Fašiangy, obdobie radosti a veselosti, majú na Slovensku hlboké korene siahajúce až do 13. storočia. Toto obdobie, trvajúce od Troch kráľov do Popolcovej stredy, je charakteristické bujarými oslavami, sprievodmi masiek a rôznymi spoločenskými podujatiami. V etnologickej literatúre sú fašiangy definované ako čas roztopašnosti, hodovania a bujarých osláv, ktorý bezprostredne predchádza štyridsaťdňovému pôstu pred Veľkou nocou.
Fašiangy sú pohyblivý kalendárny sviatok s dlhodobou tradíciou, vzťahujúcou sa prevažne na vidiecke prostredie. Ich termín sa počíta podľa Veľkej noci a závisí od vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti, je Veľkonočná nedeľa. Fašiangy končia štyridsať dní pred Veľkou nocou, kedy Popolcovou stredou začína pôst a tým aj koniec zábavného a veselého obdobia. Rozpätie medzi jarnou rovnodennosťou a nasledujúcim splnom určuje dĺžku fašiangového obdobia, ktoré môže v niektorých rokoch predstavovať až štyri týždne.
Pôvod a Symbolika Fašiangov
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova Faschang, niekedy uvádzaného ako Fashing. Pravdepodobne je odvodené z nemeckého "vast - schane", čo vo voľnom preklade znamená "nápoj pred pôstom" alebo "posledné napitie".
Fašiangy neboli len o zábave; išlo o kultúrne ustálený súbor zvykov s presnými pravidlami. Neodmysliteľnou súčasťou ľudovej kultúry boli fašiangové obchôdzky a vinšovanie, ktoré spájali obdobie zimnej zábavy a hodovania s úkonmi smerujúcimi k zabezpečeniu zdravia, prosperity a plodnosti v nasledujúcom hospodárskom roku.
Charakteristické Znaky Fašiangových Sprievodov
Fašiangové sprievody, kde účastníci v maskách prechádzajú obcou, spievajú a tancujú, sú neoddeliteľnou súčasťou týchto tradícií. Fašiangový sprievod maškár zvyčajne tvorilo päť až sedem osôb. Masky si členovia sprievodu často pripravovali doma, prípadne sa o ne postaral organizátor zábavy. Masky symbolizujú „svet naopak“ a majú navodiť uvoľnenú a veselú atmosféru. „Svet naopak“ symbolizovalo aj prezliekanie mužov za ženy a žien za mužov. Neviazanosť a „svet naopak“ predstavovalo aj správanie sa členov sprievodu, ktorí boli hluční, tancovali, poťahovali obyvateľov a niekedy im čiernili tváre sadzami.
Masky často predstavujú rôzne postavy s konkrétnymi symbolickými významami. Skupinu masiek často viedli ústredné postavy, ako medveď, tur alebo kôň, ktorým sa v tradičnom myslení pripisoval význam plodnosti, sily a obnovy života. Maškary patrili k základným znakom fašiangov a mali výrazný rituálny význam, vychádzajúci z predkresťanských slovanských rituálov. V západoslovenskom regióne, podobne ako v iných častiach krajiny, sa tradične používali masky pochádzajúce z predkresťanských čias, ktoré zosobňovali mužskú silu, plodnosť a oživenie prírody. Popri zoomorfných maskách sa vyskytovali aj antropomorfné masky, ktoré predstavujú mladšiu vrstvu fašiangových sprievodov.
Obchôdzky a Hodovanie
Fašiangové obchôdzky mali ustálený poriadok a presne vymedzený čas konania, sústreďovali sa do posledných fašiangových dní, označovaných aj ako „ostatné dni“ alebo „hlučná noc“, teda do obdobia od nedele do utorka pred Popolcovou stredou. Maškary chodili z domu do domu, tancovali s domácimi, aby sa zabezpečila úroda a zdravie, a za odmenu prijímali dary v podobe jedla, varených vajec, slaniny, klobás či pálenky. Po vinšovaní a predvedení krátkej scénky či tanca nasledovala výslužka.
