Sviatok všetkých svätých nie je len dňom v kalendári, ale príležitosťou zamyslieť sa nad podstatou kresťanského života a povolaním k svätosti. Je to oslava tých, ktorí svoj život prežili v priateľstve s Bohom a dosiahli večnú slávu, pričom mnohí z nich zostávajú pre svet "skrytými svätými", ktorých stopy pozná len Boh.
Evanjelium o blahoslavenstvách
Základným kameňom tohto sviatku je úryvok z Matúšovho evanjelia (Mt 5, 1-12a), v ktorom Ježiš na vrchu predkladá svojim učeníkom Blahoslavenstvá. Pre kresťanov predstavujú tieto slová pravidlo a normu života, podobne ako bol pre Židov Zákon. Výraz „blahoslavený“ (grécky macarios) môžeme preložiť ako „šťastný“ či „požehnaný“, čo opisuje stav vnútornej radosti a hlbokého Božieho pokoja.
- Chudobní v duchu - lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Plačúci - lebo oni budú potešení.
- Tichí - lebo oni budú dedičmi zeme.
- Lační a smädní po spravodlivosti - lebo oni budú nasýtení.
- Milosrdní - lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
- Čistého srdca - lebo oni uvidia Boha.
- Tí, čo šíria pokoj - lebo ich budú volať Božími synmi.
- Prenasledovaní pre spravodlivosť - lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Hoci sa z pohľadu svetského vnímania môže zdať túžba po takomto živote paradoxná, Ježiš nás uisťuje, že toto šťastie je trvalé a definitívne. Je výzvou kráčať cestou, ktorá nás vedie domov, k našej nebeskej rodine.
História a pôvod sviatku
Korene slávenia všetkých svätých siahajú do 4. storočia na Východe, kedy sa uctievali mučeníci. V západnej cirkvi sa tento sviatok formoval v 7. storočí. Zlomovým bodom bola premena rímskeho Panteónu, pohanského chrámu zasväteného všetkým bohom, na kresťanskú baziliku. Pápež Bonifác IV. v roku 608 nariadil preniesť doň relikvie mučeníkov a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.
| Míľnik | Udalosť |
|---|---|
| Rok 608 | Posviacka Panteónu pápežom Bonifácom IV. |
| Rok 731 | Pápež Gregor III. ustanovuje sviatok 1. novembra v Ríme. |
| Rok 844 | Pápež Gregor IV. rozširuje slávenie sviatku na celú Cirkev. |
Mýtus o nedosiahnuteľnej svätosti
Častou chybou je predstava, že svätosť je rezervovaná len pre vyvolených, rehoľníkov či biskupov. V skutočnosti však svätosť nie je viazaná na žiaden stav, vek ani pohlavie. Cirkev vyhlásením za svätého len slávnostne potvrdzuje, že daný človek, ktorý bol obyčajným smrteľníkom ako my, žil vo svätosti.
Zázraky, ktoré sa často so svätými spájajú, nie sú podmienkou svätosti. Zázrak predpokladá zásah Boží, ale svätosť sa buduje v každodenných skutkoch, trpezlivom znášaní útrap a prekonávaní životných prekážok v spojení s Božou vôľou. Svätosť je povolanie ľudstva, cieľ, ku ktorému smerujeme už od stvorenia.
V bazilike minor v Ľutine si pripomenuli sviatok Katedry sv. Petra
Nebeská blaženosť a nádej
Človek, ktorý žije podľa evanjelia a vyhýba sa hriechu, už v tomto živote získava odmenu - pokoj srdca, ktorý svet nemôže dať. Pozemské sebazaprenie je len malichernosťou v porovnaní s veľkosťou nebeskej odmeny. Táto blaženosť zahŕňa všetko vnímanie, pamäť a lásku, pričom naše dobré skutky budú v Božej žiare žiariť ako drahokamy. Svätí, ktorí nás predišli, sú našimi orodovníkmi, ktorí nás povzbudzujú na našej ceste k víťazstvu nad zlom.
tags: #evanjelium #slavnost #vsetkych #svatych