Farnosť Štefultov sa môže pochváliť spracovanými materiálmi o svojich dejinách, ktoré predstavujú cenný zdroj informácií. Prvé práce na podnet dekana vdp. P. Zaťka vykonal cirkevný historik Hadrián Radványi. Na tieto poznatky sa koncom 90. rokov nadviazalo a vydala sa prvá publikácia nielen k farnosti, ale k Štefultovu a Sitnianskej vôbec.
Založenie farnosti a výstavba kostola
Vznik farnosti súvisel s príchodom pátrov Spoločnosti Ježišovej (jezuitov) do Banskej Štiavnice. S nimi sa nepochybne spája aj najvýznamnejší krok v cirkevných dejinách Štefultova a Sitnianskej, a to ustanovenie samostatnej farnosti a stavba kostola, neskôr aj budovy fary. Začiatkom apríla 1784 rozhodol o zriadení samostatnej fary a obsadení miesta kňaza Ignácom Kolakovským SJ sám ostrihomský arcibiskup kardinál Jozef Baťáni. Nakoľko v tom čase na Štefultove nebola samostatná budova fary, prenajalo mesto na tieto účely dom od Mateja Kováča.
Pôvodné projekty kostola na Štefultove sa zachovali dodnes. Aj keď autorsky nie sú značené, je možné vysloviť predpoklad, že boli spracované J. Pirkerom. Podľa marginálnych dodatočných poznámok pochádzajú z obdobia zriadenia samostatnej štefultovskej fary. Stavebné práce podľa súdobých prameňov prebehli v rokoch 1797 až 1799. Stavba neprebiehala ľahko, zápasila s nedostatkom peňazí a aj ťažkosťami s drevom na krov. Len zásluhou farára I. Kolakovského SJ sa ju podarilo dostavať tak, aby v novembri 1799 mohla byť posvätená. Interiér v tom čase však nebol úplne zariadený. Zachovalo sa viacero žiadostí remeselníckych majstrov o zaplatenie za vykonané práce. Na situáciu poukazoval viac ráz I. Kolakovský SJ vo svojich listoch mestu a aj Ostrihomu. Na výpomoc pri stavbe kostola dostal v roku 1799 kaplána Antona Kocha. Začiatkom 19. storočia sa interiér kostola doplnil dvoma bočnými oltármi farského kostola Nanebovzatia P. Márie v Banskej Štiavnici.
Prehľad farárov a administrátorov Farnosti Štefultov
Ignác Kolakovský SJ (1784 - 1814)
Ignác Kolakovský SJ, narodený 18. septembra 1749 v Banskej Belej, pôsobil na Štefultove od roku 1784 až do svojej smrti 8. septembra 1814. Univerzitné štúdia filozofie a teológie absolvoval v Trnave v roku 1766. Ďalšie štúdia získal v Spoločnosti Ježišovej (SJ). Pôsobil v kolégiu v Prešove ako magister rétoriky a poézie. V roku 1779 bol v Bratislave a v roku 1780 katechéta a kazateľ v Banskej Štiavnici. V roku 1784 sa stal farárom v novozriadenej farnosti Štefultov, kde pôsobil až do svojej smrti.
Jozef Unruch (1814 - 1827)
Jozef Unruch spravoval farnosť od 9. septembra 1814 do 27. decembra 1827. Teologické štúdia ukončil v Pešti a ordinovaný bol v roku 1810. Kaplánsku službu vykonával v Banskej Štiavnici. Od roku 1814 mu bola pridelená farnosť Štefultov, potom pôsobil v Štiavnických Baniach, kde 6. marca zomrel.
Ján Magula (1828 - 1840)
Ján Magula, rodák z Bohdanoviec nad Trnavou, pôsobil vo farnosti od 17. apríla 1828 do 19. júla 1840. V roku 1795 ukončil štúdiá v Maranume v Trnave a vysvätený bol v roku 1818. Najprv pôsobil ako kaplán vo svojej rodnej obci, potom v Štiavnických Baniach. V roku 1827 bol administrátorom v Štiavnických Baniach a od roku 1828 administrátorom a farárom v Štefultove. V Štefultove pôsobil až do svojej smrti 19. júla 1840.
Alojz Ipovicz (1840 - 1869)
Alojz Ipovicz, narodený 20. januára 1804 v Kremnici, spravoval farnosť od 19. augusta 1840 do 11. marca 1869. Ukončil filozofické a teologické štúdia v Trnave a vysvätený bol 25. októbra 1828. Najprv pôsobil ako kaplán v Hronskej Novej Vsi (Vieska), potom v roku 1829 v Hontianskych Trsťanoch, neskôr v Hodruši a od novembra 1829 bol kaplánom v Banskej Štiavnici.
