Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Pritom za každým z nich sa skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia.
História a vývoj vianočných darčekov
Darovanie darčekov je dnes neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, ale nebolo to vždy tak. Táto tradícia siaha hlboko do histórie, kde mala často duchovný alebo symbolický význam. Ako sa však postupom času zmenili dary od jednoduchých ručne vyrábaných predmetov po moderné technologické vychytávky? Jej korene siahajú až do staroveku, keď mali darčeky symbolický a často duchovný význam. Postupom storočí sa táto prax menila a prispôsobovala kultúrnym i spoločenským zmenám.
Staroveké korene: Darovanie ako symbol úcty
Pôvod darčekov možno hľadať už v starovekom Ríme, kde počas sviatku Saturnálií ľudia obdarovávali svojich blízkych jednoduchými darčekmi, ako boli jedlá, voskové sviečky či malé sošky. Tento akt symbolizoval úctu a priateľstvo. Podobne aj v kresťanskej tradícii sa darovanie spája s biblickým príbehom o troch kráľoch, ktorí priniesli Ježišovi zlato, kadidlo a myrhu. Tieto dary symbolizovali bohatstvo, božstvo a smrť, čo podčiarkovalo duchovný rozmer darovania. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna.
Stredovek: Darčeky ako symbol náboženstva a štedrosti
V období stredoveku boli darčeky spájané najmä s patrónom detí - sv. Mikulášom. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. Drobnosti v čižmách sú tak pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša. V tento deň dostávali deti drobné dary ako ovocie, orechy či jednoduché sladkosti. Na rozdiel od dneška sa Vianoce oslavovali viac ako náboženský sviatok než rodinná udalosť s množstvom darov. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Martin Luther vynašiel Ježiška ako vianočnú postavu, ktorá prináša vianočné darčeky.
19. storočie: Vznik moderných Vianoc
Príchod priemyselnej revolúcie a rozvoj obchodov priniesli obrat v podobe darovania praktických darčekov, ako sú oblečenie či hračky. V tejto dobe sa začína formovať aj obraz Santa Clausa, ktorý prispel k popularizácii vianočných darčekov. Veľkú úlohu zohrávali aj ilustrované vianočné pohľadnice, ktoré propagovali darovanie a rodinné Vianoce. Podľa historikov bol to práve Charles Dickens, ktorý svojím dielom Vianočná koleda upevnil predstavu Vianoc ako sviatkov štedrosti a obdarovania.
20. storočie: Masová výroba a konzumná kultúra
S rozmachom obchodných domov a masovej výroby sa darčeky stávajú čoraz dostupnejšími. Obdarovanie prestáva byť len o symbolike a nadobúda komerčný rozmer. Hračky, technológie a módne doplnky sa stávajú bežnou súčasťou darčekových balení. Významný vplyv na popularitu vianočného nakupovania mala aj reklama. Ikonickou sa stala kampaň Coca-Coly zo 40. rokov 20. storočia, ktorá definovala vzhľad moderného Santa Clausa. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju kritizujú ako príliš konzumnú. U nás nosí deťom darčeky Ježiško.
Súčasné trendy: Osobné a zážitkové dary
V dnešnej dobe sú vianočné darčeky o kombinácii praktickosti, symboliky a zážitkov. Prieskumy ukazujú, že ľudia čoraz viac siahajú po personalizovaných daroch, ako sú fotoknihy, zážitkové poukazy či dokonca handmade výrobky.
Kľúčové vianočné symboly a ich pôvod
Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia.
Vianočný stromček
Vianočný stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Pôvod a rozšírenie
Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia, keď sa prvé zmienky o nich objavili v Nemecku. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Postupne sa táto tradícia presunula aj do Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu patrilo i Slovensko medzi jedny z prvých krajín, ktoré ozdobovali svoje domovy týmto spôsobom. Natrvalo sa u nás vianočné stromčeky usadili v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi, ak bolo v izbe málo miesta.
V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. Pred príchodom vianočného stromčeka, ľudia vo svojich domoch vystavovali malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku.
