Fašiangy predstavujú tradičné slávnostné obdobie medzi Vianocami a veľkonočným pôstom, ktoré je spojené s veselím, hodovaním a stretávaním. Je to posledná príležitosť užiť si zábavu pred štyridsaťdňovým pôstom, ktorý nastáva po Popolcovej strede. Fašiangové obdobie, ktoré sa za stáročia premenilo, ale nikdy nezmizlo, dokázalo sa prispôsobiť dobe, pretože potreba stretnúť sa a na chvíľu si dovoliť viac ako v bežný deň zostáva rovnaká. Písomné zmienky o fašiangoch na našom území pochádzajú už z 13. storočia, keď sa v Uhorskom kráľovstve slávil prvý pôst. Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním prírodnej alebo spoločenskej zmeny a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Pre fašiangy je typické imitovanie a parodovanie zavedených vzťahov v bežnom živote a bujaré veselie.
Pôvod a význam fašiangov
Etymológia a historický kontext
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého slova „Fastenschank“, čo znamená posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“. V 13. storočí v Uhorskom kráľovstve na území dnešného Slovenska sa táto ľudová tradícia stala vítaným sviatkom uprostred dlhých zimných mesiacov, pretože ponúkala dôvod stretnúť sa, pobaviť sa a na chvíľu pustiť bežné starosti z hlavy.
Účel a symbolika
Účelom fašiangov bolo rozlúčiť sa so zimou, uctiť si prichádzajúcu jar a poistiť si úrodu a plodnosť na najbližší rok. Fašiangy úzko súviseli s hospodárskym rokom a s tým, ako ľudia predtým žili. Zima bola obdobím, kedy práca na poliach ustávala a tempo života sa spomalilo, čo poskytovalo priestor na stretnutia a zábavu. Masky a s nimi spojené obchôdzky slúžili na zabezpečenie prosperity, bohatej úrody, plodnosti hospodárskych zvierat i ľudí, ale tiež ako ochrana pred pôsobením zlých síl. Fašiangové oslavy tak zaplnili obdobie medzi Vianocami a príchodom jari.
Fašiangové obdobie a jeho rytmus
Dĺžka a dátumy
Fašiangy sa začínajú po sviatku Troch kráľov (6. januára) a končia na Popolcovú stredu, ktorá môže pripadnúť zhruba od polovice februára do začiatku marca. Koniec je pohyblivý a odvíja sa od dátumu Veľkej noci. Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Popolcovou stredou nastal štyridsaťdňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí a ktorý končí až Veľkou nocou.
Typické dni fašiangov
Oslavy fašiangov vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka, pričom každý deň mal svoj vlastný rytmus a zvyklosti. Pracovné činnosti žien a dievčat boli zamerané na pradenie, často sa organizovali priadky a páračky. Muži, furmani, zvážali drevo a gazdovia sa venovali oprave a výrobe náradia. V tomto období bolo najviac svadieb, čo súviselo s poľnohospodárskym charakterom roka, kedy na poliach neboli súrne práce a boli k dispozícii potravinové zásoby zo zabíjačiek.
Tučný štvrtok (Mastný štvrtok)
Prípravy sa začínali už vo štvrtok, ktorý sa označoval ako Tučný štvrtok alebo Mastný štvrtok. Bol to deň, kedy sa chystalo všetko, čo sa počas záverečných osláv objaví na stole, a že toho veru nebývalo málo. Tradične sa v tento deň vypekali šišky či kreple. Bol to vrchol hodovania a pitia s presvedčením, že kto si dopraje dosť, bude mať silu a energiu po celý ďalší rok.
Fašiangová nedeľa
Nedeľa patrila hudbe a tanečným zábavám, jednoducho sa tancovalo, spievalo a oslavovalo, ako to šlo.
Fašiangový pondelok
V pondelok zábavy pokračovali, avšak v minulosti si ich mohli užívať už len vydaté ženy a ženatí muži. Tieto takzvané mužovské bály zahŕňali aj obradné tance, napríklad skákanie do výšky - čím vyššie, tým lepšia úroda.