Obdobie fašiangov bolo zároveň obdobím zabíjačiek a konzumácie sýtych, mastných jedál, čo malo zabezpečiť silu, zdravie a prosperitu v nastávajúcom roku. Pôvodne sú obchôdzky spájané s roľníckym spôsobom života a plodnosťou, nadväzujúc na jarné obdobie a prebúdzanie prírody.
Pochovávanie Basy: Symbolický Záver Fašiangov
Vyvrcholením fašiangového obdobia bola tanečná zábava, ktorá sa konala v utorok pred Popolcovou stredou, ľudovo nazývaná „posledná muzika“. Táto udalosť predstavovala symbolické uzatvorenie času veselosti, hudby a tanca pred začiatkom pôstu. Jej neoddeliteľnou súčasťou bolo pochovávanie basy - obrad, ktorý sa niesol v parodickom duchu a spájal smiech, nadsádzku a inscenovanú vážnosť. Samotný zvyk pochovávania basy je doložený v mestskom aj vidieckom prostredí, pričom osobitne silnú tradíciu má na západnom Slovensku.
V symbolickej rovine predstavovalo pochovávanie basy uloženie hudby a tanca „k spánku“ a jasný prechod do obdobia pôstnej zdržanlivosti a pokoja, ktoré trvalo štyridsať dní. Pôvodne sa fašiangy končili o polnoci na Popolcovú stredu, keď nastával pôstne obdobie. Predstavitelia farností považovali utorkové ukončenie fašiangov s neviazanou zábavou za nevhodné, nakoľko sa zábava často pretiahla do stredy po polnoci, kedy bol už stanovený prísny pôst. Koncom 20. storočia sa pochovávanie basy presunulo z utorka na sobotu do priestorov kultúrnych domov obcí a nadobúda formu zábavy a veselice s tancom.
Pochovávanie basy-Preseľany 2020
Pochovávanie basy prebieha podľa vzoru skutočného pohrebu v maskách cirkevných hodnostárov, pričom veselú atmosféru dotvárajú plačky v maskách cigániek. O polnoci nastáva slávnostné skladanie masiek, ktoré doobeda obchádzali domy v dedine. V posledných rokoch nadobúda pochovávanie basy formu ľudového divadla. „Na konci zábavy, po zložení masiek sa všetci slávnostne ukloníme,“ uvádza sa v spomienkach.
Fašiangové Oslavy v Regiónoch Slovenska
Fašiangy v Senici
V Senici sa tradičná bujará zábava, fašiangový sprievod a bláznivé masky spájajú do podujatia Senický fašang. Chýbať tu nesmie hudba, tanec a masky v uliciach mesta, ako aj večerná zábava spojená s tradičným pochovávaním basy. Na podujatí sa spoločne podieľajú Mestské kultúrne stredisko Senica v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom Senica, spevákmi a tanečníkmi z FS Pruclek a členmi Záhoráckeho divadla.
Mestom prechádza veselý sprievod v dobových krojoch a maskách sprevádzaný muzikou v podaní folkloristov z Prucleku, ktorý má niekoľko zastávok v rôznych mestských častiach. Sprievod poteší aj seniorov v zariadeniach sociálnych služieb. Samotná zábava a pochovávanie basy sa tradične odohrávajú v Dome kultúry Senica s večerným programom a hudobnou skupinou. V Senci sa táto tradícia udržiava aj vďaka Rodinnému centru Senecké slniečko a Detskému folklórnemu súboru Slnečnica. Každoročne organizujú fašiangový sprievod, ktorý prináša radosť a veselú atmosféru, pričom sa sprievod zastavuje pri miestnych obchodoch, kde sú účastníci často obdarovaní drobnými pochúťkami alebo teplým čajom.
