatku Troch kráľov a trvá až do Popolcovej stredy. Pre väčšinu ľudí sa pri slove „Fašiangy“ vynoria spomienky na maškarné plesy a neodmysliteľné vysmážané šišky. Toto obdobie je bohaté na tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu a oslavujú koniec zimy a príchod jari.
Edukačné materiály: Kreslené informácie o Fašiangoch
Na podporu poznávania fašiangových tradícií sú k dispozícii rôzne edukačné materiály, ktoré deťom hravou formou približujú túto tému. Jedným z takýchto materiálov sú demonštračné karty s kreslenými obrázkami.
V sade demonštračných kariet nájdete tradičné masky, fašiangové dobroty aj hudobné nástroje. Medzi znázornenými maskami sú napríklad medveď, kobyla, kominár či smrtka. Z fašiangových pochúťok sú tu šišky, jaternice/krvavničky a z hudobných nástrojov husle, bubon, harmonika, trúbka a ďalšie. Obrázky sú prehľadné, pre deti zrozumiteľné a skvele sa hodia k téme tradície a kultúra.
Obsah materiálu tvorí 30 demonštračných kariet vo formáte A5, ktoré sú navrhnuté pre rôzne vekové kategórie, vrátane batoliat (1-3 roky), detí v materských školách (predškoláci), školských kluboch detí a žiakov 1. stupňa základných škôl, ako aj pre špeciálnu pedagogiku.
Ako s kartami pracovať?
Súbor je možné využiť ako obrázkovú brožúru a ponúka širokú škálu aktivít:
- Rozhovor v kruhu a rozvoj slovnej zásoby.
- Triedenie (masky × jedlo × hudba).
- Hľadanie dvojíc: „Čo patrí k fašiangom?“
- Komunikačné aktivity - opis, hádanky, otázky a odpovede.
- Tematická výzdoba a nástenka.
Deti sa vďaka týmto demonštračným kartám zoznámia s danou témou, osvoja si nové pojmy a rozšíria slovnú zásobu. Tento súbor pracovných listov navyše stimuluje a rozvíja detskú kreativitu, jemnú motoriku, trpezlivosť a logické myslenie. Deti môžu dotvárať obrázky pomocou plastelíny, modelovacej hmoty alebo kinetického piesku a užijú si tak zmysluplnú hru.
Slovenské fašiangové tradície
Vyvrcholením fašiangov sú obchôdzky masiek, ktoré sa tradične konajú v posledných troch dňoch tohto obdobia. V slovenských regiónoch, ako napríklad v Gemeri-Malohonte, ožívajú ulice obcí i miest fašiangovými maskami. Fotografické záznamy z týchto udalostí ukazujú pravú vidiecku fašiangovú zábavu.
Účastníci v krojovanom oblečení, spievajúci a tancujúci, dodávajú oslavám nezameniteľnú atmosféru. Na niektorých miestach sú súčasťou fašiangov aj tradičné dedinské zabíjačky. Takéto udalosti svedčia o hrdosti miestnych obyvateľov na svoje dedičstvo, pričom pekné ženy a statní chlapi v chološniach a vyšívaných kabaniciach len umocňujú vizuálny zážitok.
Kysucké múzeum pri príležitosti svojho výročia pripravilo program s názvom „Fašiangy sa krátia už sa nenavrátia...“. V rámci tohto programu sa konal fašiangový sprievod masiek, ktorý prešiel naprieč Múzeom kysuckej dediny a vyvrcholil tradičným pochovaním basy. Pravú fašiangovú náladu zabezpečovali folklórne súbory.
Fašiangový sprievod a pochovávanie basy 2019 v Pustých Sadoch
Počas fašiangového obdobia sa prostredníctvom rôznych médií uverejňujú zaujímavé príspevky, ktoré približujú vznik fašiangov, spôsob, akým ich prežívali naši predkovia, čím sa ľudia v minulosti počas tohto obdobia zaoberali, aká bola fašiangová strava a čím boli zaujímavé fašiangové masky.
Fašiangy v Rusku: Maslenica
Ruské fašiangové tradície sa od tých slovenských dosť líšia. Fašiangy sa v Rusku nazývajú Maslenica. Názov je odvodený od slova „maslo“, ktoré v ruštine označuje olej. S ním súvisí tradičné ruské fašiangové jedlo - palacinky, takzvané „bliny“, ktoré sa pražia na oleji. Preto sa počas celého trvania Maslenice Rusi hojne napchávajú palacinkami, sladkými aj slanými, s džemom, tvarohom, s hubami či kaviárom.
Existuje dokonca aj špeciálna palacinková tradícia: najprv svokry pripravia palacinky pre svojich zaťov, potom sa roly vymenia. Neoficiálnymi maskotmi Maslenice sa stali dedko s balalajkou, ktorý symbolizuje končiacu sa zimu, krásne dievča v kroji - symbol prichádzajúcej jari - a medvedík, prinášajúci šťastie. Tieto postavy sú pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou bujarých osláv, ktoré trvajú celý týždeň. Dátum Maslenice sa stále určuje podľa juliánskeho kalendára.
Koniec Fašiangov a začiatok pôstu
Záverečnou udalosťou fašiangov je Popolcová streda. Táto udalosť nás upozorňuje, že nastáva čas spoločenského útlmu. Ide vlastne o 40-dňové obdobie pôstu, ktoré sa končí deň pred Veľkonočnou nedeľou. V tomto období po Popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov - Veľkonočné sviatky.
V Rusku sa pôst začína po Maslenici a trvá až do Veľkej noci. Slovo Pascha, ktorým sa v Rusku označuje Veľká noc, má pôvod v názve židovského sviatku Pesach. Pascha sa v Rusku slávi po skončení pôstu, ktorý pravoslávni veriaci dodržiavajú skutočne prísne. Posledný týždeň pred samotnou Veľkonočnou nedeľou („Svetloje Christovo Voskesenie“) sa nazýva „Strastnaja sedmica“.
V porovnaní so slovenskou šibačkou sú ruské veľkonočné tradície oveľa menej zábavné a sústredia sa skôr na náboženský aspekt sviatkov jari. Konajú sa až niekoľkohodinové veľkonočné omše a ľudia si do chrámov prinášajú košíky s maľovanými vajíčkami a kuličom - sladkým chlebom s hrozienkami a orechmi. Okrem neho sa pečie aj pascha, tradičný tvarohový koláč. Zaujímavé je, že Rusi si navzájom neprajú veselú Paschu.