Slovensko je známe svojou bohatou históriou a kultúrnymi pamiatkami. Zvláštne postavenie v tomto ohľade má región Spiš, ktorý sa rozprestiera na území s prírodnými krásami a s obyvateľmi, ktorí boli v minulosti národnostne diferencovaní. Na tvorbe kultúrnych hodnôt sa spolupodieľali Spišiaci pochádzajúci zo všetkých národnostných skupín.
Levoča: Historická metropola a Chrám sv. Jakuba
Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa nachádza približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom. K najvýznamnejším klenotom patrí Chrám sv. Jakuba, mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov.
Architektonický a umelecký skvost
Chrám sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Medzi najvýznamnejšie prvky patrí: Hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče.
Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Okrem oltárov má Chrám sv. Jakuba ešte mnoho epitafov a iných umeleckých diel.
História a stavebný vývoj chrámu
Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ.
Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Spôsobili ho nielen vynikajúce ekonomické podmienky mesta, ale aj skutočnosť, že mesto dostalo vysoko vzdelaných farárov, na čele s dr. Jánom Henckelom, významným humanistom. Vznikali nové bočné oltáre, ale mesto pritom objednalo aj nový hlavný oltár. Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny. V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia.
Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta. Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu.
Cirkevný sobáš: Čo, kde a kedy vybaviť
Ak ste sa rozhodli pre cirkevný sobáš, je potrebné vybaviť niekoľko vecí. Ako prvé je treba zájsť na farský úrad v mieste, kde svadbu plánujete uskutočniť a dohodnúť si termín sobáša. Zároveň by vás mali oboznámiť s tým, čo všetko budete potrebovať a aké sviatosti by ste mali mať (všeobecne sa vyžaduje sviatosť krstu a prvé sväté prijímanie).
Potrebné doklady a príprava
Zvyčajne najneskôr 2 - 3 mesiace pred svadbou treba na farský úrad priniesť nasledovné doklady:
- Žiadosť o uzavretie manželstva: Žiadosť vypisuje matrikárka na matrike na základe predloženia rodných listov, preukazov totožnosti oboch snúbencov. Žiadosť podpisujú obaja snúbenci. Neplatia sa žiadne poplatky.
- Krstný list: V prípade, že sa sobášite tam, kde ste boli krstení, nemusíte ho predkladať. Ak sa sobášite inde, treba zájsť na farský úrad v mieste vášho krstu a požiadať o vypísanie krstného listu. Ten potom odovzdáte na farskom úrade v mieste sobáša spolu s ostanými dokladmi. Krstný list nesmie byť starší ako 6 mesiacov.
- Údaje svedkov: Väčšinou sa vyžadujú nasledovné údaje svedkov: meno a priezvisko, trvalý pobyt, telefón, zamestnanie, dátum narodenia.
Po odovzdaní všetkých dokladov na farskom úrade vám oznámia termíny povinnej sobášnej náuky. Obyčajne sú 4 náuky: 2 s kňazom, 1 s lekárom a posledná obyčajne niekedy tesne pred sobášom tzv. generálka, kde sa presne dohodne kto, kde stojí, kto, kedy, čo hovorí, prípadne sa dajú dohodnúť iné podrobnosti (napr. čo majú hrať pri vstupe do kostola, v akom poradí sa bude vchádzať a pod.). Za sobáš v kostole sa neplatí, ale je možné prispieť milodarmi, a to buď ľubovoľnou finančnou čiastkou alebo kvetinovou výzdobou.
Sviatosť manželstva / Svadba v kostole - čo obnáša a ako prebieha? ► KATECHÉZY STRUČNE A JASNE ✅
Aktivity Farnosti Spišské Podhradie
Farnosť Spišské Podhradie a okolité farnosti ponúkajú rôzne aktivity pre veriacich. Medzi ne patria:
- Formačný kurz pre Mimoriadnych vysluhovateľov svätého prijímania.
- Večery milosrdenstva v rôznych kostoloch a bazilikách.
- Sväté omše na rôzne úmysly.
- Adorácia Sviatosti Oltárnej.