Fašiangový utorok
Posledným dňom fašiangov je utorok, kedy všetky oslavy kulminujú. Bol to finále s fašiangovými sprievodmi masiek, hrami, scénkami a večernou zábavou, ktorá sa pretiahla až do noci. Po polnoci fašiangy skončili a s nimi stíchla aj hudba, čo symbolizovalo koniec veselia pred pôstom.
Fašiangové hodovanie a jedlá
Podstatou fašiangov bolo pripraviť sa na pôst trvajúci až do Veľkej noci, počas ktorého veriaci nejedli mäso ani mäsové výrobky. Preto sa obdobie fašiangov považovalo za obdobie intenzívneho hodovania, tancov, zabíjačiek a svadieb, kedy sa nešetrilo ani na jedle, ani na oslavovaní. Ako vtipne poznamenal Joey z Priateľov: "Bolo to treba všetko zjesť."
Tradičné menu
Fašiangové menu bolo bohaté. Mäso v rôznych podobách, slaninu, jaternice, oškvarky, tlačenku a klobásky dopĺňali sladké šišky z kysnutého cesta alebo ich alternatíva - fánky. K tradičným jedlám tohto obdobia patrila aj huspenina. Konali sa spoločné zakáľačky, na ktorých sa zúčastňovala celá rodina, čo tiež prispievalo k hojnosti.
Moderné prístupy k fašiangovým dobrotám
Ak sa aj napriek túžbe dodržiavať novoročné predsavzatia nechcete vzdať tradičných fašiangových pochúťok, existuje už množstvo receptov na odľahčené verzie týchto dobrôt. Napríklad šišky sa dajú pripraviť zo špaldovej múky, kvásku či doplnené o tvaroh, čo umožňuje vychutnať si ich zdravším spôsobom.
Pirohy z Klenovca na Popolcovú stredu
V Klenovci sa Popolcová streda nazýva aj "pirohová streda", pretože sa vtedy varili chutné pirohy. Pirohy sa pripravovali buď pražené s makom alebo varené s bryndzou či makom a lekvárom.
Recept na pražené pirohy s makom (z Klenovca):
- Najprv si zamiesime cesto z troch vajec a hladkej múky, ktorej pridáme toľko, aby bolo cesto ani mäkké, ani tvrdé.
- Takto vypracované cesto natenko rozvaľkáme.
- Potom si zomelieme mak a rozrobíme ho s mliekom a mletým cukrom, aby bol mäkký a sladký.
- Z takto pripraveného maku kladieme kôpky na polovicu cesta a druhou polovicou zakryjeme.
- Cesto okolo makovej plnky pritlačíme a radielkom (kolieskom so zúbkami) vykrajujeme pirohy, ktoré potom vyprážame v horúcom oleji.
Fašiangové masky: Od symboliky po zábavu
Maska je plastické zobrazenie tváre alebo hlavy ľudskej, zvieracej, mytologickej či démonickej bytosti. Ak je doplnená kostýmom zahaľujúcim postavu, označuje sa ako maškara. Masky sú neodmysliteľnou súčasťou fašiangov. Fašiangové sprievody masiek patrili k tomu najvýraznejšiemu, čo k fašiangu patrilo. Masky neboli náhodné ani čisto na pobavenie - každá mala svoju rolu, význam a miesto v sprievode.
Význam a funkcia masiek
Masky majú psychohygienickú funkciu, pretože ľuďom umožňovali vybočiť z každodenného stereotypu. Masky pomáhali boriť hranice i ostych, ktorý by bez nich možno medzi niektorými panoval. V období fašiangov mali masky za cieľ zabezpečiť prosperitu, bohatú úrodu, plodnosť a tiež ochranu pred zlom. Maskované postavy vykonávali magické úkony, ako skákanie, váľanie sa či ukazovanie erotických gest, veriac, že tak zabezpečia dobrú úrodu a podporia plodnosť. Sprievody prechádzali dedinami dom od domu, hralo sa, spievalo, tancovalo a masky často predvádzali krátke scénky.
