Fašiangy: Obdobie Veselosti a Tradičných Osláv

Fašiangy predstavujú už od pradávna obdobie hodovania a zábavy medzi dvoma pôstnymi dobami. Toto obdobie sa často označuje aj ako končiny, fašank, ostatky, voračky, šibrinky alebo karneval. V našom slovenskom prostredí bolo trvanie fašiangov dané aj roľníckou kultúrou, keďže hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty.

Pôvod a Historický Význam Fašiangov

Fašiangové oslavy majú svoje korene v tradíciách rímskeho náboženstva. Už v staroveku sa začiatok nového roka začal riadiť podľa vegetačného cyklu prírody a zhodoval sa s marcovým príchodom jari, ktorý si ľudia asociovali s božstvami plodnosti. Jedným z takýchto bohov bol patrón vínnej révy a hodovania Bakchus, podľa ktorého sú spomínané oslavy známe ako rímske bakchanálie. Podobne prebiehali aj saturnálie, ktoré oslavovali boha poľnohospodárstva a zberu Saturna.

Slovo karneval pochádza zo starorímčiny, kde bola oslava príchodu jari spojená s oslavou nového obdobia vegetácie a plodnosti. Oproti tomu slovo fašank prišlo z nemčiny, kde doslova znamená výčap nápojov pred pôstom. Ešte konkrétnejšie, slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, "ostatky", dňami bujarej zábavy.

Fašiangový sprievod s maskami a iné zvyky majú svoj pôvod aj v predkresťanských slovanských obradoch a oslavách konca zimy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov "mjasopust". Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari magickými spôsobmi. Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť.

Iný nádych získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách.

Časový Rámec a Pohyblivosť Fašiangov

Fašiangy sú, obdobne ako Veľká noc, pohyblivým sviatkom. Obdobie od Troch kráľov (6. januára) do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. Fašiangy sa teda začínajú deň po Troch kráľoch a vymedzuje ich pohyblivý utorok pred Popolcovou stredou. Popolcová streda je závislá od dátumu Veľkej Noci. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý nastane po dni rovnodennosti, teda po 21. marci. Ak však bude spln v nedeľu, Veľká noc sa oslavuje až ďalšiu nedeľu.

Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa dokonca hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá.

Prehľad Fašiangových Dát

Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje dátumy Tučného štvrtka, Tanečnej nedele, Maškarného utorka a Popolcovej stredy pre vybrané roky.

Priebeh Fašiangových Osláv a Zvykov

Prípravy a Začiatok Hodovania

Prípravy na fašiangové oslavy začínajú tradične už vo štvrtok pred fašiangovou nedeľou, často označovaným ako Tučný štvrtok. V tento deň sa má nachystať všetko, čo bude nasledujúce dni potrebné, ako napríklad zabíjačka. Fašiangová nedeľa bola začiatkom hlavných osláv, a tak sa niesla v znamení zábavy, hodovania, tanca a celkovej veselosti. Obľúbené v tomto období boli aj tzv. jalové hody, ktoré si organizovali ženy.

Aj na fašiangový pondelok sa tancovalo, ale na rozdiel od nedele, v pondelok medzi obľúbené zvyky patrili zase mužovské bály. Tie boli určené iba pre ženatých a vydaté, takže slobodní ľudia na ne nemali prístup. Počas fašiangov sa konali aj svadby, ktoré trvali dlhšie ako dnes a boli slávnosťou nielen rodiny, ale celej dediny.

Fašiangový Utorok a Sprievody Masiek

Vrcholom osláv, hodovania a zábavy je fašiangový utorok, tiež známy ako Maškarný utorok. V tento deň sa dedinou alebo mestom vydal tradičný sprievod masiek, pri ktorom ľudia v maskách obchádzali stavby a nesmeli vynechať ani jeden dom. Maškary v fašiangovom sprievode mali za úlohu obísť každú budovu a žartovať na účet majiteľa statku či domu. Pri každom dome sa sprievod zastavil, zaspievalo sa, hralo a tancovalo. Počas návštev sa maškarám rozdávali šišky, koláče, jablká, vajcia, údené mäso, obilie a tiež pálenka. Maškary sa teda dosýta najedli, pitím zahriali a za výslužku sa večer pilo v krčme.

Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď či vlk. Dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak, a v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou, a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.

Podľa tradícií sa fašiangový sprievod nezaobišiel bez medvedára, ktorý si na reťazi viedol svojho medveďa. Ten počas obchádzania stavieb tancoval s gazdinkami, čím im ako symbol plodnosti zaistil dobrú úrodu. Medzi symbolmi plodnosti patria masky ženíchov, neviest či cigánky s kočíkmi. Mužskú plodnosť znázorňovali masky ako kôň, kohút či bocian. Asi najvýraznejšou postavou celého sprievodu je sám fašiang alebo bakchant, ktorý je znázorňovaný v červenej čiapke a s korbelom v ruke.

Dodnes sa v niektorých krajoch zachovali aj humorné zvyky, ktoré maškary praktizovali. V niektorých prípadoch prezlečení ľudia vtrhli do domov a naháňali mladé dievčatá alebo miestne gazdiné, ktoré sa potom museli vykúpiť.

Rozlúčka s Fašiangami a Popolcová Streda

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili na spoločnej veselici v krčme. Tu sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou. Fašiangové zábavy väčšinou končili úderom polnoci, kedy ponocný zatrúbil na roh a richtár vyzval zabávajúci sa dav, aby sa v pokoji rozišiel domov, pretože práve nastala Popolcová streda.

