Experimenty v psychológii: Pochopenie ľudského správania

Tento článok sa zameriava na rôzne psychologické experimenty, ktoré boli vykonané s cieľom pochopiť ľudské správanie, formovanie postojov a vplyv rôznych faktorov na rozhodovanie. Niektoré z týchto experimentov, aj keď prínosné z hľadiska poznania, prekročili etické hranice a v súčasnosti by neboli opakovateľné.

Úvod do psychologického experimentovania

Experiment je typ výskumu, v ktorom psychológovia skúmajú správanie pri zmene určitých podmienok. Cieľom je skúmať vplyv jednej premennej na druhú, teda ako špecifické podmienky ovplyvňujú ľudské správanie. V psychológii sa najčastejšie porovnáva experimentálna skupina s kontrolnou skupinou, pričom pri experimentálnej skupine sa manipuluje jednou premennou, zatiaľ čo pri kontrolnej skupine sa podmienky nemenia.

Existujú dva hlavné druhy experimentov:

• Laboratórny experiment: Vykonáva sa v kontrolovaných laboratórnych podmienkach, čo umožňuje presnú registráciu javov a minimalizáciu rušivých vplyvov. Nevýhodou je, že prostredie nie je prirodzené a môže skresľovať výsledky.
• Prirodzený experiment: Realizuje sa v prirodzených podmienkach, čím lepšie odráža reálnu skutočnosť. Nevýhodou je nižšia kontrola nad rušivými vplyvmi.

Metóda je vedecká cesta získavania a vyhodnocovania údajov, z ktorých veda vyvodzuje svoje teórie. Celý vedecký výskum má súbor princípov, spôsobov a prostriedkov, ktorý sa nazýva metodológia. Pri pozorovaní je dôležité vybrať správnu metódu aj vhodnú vzorku respondentov.

Kľúčové psychologické experimenty a ich zistenia

Štúdia podriadenia sa autorite (Milgramov experiment)

Profesor sociálnej psychológie z Yale University Stanley Milgram chcel posúdiť, či by ľudia robili činy v rozpore so svojím svedomím, ak by im to nariadila autorita. Experiment zahŕňal „učiteľa“, ktorý mal udeľovať „žiakovi“ (v skutočnosti hercovi) elektrické šoky za nesprávne odpovede. Napriek protestom a prejavom bolesti, ktoré študent predstieral, mnohí účastníci pokračovali v zvyšovaní napätia šokov, podriadiac sa autorite experimentátora. Tento experiment poukázal na silný vplyv autority na ľudské správanie a pomohol objasniť otázku, ako mohlo dôjsť k páchaniu zločinov počas holokaustu.

V pôvodnej sade Milgramových pokusov 65 % účastníkov vykonalo pokusný záverečný 450-voltový šok. Obmeny experimentu realizované po celom svete priniesli podobné výsledky, pričom percento účastníkov pripravených zasadiť „smrteľné“ napätia sa pohybovalo medzi 61 % a 66 %.

Milgram zistil, že:

• Keď sa zvýšila blízkosť obete, poslušnosť klesla.
• Keď sa zvýšila blízkosť autority, poslušnosť vzrástla.
• Účastníci, ktorí dostávali príkazy telefonicky, preukázali nižšiu poslušnosť.
• Keď účastníci museli fyzicky držať ruku „žiaka“ na šokovej doske, poslušnosť klesla.
• Účasť žien v experimente nepriniesla významne odlišné výsledky v poslušnosti, hoci prejavovali vyššiu úroveň stresu.
• Keď sa správanie „kolegov“ (iných „učiteľov“) zmenilo z podriadeného na odmietavé, poslušnosť hlavného účastníka výrazne klesla.

Stanford experiment (Zimbardov väzenský experiment)

Philip Zimbardo v roku 1971 realizoval psychologický pokus s cieľom preskúmať vplyv sociálnych rolí a väzenského prostredia na správanie. Simulované väzenie bolo postavené v suteréne Stanfordskej univerzity a dobrovoľníci boli náhodne rozdelení na „dozorcov“ a „väzňov“. Experiment sa vyvinul do nečakane antagonistického vzťahu. Dozorcovia začali väzňov šikanovať a ponižovať, zatiaľ čo väzni sa postupne stávali submisívnymi. Experiment bol predčasne ukončený po šiestich dňoch po zásahu psychologičky Christiny Maslach, ktorá poukázala na nebezpečný charakter situácie.

Erich Fromm kritizoval vyhodnotenie experimentu, podľa ktorého situácia premieňa ľudí na sadistov a obete, argumentujúc, že dve tretiny dozorcov sa neuchýlili k sadistickým činom napriek rovnakej situácii.