Ozdoby a svetlá
Pôvodné vianočné stromčeky boli zdobené veľmi jednoducho a skromne. Stromčeky sa najprv zdobili iba sušeným ovocím alebo orieškami, niekedy sa pridala cezmína. Neskôr sa pridávali aj prvé cukrovinky, ako napríklad ozdobené medovníčky alebo malé koláčiky. Okolo roku 1800 sa stalo moderným postaviť si vianočný stromček v príbytku. Prvé čokoládové ozdoby vyrobili v susednej Českej republike. Po výrobe farebného staniolu sa do neho začali baliť oriešky alebo kocky cukru, aby sa vyrábali farebné ozdoby. Tenké strieborné alebo zlaté staniolové prúžky patria v mnohých domácnostiach tiež na vianočný stromček. Zvyk používať lamety siaha až k roku 1878.
Guľaté banky na vianočnom stromčeku pripomínali pôvodne plody stromu, ktoré jedli Adam a Eva. Až na konci 19. storočia potom vymysleli aj iné sklenené ozdoby, ktoré robili stromčeky pompéznejšie a bohatšie. Prvá vianočná guľa vznikla vo Francúzsku. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont (uvádzaný aj ako Pierre Dupon) patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch, s všakovakými farebnými vzormi, maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva.
Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Tento zvyk začal v 16. storočí teológ Martin Luther, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb.
Živé vs. umelé stromčeky
Veľká zmena prišla v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa začali preferovať umelé stromčeky, ktoré dnes uprednostňujú ako ekologickejšiu alternatívu pre našu prírodu. S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Väčšina rodín na Vianoce zvykne stavať severské jedle, strieborné jedle alebo modré smreky. Pravé prírodné stromčeky znamenajú však aj určité nevýhody, ktoré u umelých stromčekov nemáme. Už po krátkom čase z nich padá ihličie, čo znamená ustavičné pobehovanie s vysávačom alebo metlou. Oproti tomu umelé jedličky nepúšťajú ihličie a dajú sa používať opätovne aj niekoľko rokov. A to šetrí nielen peniaze ale aj životné prostredie. Vianočný stromček treba po sviatkoch aj zlikvidovať, pritom sa ihličie ešte roznesie po celom byte.
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Adventný veniec a kalendár
Aj tradícia adventného venca pochádza z Nemecka. Tvorenie vencov začalo svoju tradíciu v 16. storočí ako praktické využitie opadaných vetvičiek zo stromčeka. Tento symbol nekonečného kolobehu bol pre pohanov aj prísľubom jarného znovuzrodenia počas osláv slnovratu. Neskôr z neho kresťania spravili symbol Vianoc. Klasický adventný veniec pozostáva väčšinou z jedľových vetvičiek a štyroch sviečok. Moderné varianty ponúkajú rôzne farby a formy.
Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo.
Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa v sirotinci jedného zo zamestnávateľov drobci neustále vypytovali, kedy už prídu Vianoce. Rozhodol sa vyrobiť pre nich špeciálne zariadenie, ktoré im malo skrátiť toto čakanie. Na strop zavesil veľké koleso od voza, ktoré ozdobil čečinou, dvadsiatimi malými a štyrmi veľkými sviečkami. V každý deň potom zapálil jednu z nich a deti presne vedeli, kedy sa ich sviatok konečne priblíži. Tak mal prvý adventný veniec 20 malých sviečok na každý všedný deň a 4 veľké na každú adventnú nedeľu, každý deň pri zapaľovaní jednej sviečky tak deti vedeli, koľko krát sa ešte musia vyspať. V domácnostiach sa už potom ujal v zmenšenej podobe iba so štyrmi sviečkami.
Aj adventný kalendár patrí pre mnohých ľudí, najmä pre deti, k predvianočnému času. Pôvodný adventný kalendár pozostával z 24 sviečok a mal podobný význam ako adventný veniec. Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Vianočné oblátky
Ide o jeden z najstarších symbolov, pretože pochádza už zo stredoveku. Postupne nadväzuje na kresťanskú tradíciu, keď sa oblátky stali veľkou obdobou hostie, ku ktorej sa takto dostal počas sviatkov v podstate každý. Vianočné oblátky symbolizujú božie telo a postupne k tomu sa pridali aj ďalšie zvyklosti, ako konzumácia orechov, cesnaku, medu a jabĺčka. Výroba oblátok bola v minulosti veľkým umením a túto profesiu vykonávali len vážení ľudia.