Bratislavské Fašiangy
V Bratislave zapĺňa slávnosť zábavy, tanca a bláznivých maškár ulice mesta celodenným programom. Fašiangový program sa zvyčajne začína na Hlavnom námestí, kde detské folklórne súbory prinášajú veselosť fašiangových zvykov a tradícií. Workshopy učia záujemcov, ako sa tancuje v maske, a zóna performatívneho umenia ponúka hudobno-pohybový program. Pre deti je pripravený tvorivý program a divadelné predstavenia.
Veľký fašiangový sprievod v Bratislave zvyčajne prechádza historickým centrom mesta, od Hlavného námestia cez Hviezdoslavovo námestie a ďalšie ulice. Symbolom sprievodu býva Biely had, symbolizujúci ochranu a hojnosť, s ktorým sa spája aj tradícia výroby maskota. Sprievod sa každoročne rozrastá a prináša komunitnú zábavu s medzinárodným presahom, často za účasti viacerých ambasád. Po sprievode nasleduje Fašiangová veselica, kde vystupujú kapely a vyhlasujú sa víťazi súťaže o najkreatívnejšie masky. Bratislavské fašiangy sú tak nielen zábavným podujatím, ale aj spôsobom, ako zažiť tradíciu v živej podobe.
Fašiangy v Regióne Trnava
Fašiangy v Regióne Trnava prinášajú do ulíc väčších miest aj menších obcí príležitosť na stretnutia pri jednom stole. V sprievode ľudovej hudby prechádzajú ulicami masky a na znak príchodu pôstu pochovávajú basu. Centrom fašiangového diania je Trnava, kde sa na Hlavnej ulici ponúkajú tradičné zabíjačkové špeciality v sprievode ľudovej veselice. Deti aj rodičia si môžu v tvorivých dielňach vyrobiť vlastné masky.
Fašiangová zábava v Trnave vyvrcholí sprievodom masiek a tradičným pochovávaním basy. V rovnaký deň ožívajú tradície aj v okolitých obciach regiónu, napríklad v Jaslovských Bohuniciach, Boleráze alebo Cíferi. V Cíferi zvyčajne fašiangový sprievod prejde obcou a následne pozýva na hostinu. Fašiangy v Regióne Trnava sú o oslave tradícií a komunít, kde sa obyvatelia stretávajú pri zabíjačkových špecialitách alebo pri tvorbe masiek a programu.
Nitránske Fašiangy
V Nitre sú súčasťou podujatia "Nitránske fašangy" jarmok a bohatý kultúrny program. Atmosféru tradičných slovenských fašiangov pomáha vytvoriť jarmok s ľudovo-umeleckými remeselníkmi z celého Slovenska a tradičné gurmánske špeciality. Fašiangovú zábavu zabezpečujú chodúliari, masky, maškary a bubeníci. Vrcholom programu je symbolické pochovávanie basy, ktoré uzatvára veselé fašiangové obdobie.
Fašiangy na Strednom Považí
Na Strednom Považí sú fašiangové zvyky dodržiavané dodnes. V okolí Nového Mesta nad Váhom boli pôvodne fašiangy spájané s novoročnými zabíjačkami, kedy maškary, ako sa dodnes masky v regióne nazývajú, navštevovali okolité domy, aby známym spríjemnili prácu a rozveselili ich. V polovici 20. storočia začínajú byť fašiangy v obciach Stredného Považia organizované a fašiangový sprievod prechádza celou obcou. V 70. rokoch 20. storočia začínajú sprievody v obciach organizovať folklórne skupiny. V Považanoch to bola folklórna skupina pod vedením J. Pullmanna, ktorý nadviazal na miestnu tradíciu maskovaných sprievodov. V obciach sa postupom času fašiangy stali celospoločenskou zábavou.