Bobo doll experiment (Bandurov experiment s bábikou Bobo)

Albert Bandura zo Stanfordskej univerzity demonštroval, že ľudské správanie sa dá ovplyvňovať formou odmeny alebo trestu. Deti, ktoré sledovali dospelého agresívne sa správať k bábike Bobo, neskôr toto správanie napodobňovali. Tento experiment potvrdil vplyv pozorovateľského učenia na agresivitu.

Little Albert experiment (Experiment s malým Albertom)

John B. Watson zistil, či dokáže prinútiť dieťa, aby sa bálo niečoho obyčajného. Spojil bieleho potkana s hlasným zvukom, čím u osemmesačného Alberta vyvolal strach z potkana. Tento experiment je považovaný za neetický, pretože využíval dieťa na nežiaduce formovanie emocionálnych reakcií.

Modrookí vs. hnedookí experiment (Elliotovej experiment)

Učiteľka Jan Elliotová v reakcii na atentát na Martina Luthera Kinga Jr. rozdelila svojich študentov na základe farby očí. Modrookí študenti mali privilegované postavenie, čo viedlo k zlepšeniu ich akademického výkonu a k prejavom nadradenosti. Hnedookí študenti naopak zaznamenali zhoršenie. Experiment poukázal na mechanizmy rasizmu a diskriminácie.

Experiment s odloženým uspokojením (Marshmallow test)

Výskumníci ponúkli deťom jeden marshmallow okamžite alebo dva marshmallow po 15 minútach čakania. Deti, ktoré dokázali odložiť uspokojenie, boli v dlhodobom sledovaní úspešnejšie, mali menšiu pravdepodobnosť závislosti na drogách a lepšie sa uplatnili v práci.

Experiment s averznou terapiou (Liečba homosexuality)

V Manchestri boli realizované experimenty s averznou terapiou, kde sa homosexuálni muži pri sledovaní erotických filmov vystavovali elektrickým šokom. Tieto metódy sú dnes považované za neetické a neúčinné.

Experiment s drogami u primátov

GA Deneau, T. Yanagita a MH Seevers podávali primátom rôzne drogy, aby zistili, či budú sami pokračovať v ich užívaní. Mnohé z opíc preukázali súvislosť medzi užívaním drog a psychickou závislosťou.

Štúdia vplyvu liekov na schizofréniu

Psychológovia Keith H. Nuechterlein a Michael Gitlin skúmali, či by sa ľuďom s diagnózou schizofrénie nedarilo lepšie bez užívania liekov. Vysadenie liekov u časti pacientov malo kontroverzné výsledky.

Experiment s „hlasovým“ liečením koktania

Mary Tudorovová rozdelila sirotné deti s problémami s koktaním do dvoch skupín. Jedna dostávala pozitívnu spätnú väzbu, druhá bola znevažovaná. Experiment mal významný vplyv na účastníkov.

Prípad Reimer (Experiment s rodovou neutralitou)

Po poškodení genitálií v detstve bol chlapec vychovávaný ako dievča na základe teórie rodovej neutrality. Napriek snahám sa však nikdy nedokázal identifikovať ako žena a neskôr žil ako muž.

Metodologické a etické aspekty psychologického výskumu

Mnohé z historických experimentov, hoci prispeli k poznaniu, dnes čelia kritike z dôvodu prekročenia etických hraníc. Nereplikovateľnosť niektorých štúdií a rozdiely vo výsledkoch pri replikácii naznačujú tzv. replikačnú krízu v psychológii.

Metodológia je súbor princípov, spôsobov a prostriedkov vedeckej práce. Pri výskume je dôležitý správny výber metódy a vzorky respondentov.

Pozorovanie je základná metóda zbierania poznatkov, ktorá môže byť:

• Sebapozorovanie (introspekcia): Pozorovanie vlastného vnútorného prežívania.
• Pozorovanie iných (extrospekcia): Zaznamenávanie vonkajších prejavov správania.

Experiment je najvedeckejšia metóda, ktorá umožňuje určiť príčiny javov a testovať hypotézy. Rozlišujeme:

• Laboratórny experiment: Uskutočňuje sa v kontrolovanom prostredí s presnou registráciou javov.
• Prirodzený experiment: Realizuje sa v bežných životných situáciách s menšou kontrolou, ale vyššou relevanciou.
• Terénny experiment: Používa sa priamo v praxi (škola, ihrisko) pre výskum pamäti, pozornosti a myslenia.
• Ex post facto experiment: Výskumná situácia, do ktorej bádateľ priamo nezasahuje.

Študenti psychológie sa na Paneurópskej vysokej škole v predmetoch ako Metodológia psychologického výskumu učia o realizácii výskumu a získavajú teoretické aj praktické vedomosti.

tags: #experiment #pocitacovy #vecierok #psychologia