Móric Kvassay (1869 - 1884)
Móric Kvassay, narodený 25. februára 1841 v dedinke Visolaje, pôsobil vo farnosti od 26. júna 1869 do 2. marca 1884. Filozofické štúdia ukončil v Trnave a teologické štúdia v Ostrihome, kde bol 26. júla 1864 vysvätený. Pôsobiská zahŕňali Novú Dedinu (Hronskú Novú Ves), Banskú Štiavnicu a Štefultov. V rokoch 1864-1884 bol kaplánom v Banskej Štiavnici, od 2. marca 1844 farárom v Banskej Štiavnici, v roku 1889 prepoštom a v roku 1890 dekanom. Zomrel v Banskej Štiavnici 3. decembra.
Jozef Sandrik (1884 - 1900)
Jozef Sandrik, narodený 2. januára 1853 v Bobrove, bol farárom od 27. júla 1884 do 30. apríla 1900. Teologické štúdia ukončil v Pazmaneu vo Viedni a vysvätený bol 16. júla 1876. Kaplánske pôsobiská zahŕňali Novú Dedinu (Hronskú Novú Ves) a Banskú Štiavnicu od roku 1879. Bol farárom v Štefultove až do dôchodku. Potom pôsobil v nemocnici v Balážskych Ďarmotách (Balassagyarmat), kde 17. júna 1915 zomrel.
Imrich Hojsík (1900 - 1902)
Imrich Hojsík, narodený 5. marca 1868 v Šuranoch, pôsobil ako administrátor v Štefultove v rokoch 1900 - 1902. Vysvätený bol 28. júna 1891. Jeho pôsobiská zahŕňali Veľký Kýr (kaplán), Šaľu (1892), Kráľovú nad Váhom (1899 administrátor), Helembu (Chľaba), Banskú Štiavnicu (1899 kaplán), Stupavu (1903 kaplán), Veľké Šenkvice (1906 administrátor), Zohor (1907 farár), Stupavu (1910 farár) a Palárikovo (1937 n.o.). Zomrel 31. decembra.
Jozef Hlavatý (1902 - 1929)
Jozef Hlavatý, narodený 17. augusta 1867 v Šali, pôsobil vo farnosti od 1. júla 1902 do 7. novembra 1929. Študoval na gymnáziu v Trnave a teológiu v Ostrihome. Vysvätený bol 27. júna 1892. Kaplánske pôsobiská zahŕňali Bajnu (Esztergom-Bajna, Maďarsko), Veľké Kostoľany (1893), Urmince (1895) a Banskú Štiavnicu (1896), kde si získal obľubu hlavne medzi vysokoškolákmi. Roku 1902 ho menovali za farára v Štefultove. V roku 1916 ho zvolili za dekana. V novembri 1929 odišiel na odpočinok do bratislavského penzionátu Salvator. Zomrel 14. decembra 1931 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave. Pre svoju prívetivosť bol veľmi obľúbený a rozvinul činnosť Spolku sv. Alžbety, založeného v roku 1896 pri príležitosti mileniárnych osláv vzniku uhorského kráľovstva.
Štefan Večerek (1930 - 1932)
Štefan Večerek, narodený 20. augusta 1894 v Zakamennom, spravoval farnosť od 7. marca 1930 do 29. marca 1932. Klerikom bol v Prahe, bohoslovecké štúdia absolvoval v Innsbruku a dokončil ich v Hradci Králové. Banskobystrický biskup ho vysvätil za kňaza začiatkom februára v roku 1916 (alebo 1918). Kaplánsku činnosť vykonával v Detve a v Rači v rokoch 1921-1930. Zomrel 17. decembra 1973 v Pezinku.
Pavol Takáč (Takács) (1932 - 1938)
Pavol Takáč (Takács), narodený 6. mája 1904 vo Veľkých Úľanoch (Veľký Fedýmeš), pôsobil ako administrátor v Štefultove od roku 1932 do 20. januára 1938. Vysvätený bol 3. novembra 1929. Bol kaplánom v dedine Moča (Dunajská Moča) a od 1. septembra 1931 kaplánom v Komárne. Od 20. januára 1938 bol inkardinovaný do Trnavskej apoštolskej administratúry a spravoval farnosť Kubáňovo (Setich). Od roku 1945 bol školským inšpektorom, neskôr dekanom v roku 1971 a farárom v Sládkovičove. Zomrel 17. mája.