Betlehem
Prvý betlehem vznikol v 13. storočí. Jeho autorom bol známy svätec František z Assisi. Jeho cieľom bolo pripomenúť dôležitosť svätej rodiny. Prvý betlehem bol vyrobený zo živých hercov a zvierat, čo sa v niektorých kostoloch dodržiava aj v súčasnosti. Potom sa postupne presunul aj do iných svätostánkov a neskôr i do rodín. Bol teda tradičnejšou súčasťou Vianoc ako vianočný stromček a i v súčasnosti v niektorých krajinách, ako napríklad Španielsko, tvorí hlavnú výzdobu príbytkov. Pred príchodom vianočného stromčeka, ľudia vo svojich domoch vystavovali malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku.
Imelo
Tento zvyk k nám prišiel z Anglicka. Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým. Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod bozku pod imelom siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. Baldurova matka Frigg (bohyňa lásky) túto rastlinu následne pretvorila na symbol lásky a sľúbila bozk každému, kto popod imelo prejde. V 18. storočí v Anglicku mal každý muž dovolené pobozkať počas Vianočných osláv ktorúkoľvek ženu, ktorá stála pod imelom a ak ho odmietla, znamenalo to pre neho nešťastie. Imelo je taktiež ideálnou Vianočnou dekoráciou, pretože kvitne aj za mrazivého počasia.
Vianočná ruža (Poinsettia)
Prýštec najkrajší (poinsettia), známy najmä ako vianočná ruža, k nám prišiel až z Mexika. V našich domácnostiach sa častejšie objavuje až v ostatných rokoch. Jej sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jej história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Podľa legendy bola vianočná ruža jedným z darov chudobných detí Ježiškovi. Keď ju položili na oltár, jej listy v tom momente očerveneli. V skutočnosti sa o rozšírenie tohto zvláštneho kvietka postarali brazílski misionári a svoju popularitu získal po tom, ako ho dostal od mexického veľvyslanca do daru americký prezident. Svoje meno poinsettia dostala však po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky.
Snehuliaci
Dá sa predpokladať, že ľudstvo si stavalo snehuliaky a iné obdobné „stvorenia“ zo snehu, v podstate odkedy sneh existuje. Avšak prvá zdokumentovaná zmienka o snehuliakovi sa objavila až v roku 1380 v Holandsku. Najmä počas stredoveku bol tento vianočný symbol veľmi populárny, keďže mnoho ľudí nemalo riadne prostriedky pre výzdobu ich príbytkov. Tak sa obrátili na sneh, ktorého bolo vždy dosť a začali tvoriť. Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia - a že ich nebolo málo! Dnes je stavanie snehuliakov veľmi obľúbenou vianočnou tradíciou najmä pre najmenších.
Vianočné zvony
Prečo sú zvončeky symbolom Vianoc? Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach - najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. História vianočných zvonov je symbolická aj praktická. V pohanských aj kresťanských tradíciách boli zvony používané na odháňanie zlých duchov. Kostolné zvony zas značili dôležité udalosti, ako napríklad narodenie Krista alebo dokonca na zvolávanie ľudí do kostola na omšu. Nuž a roľničky? Tie slúžili na varovanie ľudí, že po ceste idú sane alebo voz, keďže na snehu nebol počuť dupot koní. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam. Najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere. U nás sa zvončeky niekedy používajú na zvolávanie k štedrovečernému stolu alebo k darčekom, ktoré sa vždy zázračne objavia pod stromčekom.
Koledy a vianočné piesne
Okrem zimných symbolov patria k Vianociam aj piesne, ktoré poznáme celé generácie. Keď sa pohanské tradície začali nahrádzať kresťanskými, biskupi v Európe si žiadali hymny, alebo piesne, ktoré by sa spievali počas vianočnej omše. Mnohí skladatelia chceli napísať svoje vlastné vianočné koledy, ale keďže boli všetky v latinčine, málokto im rozumel a tak sa veľkej popularity nedočkali. Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista - zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Tak sa stali neodvratnou súčasťou Vianoc. Podobne ako moderné Vianočné piesne, ktoré každý rok počúvame v rádiách. Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka (calendae). Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov.
In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy. Vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko-nemecký. Najkrajšia a najpopulárnejšia vianočná pieseň Tichá Noc (Stille Nacht) vznikla na začiatku 19. storočia v Rakúsku. Jej autorom je organista a učiteľ Franz Gruber, ktorý ju po prvýkrát zahral v gitarovej verzii. Vznikla v roku 1818. Odvtedy ju prevzalo medzi svoje tradície mnoho krajín a spieva sa v rôznych jazykových obmenách. Bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete.