Lúčenie s fašiangami je v niektorých oblastiach znázorňované aj sprievodom s basami, na ktorých je fašiang uložený v podobe figuríny, živej postavy alebo napríklad ako basa. Jeho osud však býva v závere sprievodu spečatený. V niektorých lokalitách sa fašiangy o polnoci ukončili pochovaním basy, čo značilo to, že počas pôstneho obdobia si hudobníci na svoje nástroje nezahrajú a ukončia sa tak veselice. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.

Na Popolcovú stredu tiež začína 40-dňové pôstne obdobie, ktoré zakončuje všetku zábavu a hodovanie. Po fašiangovej zábave si ľudia chodili do kostola pre popol.

Tradičné Fašiangové Jedlá a Recepty

Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality. Aby bol tento článok o fašiangoch kompletný, treba do neho zahrnúť aj niektoré recepty fašiangových jedál.

Recept: Fašiangové šišky

1. V mise zmiešajte preosiatu múku so soľou, cukrom, citrónovou kôrou.
2. Uprostred vytvorte jamku, do ktorej vlejete žĺtky, vlažné mlieko, rozpustené maslo a rum.
3. Riadne premiešajte a prepracujte na hladké a vláčne cesto.
4. Ľahko poprášte múkou a nechajte zakryté kysnúť na teplom mieste, kým nezdvojnásobí svoj objem.
5. Vykynuté cesto rozvaľkajte na pomúčenej doske do obdĺžnika s výškou 1,5 cm.
6. Do menšieho kastrólika nalejte olej, rozpáľte a v ňom potom vykrojené šišky smažte z oboch strán dozlatista.
7. Osmažené šišky nechajte odkvapkať na papierových obrúskoch, aby zmizol prebytočný tuk.

Recept: Tradičná Huspenina

1. Najprv očistite bravčové nožičky, zbavte ich štetín a opláchnite v studenej vode.
2. Potom ich vložte do hrnca, zalejte vodou a pridajte korenie, nové korenie, tymian a bobkový list.
3. Uvarené nožičky nechajte vychladnúť a starostlivo vykostite.
4. Potom mäso aj s kožou nakrájajte na väčšie kúsky.
5. Vývar zlejte cez sito do hrnca, aby ste odstránili všetky korenia.
6. Vo vývare povarte pokrájanú koreňovú zeleninu okrem cibule po dobu asi 30 minút.
7. Pri posledných 5 minútach pridajte cibuľu nakrájanú najemno a prilejte ocot.
8. Všetko nalejte do pekáča alebo malej formy v tvare obdĺžnika a nechajte stuhnúť v chlade.

Recept: Pečená Krkovička

1. Najprv predhrejte rúru na 220°C.
2. Na koži mäsa a do masti narežte mriežku.
3. Do nej potom votrite soľ a korenie.
4. Mäso vložte do pekáča, podlejte cca 100 ml vody a vložte piecť do rúry na 15 minút.
5. Do pekáča pridajte cibuľu, nakrájanú zeleninu a tymián.
6. Pečte ďalších 60 minút.
7. Po upečení mäso vyberte na doštičku a z pekáča naberačkou odoberte tuk.
8. Potom k zelenine prilejte 0,5 hrnčeka vody, priveďte do varu a tým odvaríte všetky pripečené časti.

Fašiangy v Súčasnosti: Oživenie Tradícií

Ešte doteraz máme regióny, kde sa fašiangové sprievody konajú a ľudia sa v nich aj dnes preobliekajú za rôzne masky. Slávenie fašiangov v mestách malo v mestskom prostredí špecifickú podobu. O fašiangovú zábavu sa v minulosti pričinili najmä rôzne remeselnícke cechy, spolky a združenia, ktoré organizovali sprievody v maskách, turnaje či tanečné zábavy.

Aj v súčasnosti mnohé mestá a obce nadväzujú na tieto tradície. Napríklad prvý ročník podujatia Bratislavské fašiangy bol v roku 2023, kedy sa hlavné mesto rozhodlo priniesť fašiangovú zábavu do ulíc Bratislavy. Fašiangy v Bratislave prinášajú čas veselosti a komunitného oslavovania pred obdobím pôstu.

Mesto Banská Bystrica v spolupráci so Stredoslovenským osvetovým strediskom pravidelne pripravuje ukážky zvykov spájajúcimi sa s fašiangami, vrátane tradičného fašiangového sprievodu v maskách centrom mesta. Pred samotným sprievodom sú často pre deti pripravené tvorivé dielne. V Banskej Bystrici, konkrétne v lokalite Rudlová - Sásová, sa táto tradičná akcia teší mimoriadnej obľube a organizuje sa už dlhé roky, čo svedčí o jej popularite a silnom komunitnom charaktere. Na fašiangovej trase pestrofarebného sprievodu býva veselo, veď v tomto období to tak má byť.

Na Trnafské fašangi je dovolené schuti si dupnúť pekne od podlahy, radostne a nahlas. Atmosféra býva sviatočná už od rána, s pódiom nazvučeným na ľudové cifrovačky a stánkami pre tvorivé dielne. Pôstne sa dnes nikto netvári; fašiangy sú skvelou príležitosťou "vyhodiť si z kopýtka" aj s deťmi. Na týchto podujatiach stále prichádzajú typické masky ako koza, kôň a medveď. Medveď je symbolom sily, kôň zosobňuje život a energiu, a koza predstavuje plodnosť. Často sa objavuje aj maska Turoň a možno aj najstaršia fašiangová maska Slamenník.

tags: #ej #fasiangy #fasiangy #26 #februara