ThDr. Martin Csányi (1938 - 1959)
ThDr. Martin Csányi, narodený 2. septembra 1892 v Tvrdošovciach, pôsobil v Štefultove od roku 1938 do roku 1959. Vysvätený bol 24. (alebo 23.) júna 1918. Bol kaplánom v Šamoríne, Tomášikove (1922), administrátorom v Hokovciach (1926), kaplánom v Kamennom Moste (1927) a Komárne (1928). V roku 1929 bol v Banskej Štiavnici, v roku 1938 administrátorom v Štefultove a v roku 1939 farárom. V roku 1941 bol školským inšpektorom a v roku 1942 dekanom. 2. mája 1943 na valnom zhromaždení DHZ Štefultov navrhol postavenie kaplnky pri hasičskej zbrojnici. V roku 1959 odišiel do dôchodku. V roku 1962 bol farárom v Hokovciach a neskôr n.o. v Banskej Štiavnici, kde 15. novembra 1978 zomrel.
Fotografie a videozábery zo sovietsko-afganskej vojny, 1979-89
Emil Alojz Masár OFM (1959 - 1974)
Emil Alojz Masár OFM, narodený 8. novembra 1930 v Korytnom. Študoval na františkánskom gymnáziu v Malackách, kde v roku 1941 maturoval. Po vstupe do rehole menších bratov prijal meno Alojz. Od roku 1941 bol študentom Bohosloveckej fakulty v Žiline, kde bol 19. augusta 1945 vysvätený za kňaza. Až do apríla 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Zaoberal sa filozofiou a cirkevnou históriou, publikoval a bol stálym spolupracovníkom časopisu Serafínsky svet. Bol kaplánom v Kremnici. Dňa 13. apríla 1950 došlo k organizovanej celoplošnej likvidácii reholí v ČSR na rozkaz vedenia KSČ a františkán Emil Masár bol sústredený vo Svätom Beňadiku nad Hronom. Intenzívna činnosť ŠtB a ich snaha skompromitovať kňaza Emila Masára postupne vyústili až do vykonštruovaného porušenia zákona a jeho následného zaistenia v roku 1958. Emil Masár bol ľudovým súdom odsúdený na polročné odňatie slobody. Po odpykaní trestu bol páter Emil Masár disponovaný do farnosti Štefultov, kde bol pod dohľadom štátnej bezpečnosti. Od júna 1958 do marca 1959 bol administrátorom farnosti v Myjave. Preložený bol do farnosti Veľká Lehota pri Novej Bani, kde sa rok po nástupe jeho zdravotný stav zhoršil. Zomrel 5. júna.
Jozef Lukačovič (1974 - 1983)
Jozef Lukačovič, narodený 16. decembra 1932 v Bojnej, bol správcom fary Štefultov v rokoch 1974 - 1983. Vysvätený bol 22. júna 1969. Pôsobil ako kaplán v Senci, v Banskej Štiavnici (1973). Po odchode zo Štefultova bol správcom fary Banská Štiavnica (1983), Palárikova (1986) a farárom v Jacovciach (1994). Zomrel 8. júna.
Pavol Zaťko (1983 - 1995)
Pavol Zaťko, narodený 14. apríla 1952 v Topoľčanoch, bol správcom farnosti Štefultov a dekanom od júna 1983 do 1. júla 1995. Vysvätený bol za kňaza 8. júna 1975. Pôsobil ako kaplán v Pezinku, v rokoch 1976-1977 absolvoval základnú vojenskú službu. V roku 1978 bol kaplánom v Komárne, v roku 1980 kaplánom v Trnave v kostole sv. Mikuláša a správcom kostola Najsv. Trojice (jezuitský). Od 1. júla 1995 pôsobil v duchovnej službe slovenským veriacim v Budapešti ako vedúci Slovenskej katolíckej misie v Maďarsku. Od 1. októbra 1997 bol rektorom kostola Milosrdných bratov a nemocničným kaplánom.
Peter Janík (1995 - 2001)
Peter Janík, narodený 19. augusta 1970 v Nižnej nad Oravou, bol administrátorom v Štefultove od 1. júla 1996 do 1. júla 2001. Ordinovaný bol 19. júna 1993. Bol kaplánom v Senici (1993) a Pezinku (1. júla 1995). Následne bol farárom v Hodruši-Hámroch (1. júla 2001), Dolných Plachtinciach (1. apríla 2003), Lipovej (od 25. apríla 2006) a Mane (1. júla 2013 - 30. júna 2015). Od 1. júla 2015 pôsobí v Slatine nad Bebravou.