Tichá noc svätá noc | Vianočné piesne | Silent Night in Slovak | Christmas Carols
Vianočné pohľadnice
V dnešnej digitálnej dobe sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. V roku 1843, v tom istom roku, keď anglický autor Charles Dickens vytvoril Vianočnú koledu, uviedol významný anglický pedagóg a člen spoločnosti Sir Henry Cole do prevádzky prvú vianočnú pohľadnicu. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Victoria and Albert Museum. Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a tie, čo mu zvýšili, predal vo svojom obchode za cenu 1 šiling.
Aj napriek pôsobivému nákladu 1 000 kariet (z ktorých dnes existuje 21) zostala plnohodnotná výroba iba vedľajším krokom k úspešnejšiemu obchodu s hracími kartami, poznámkovými papiermi a obálkami, vysvetľuje Samantha Bradbeer. Niekoľko faktorov zapracovalo na tom, aby sa dosiahlo rozšírenie pohľadníc ako populárnej komodity, vrátane vyššej gramotnosti a nového levelu konzumu, ktorý vyplynul zo zvýšenej životnej úrovne. Zákon o pošte z roku 1839 pomohol regulovať britské poštovné a demokratizovať doručovanie pošty. O rok neskôr, s prijatím zákona o Uniform Penny Post, mohol ktokoľvek v Anglicku poslať niečo poštou len za jeden cent. Potom, v októbri 1870, tesne pred prázdninami, britská vláda predstavila polpenziu, vďaka ktorej bola poštová služba dostupná pre takmer všetky úrovne spoločnosti. Prvá veľkonákladová tlač vianočných pohľadníc sa uskutočnila v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1870, keď bolo možné tlačiť už za niekoľko drobných na tucet, stovky európskych výrobcov kariet vyrábali karty na predaj doma a americkej verejnosti.
Ako popularita vianočných pohľadníc rástla, Viktoriáni požadovali ďalšie novinky. Medzi bizarnými dizajnmi bola veľká časť skladajúca sa z tmavých a výstredných vzorov. Na jednom dizajne pohľadnice je zobrazená armáda čiernych mravcov, ktorí útočia na armádu červených mravcov s nápisom „Chválime túto sezónu“, vytlačená na malej vlajke. Mrzuté a skľúčené deti, náhodné homáre a vianočný puding s ľudskými prvkami sa často objavovali na vianočných pohľadniciach vytlačených koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia. „Myslím si, že je dôležité pochopiť, že ‚slávnostné‘ pohľadnice, ako ich poznáme teraz, sú do značnej miery fenoménom 20. storočia,“ hovorí Katie Brownová, asistentka kurátorky sociálnych dejín v York Castle Museum. Blahoželania sú vo všeobecnosti sociálne, ekonomicky a politicky prepojené s kultúrou, obdobím a miestom ich pôvodu a použitia.
Ďalšie symboly a ich význam
Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Často sa popularita tejto farebnej dvojice pripisovala cezmíne, ktorá sa dodnes využíva na vence a dekorácie. Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší - vďaka Santa Clausovi. Presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu. Červeno-zelená kombinácia farieb sa spája dodnes s Vianocami.
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. Napríklad v Škandinávii 13. decembra slávia deň sv. Lucie, počas ktorého mladé dievčatá v bielych šatách so sviečkami vo vlasoch chodia od domu k domu a spievajú. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias - sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie.
Ďalším symbolom svetla je vianočná hviezda, ktorá podľa kresťanskej viery doviedla troch kráľov do Betlehema. Zaujímavé však je, že aj vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupitera a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy sa tak stalo v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623). Vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná.
Vianočné sviatky, Štedrý večer (24. decembra) a Vianoce (25. decembra, pripomienka narodenia Ježiša Krista), sú pre mnoho rodín predovšetkým časom stráveným s najbližšími. Vianočné pečivo, množstvo darčekov, bohato ozdobený vianočný stromček alebo jasličky - to všetko patrí pre nás k tradičným vianočným sviatkom. Už pravidelne si zdobíme naše domovy rôznymi vianočnými symbolmi a pri tom sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Pritom deťom by ste aj prostredníctvom nich mohli sprostredkovať dôležité informácie o ich pôvode a symbolike, čo ich môže lepšie pripraviť na prichádzajúce sviatky a lepšie ich navnadiť na prichádzajúce dni.
tags: #exkluzivny #naramok #merry #christmas