Tradičné fašiangové masky
Márne by ste medzi fašiangovými maskami hľadali dnes obľúbených superhrdinov či pirátov. Tradičné postavy mali hlbší symbolický význam. Na Slovensku boli v minulosti najrozšírenejšie slamené masky a masky z obrátenej kožušiny. Etnologička Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu tvrdí, že práve preto ľudia obľubujú masky aj v súčasnosti.
Medveď
Postavy v maskách prechádzajúce dedinou tradične sprevádzal medvediar so svojim medveďom. Ten je symbolom sily a plodnosti, a tanec s ním má zabezpečiť dobrú úrodu v novom roku. Medveď symbolizoval silu a plodnosť a často s ním museli tancovať gazdiné, aby sa zaistila dobrá úroda.
Turoň
Špecifickou a jednou z najčastejších fašiangových masiek je postava turoňa. Názov masky je odvodený od vyhynutého zvieraťa tura (na Slovensku vyhynul v 17. storočí), ktorý je v tradičnej kultúre symbolom sily a plodnosti. Etnológ Daniel Luther vysvetľuje, že maska zobrazuje volskú hlavu na tyči s otvárateľnou papuľou (chriapou) a so zvoncami na rohoch. Muž, ktorý niesol hlavu turoňa, bol prikrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. S turoňom chodila skupina fašiangovníkov - strelec, hájny, poľovník, mäsiar, žobrák s košom na dary, kominár, žena ľahkých mravov či stará žena s nemanželským dieťaťom (figurína dieťaťa). Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili a mäsiar ho naporcioval, čím hnoj magickým úkonom nadobudol vegetatívnu silu.
Ďalšie zvieracie masky
Medzi ďalšie typické zvieracie masky patrili kôň, kobyla, koza, kohút či bocian. Kôň predstavoval životnú energiu a pohyb, zosobňoval život a energiu, zatiaľ čo koza predstavovala plodnosť. Masky často predvádzali smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu a prebúdzanie prírody k životu po zime.
Ľudské a iné masky
Časté boli aj masky ako kominár (tradičný nositeľ šťastia), cigánka, ženích s nevestou či šašo. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy (prespanky alebo Cigánky), ktoré zdôrazňovali alebo parodovali erotické momenty, napríklad v správaní svadobného páru. Rozšírené bolo aj prezliekanie mužov za ženy a naopak. Masky svadobného páru, tehotných žien či slobodných žien s figurínou dieťaťa využívali erotickú symboliku. Niektoré masky mali pobaviť, iné vystrašiť - hlavne zlých duchov, ktorí by sa mohli po okolí potulovať. Medzi komediálne postavy patrili aj dedovia, baby, ženy s chlapom v koši na chrbte. Strašidelné masky, ktoré v zmysle ochrannej mágie mali mať odpudzujúci vzhľad, zobrazovali väčšinou démonické bytosti.
Výroba masiek a rekvizity
Masky sa v minulosti vyrábali z rôznych materiálov. Najrozšírenejšie boli slamené masky (napríklad Slameník alebo kurina baba) a masky z obrátenej kožušiny (ako medveď a dedo). Obradové masky mlčali, mali démonický vzhľad, boli zhotovené z materiálu magického významu (slama, kožušina) alebo niesli predmet magického charakteru (bábka dieťaťa, ražeň). Muži v maskách mali aj typické rekvizity, ako ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky, slúžiace aj na upútanie pozornosti zvukmi. Na zmenu vzhľadu sa okrem masiek používalo aj líčenie tváre sadzami, múkou a prírodnými farbami, kukly zahaľujúce celú hlavu, náličnice z kože či papiera, alebo lepené fúzy a briadky. Farby mali v tradičnej kultúre symbolickú funkciu: červená vyjadrovala mladosť a veselosť, biela zosobňovala smrť a démonickosť.
Obchôdzky a zábavy
V závislosti od oblasti mohli byť fašiangové obchôdzky rôzne. Niekde masky len slušne zabúchali na dvere a zatancovali si s domácimi, inde sa to mohlo zvrhnúť na oveľa bujarejšiu zábavu. Domáci sa zapájali pohostením a darmi. To, čo sa počas obchôdzok vybralo (slanina na ražeň, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky, peniaze), sa potom večer spoločne zjedlo a vypilo. Muziku predsa bolo treba z niečoho zaplatiť. Fašiangový sprievod tak nebol len zábavou, ale aj spôsobom, ako sa ľudia stretávali, zdieľali a udržiavali vzťahy v obci. Okrem obchôdzok sa konali priadky, zabíjačky a svadby, ktoré sprevádzali hry a zábavy.