Miloš Pikala (2001 - 2008)
Miloš Pikala, narodený 13. októbra 1970 v Liptovskom Mikuláši, bol administrátorom v Štefultove od 1. júla 2001 do 30. júna 2008. Ordinovaný bol 26. novembra 1994. Bol kaplánom v Šuranoch (1994) a Trnave v kostole sv. Mikuláša (1. júla 1996). Od 1. júla 1997 bol administrátorom vo Veľkom Záluží a od 1. júla 2008 bol dekanom v Banskej Štiavnici.
Norbert Ďurdík (2008 - 2023)
Norbert Ďurdík, narodený 17. augusta 1974 v Partizánskom, pôsobil ako farár a dekan v Štefultove od 1. júla 2008 do 31. októbra 2023. Vysvätený bol za kňaza 19. júna 1993. Po ordinácii začal pôsobiť v pastoračnej službe Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy ako kaplán vo farnosti Zlaté Moravce (od 1993), v Šuranoch (od 1. júla 1995) a vo farnosti Lipová (od 10. decembra 1997), kde sa 25. januára 1998 stal administrátorom. V roku 2008 bol exkardinovaný z Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy v súvislosti s reorganizáciou hraníc diecéz na Slovensku a 14. februára 2008 bol inkardinovaný do Banskobystrickej diecézy. Od 1. júla 2009 do 30. júna 2020 bol farským administrátorom vo farnosti Koš, kde následne pôsobil ako farár od 1. júla 2020 do 30. júna 2023. Od 1. júla do 31. októbra 2023 bol farárom vo farnosti Štefultov.
Peter Repiský (od 2024)
Peter Repiský pôsobí vo farnosti od 1. júla 2024. Vysvätený bol za kňaza 13. augusta 2005. Ešte pred kňazskou ordináciou pôsobil od 1. júla do 14. augusta 2005 ako diakon vo farnosti Handlová. Od 1. novembra 2005 do 30. júna 2009 pôsobil ako kaplán vo farnosti Žarnovica. Po tomto období bol od 1. júla 2009 až do 30. júna 2022 farským administrátorom vo farnosti Detvianska Huta, kde potom pokračoval ako farár od 1. júla 2022 do 30. júna 2024.
Ďalší kňazi pôsobiaci v Štefultove
- Istý ThDr., narodený 31. augusta 1869 v Seredi a ordinovaný 31. septembra 1893, pôsobil ako kaplán v Nemčiňanoch, Topoľčiankach (1894) a Štefultove (1896). Následne bol v diecéze Transylvánskej (1898-1909), administrátorom v Nemčiňanoch a Pečeniciach (1909), farárom tamtiež (1910) a v Dolných Rykynčiciach (1929). V roku 1943 bol asesórom.
- Iný ThDr., narodený 22. apríla 1873 v Lazanoch a ordinovaný 26. augusta 1897, pôsobil ako kaplán v Modre, a v Štefultove (1899). Bol katechéta v Budapešti (1900), kaplán v Budapešti-Krisztinaváros (1903), administrátor tamtiež (1915) a farár v Ondrejovciach (1916). V roku 1925 bol zástupcom dekana a v rokoch 1930-1938 dekanom dekanátu Lekýr. V roku 1941 bol čestným kanonikom.
- Alojz Vladár vo farnosti vypomáhal po prvej svätej omši (pravdepodobne).
Osobnosti spojené s Farnosťou Štefultov
Alojz Pachinger, narodený 5. júna 1846 priamo v Štefultove, zložil rehoľné sľuby 14. apríla 1870 vo Svätom Jure. Dňa 29. augusta 1870 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako profesor na školách v Nitre, Trenčíne, Zreňanine (Srbsko), Vacove, Budapešti, Veľkej Kaniži (Nagykanizsa), Banskej Štiavnici a Kluži. Zomrel 11. septembra.
Farnosť Štefultov prešla dlhou históriou, počas ktorej sa vystriedalo mnoho kňazov, ktorí zanechali trvalú stopu v duchovnom živote komunity.
Zdroje:
- Niekoľko dát k dejinám farnosti Štefultov. Zostavil Hadrián Radváni 1984.
- Štefultov a Sitnianska v minulosti. Zostavovateľ: Ivan Makovíny. ISBN 80-968614-2-2.
- Z dejín Štefultova a Sitnianskej, Banská Štiavnica: Mestský úrad 1999. ISBN 80-967488-3-1. Zostavovatelia: Elena Síkorová, Mikuláš Čelko.
tags: #fara #stefultov #prve #svate #prijimanie