Organizátor sprievodu, neoficiálne všeobecne uznaný kolektívom, sa staral o priebeh fašiangovej zábavy. Z miestneho družstva si organizátori často požičali kone a voz, na ktorom sa maskovaní členovia sprievodu viezli alebo šli za ním. V druhej polovici 20. storočia na Strednom Považí organizované sprievody masiek prechádzali obcami v sobotu alebo v utorok pred Popolcovou stredou, pričom často boli organizované pochody v obidvoch dňoch.
Na Strednom Považí boli členovia sprievodu zamaskovaní škraboškami a tzv. lárvami, ktoré sa kupovali v obchodoch. „Maska na tvár bola z papiera, spojená gumičkou a na nej bol klobúk alebo šatka, aby nebolo vidno vlasy,“ uvádzajú pamätníci. Lárva je maska na celú tvár, zatiaľ čo škraboška je polovičná maska so záclonkou pod očami. Zatiaľ čo za najstaršie masky sú na Slovensku všeobecne považované zvieracie masky, na Strednom Považí sa už začiatkom 20. storočia so zvieracími motívmi nestretávame. Medzi najpoužívanejšie motívy masiek v tomto regióne patria kominár, striga, železničiar, cigánka, nevesta, ženích, a neskôr aj kočík s dieťaťom.
Súčasťou sprievodu bola vždy hudba. Základ hudobných nástrojov tvoril akordeón, ku ktorému sa pridali rôzne dychové nástroje a bubon. V Modrovej organizáciu fašiangov prebrala miestna dychová kapela, ktorá organizovala sprievod v sobotu. Už v druhej polovici 20. storočia sa v obci masky prestali používať, a dychová kapela dodnes obchádza domy, kde hrá piesne na želanie obyvateľov.
Fašiangové Spomienky z Voderád
Podobu fašiangov vo Voderadoch poznáme zo zachovaných spomienok pamätníkov. Po začiatku Nového roka, kedy v dedine zvyčajne vyhrávala miestna dychovka, postupne prichádzal čas fašiangov. Chlapci si za klobúky povpichovali „fašangové pérká“ - slamené retiazky s nastrihanými farebnými papierikmi, k tomu pridali „cingrlátká“ a pierká z husí alebo holubov, a poniektorí si dokázali zohnať aj „pávové pérá“. Počas zábavy sa spoločnosť presúvala z jedného „šenku“ do druhého. V družných tancoch „na káčera“ sa mládenci pochytali za ruky do radu; prvý v rade mal metlu, za klobúkom krídlo z husi, a za spevu „každý káčer svú kačičku vede si hu za ručičku…“ sprievod chodil krížom-krážom po miestnosti. Pri tomto tanci platilo jednoduché pravidlo: čo urobil prvý, museli zopakovať všetci.
Keď prišiel utorok pred Popolcovou stredou, konala sa zábava „mužákov“, teda ženatých mužov, ku ktorej patrilo aj sólo pre starých mládencov. Na „Škaradú“ stredu už chodili po obci maškary v rozličných prestrojeniach a vystrájali všelijaké nezbedy, najmä tam, kde boli v dome dievky. Týmto dňom sa zábavy skončili a nastával pôst.
S prechodom do pôstneho obdobia sa zmenili aj jedálne zvyklosti. Do obce prichádzali olejkári zväčša z Váhoviec, ovešaní kameninovými džbánkami alebo „procokom“ na chrbte. Ponúkali olej, ktorý sa používal aj pri pečení osuchov a „žgancov“ - bálešov. Popri tom bol známym pôstnym jedlom aj „kalkíš“ z raži a žita, ktorého príprava bola pomerne zdĺhavá. Obilie sa najprv prebralo, umylo a nechalo stáť vo vode, potom sa nechalo klíčiť a vzniknutá mliečna tekutina sa miešala s múkou a cukrom, následne sa piekla. Ďalšie pôstne jedlo bolo „hnilí syr“, pripravovaný z kravského tvarohu, soli a následného zrenia. Fašiangy boli pre túto obec časom spoločného stretávania a zábavy, s vlastným poriadkom a hlbokým významom.
tags: #fasiangovy #sprievod #maskar