Pochovávanie basy 2016
Hudba a piesne
Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Medzi najznámejšie fašiangové piesne patria:
- Fašiangy, Turíce:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Pod šable, pod šable, aj pod obušky,
tuto nám nedali, len plané hrušky.
Tuto nám nedali, hentam nám dajú,
zabili komára, slaninu majú.A tam hore na komore,
sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnať
a mne kúsok odrezať.
Až sa máte porezaťi,
pôjdem si sám odrezaťi.
Kus, kus, ako hus. - Za Borovou bieli dom:
Za Borovou bieli dom,
za Borovou šmik, šmaj, škoprdaj,
šmiriridi zabrdaj bieli dom.
Švárnô ďiovśa bíva v ňom,
švárnô ďiovśa, šmik, šmaj, škoprdaj,
šmiriridi zabrdaj bieli dom.
Pochovávanie basy: Symbolický záver
Záver fašiangového obdobia patril fašiangovým pochôdzkam a maskám. Posledné tri dni fašiangov boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou, kedy sa konalo symbolické pochovávanie basy. Po polnoci z utorka na stredu sa basa uložila do pohrebnej truhly alebo vložila pod stôl na znak stíšenia hudby a zábavy. Pri symbolickom pohrebe muži prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa smiechu a zábavy. Pochovávanie basy symbolizovalo rozlúčku so zábavou a začiatok štyridsaťdňového pôstu, kedy sa v pôste nielen nejedlo, ale ani netancovalo. Počas tohto obradu sa vyprázdnili aj vínne poháre a štamperlíky.
K piesňam spievaným pri pochovávaní basy patrí napríklad:
Už je toho fašánečku namále,
komuže tí staré dievky predáme?
Predáme ich do Trenčína židovi,
dá nám za ne tristo zlatích šajnovích.
Predáme ich my židovi na millo,
dá nám za ne štiri groše na pivo.
Fašiangy včera a dnes
Rozdiely medzi dedinou a mestom
Aj keď centrom fašiangových osláv dnes bývajú najčastejšie dediny, ktoré sa hrdo hlásia k odkazu našich predkov, niektoré zvyky sa zachovávajú aj v mestách. Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzajúcu z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu. V mestách mali špecifickú podobu zábavy a sprievody remeselníckych cechov, ktoré usporadúvali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov a volili nových cechmajstrov.
Fašiangy v súčasnosti
Fašiangy sa dnes oslavujú rôzne. Niekde poctivo so sprievodom, muzikou a maskami, inde majú skôr komornejšiu podobu - ako fašiangy pre deti, často formou karnevalu v škôlke alebo školského maškarného plesu. Vedľa krojov a tradičných masiek sa tak objavujú aj kostýmy rozprávkových postáv, zvierat alebo superhrdinov. Fašiangy si pokojne môžete pripomenúť aj doma, pretože domáci karneval funguje prekvapivo dobre. Tradícia sa za stáročia premenila, ale nikdy nezmizla, dokázala sa prispôsobiť dobe. Preto môže mať dnes podobu veľkého sprievodu aj malých fašiangov bez stresu, napríklad len doma s deťmi. Na usporiadanie fašiangov alebo karnevalu bez stresu stačí držať sa jednoduchosti: hudba, pár masiek, krátky program a priestor na pohyb. Základ pre karnevalový kostým na poslednú chvíľu často leží doma - plášť z plachty, čiapka, okuliare alebo jednoduchá škraboška urobia viac než zložitý kostým. Farby na tvár sú vhodné pre deti, ak sú určené priamo na detskú pokožku a sú predtým testované.
Fašiangové pranostiky
S fašiangovým obdobím sa spája aj niekoľko pranostík, ktoré predpovedali počasie alebo úrodu:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
tags: #fasiangy #a #fasiangove #masky