Keď sa povie židovský svietnik, vybavia sa nám predovšetkým dva ikonické typy: Menora a Chanukija. Tieto svietniky, sedemramenný a deväťramenný, sú neoddeliteľnou súčasťou židovskej tradície, symboliky a rituálov, a každý z nich má svoj vlastný bohatý historický a náboženský význam.
Menora: Sedemramenný chrámový svietnik
Menora (hebr. מְנוֹרָה, doslova: svietnik) je sedemramenný svietnik, ktorý je spolu s Dávidovou hviezdou jedným z najstarších a najvýznamnejších symbolov judaizmu. Tento svietnik patril k výbave tabernákula (hebr. miškan), prenosnej svätyne Izraelitov počas ich putovania púšťou a neskôr aj Jeruzalemského chrámu.
Symbolika a význam Menory
Podľa židovskej symboliky je menora zpodobňovaná s horiacim kríkom, ktorý Mojžiš spatril na hore Choréb, keď k nemu prehovoril Boh. Náhodný nie je ani počet svietnikov, ktorý má byť odkazom k siedmim dňom stvorenia. Symbolika siedmich ramien menory znamená, že za sedem dní stvoril Boh svet a číslo sedem je pre Židov symbolom plnosti. V preklade slovo „menora“ znamená „lampa“ alebo „svetlo“.
Pôvod a podoba podľa Tóry
Podoba menory je podrobne zmienená v Tóre, konkrétne v časti Šemot (čiže Exodus), kde je opísaný postup, ako ju zhotoviť. Pôvodná menora mala byť vyhotovená z čistého zlata, s kovaným podstavcom a ramenami. Z nej mali vychádzať kvetné kalíšky, hlavičky a kvety. Z jej bokov malo vychádzať šesť ramien - tri ramená svietnika z jedného boku a tri ramená svietnika z druhého boku. Na každom ramene mali byť tri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom. Tak to malo byť na všetkých šiestich ramenách, ktoré vychádzajú zo svietnika. Na samotnom svietniku mali byť štyri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom, a to tak, že hlavička bude pod dvoma ramenami, ktoré z neho vychádzajú, potom hlavička pod ďalšími dvoma ramenami a opäť hlavička pod dvoma ramenami, teda pod šiestimi ramenami, ktoré vychádzajú zo svietnika. Hlavičky a ramená mali vychádzať z neho a všetko malo byť kované z jedného kusa rýdzeho zlata. Okrem toho sa mali vyhotoviť aj sedem lámp a nasadiť ich na svietnik, aby osvetľovali priestor, čo je pred ním. Aj odštipovače a panvičky, čo k nemu prislúchajú, mali byť z čistého zlata, pričom na to všetko sa mala spotrebovať hrivna zlata.
Historický kontext a osud
Prapôvodná zlatá menora stála ako vo stane stretávania, tak aj v Šalamúnovom chráme v Jeruzaleme. Po jeho zničení sa však stratila, a tak bola po zbudovaní Druhého chrámu vyrobená menora nová. Túto menoru však ukradli Rimania po zničení Chrámu v roku 70 n. l. Dôkazom o jej existencii je aj vyobrazenie Menory na víťaznom oblúku cisára Tita, znázorňujúcom zničenie Chrámu.
Chanukija: Deväťramenný svietnik Sviatku svetiel
Chanukija (hebr. חנוכיה), inak tiež chanukový svietnik či chanuková menora, je židovský deväťramenný svietnik, ktorý sa zapaľuje počas osemdňového Sviatku svetiel, známeho ako Chanuka. Je úzko spätá s týmto sviatkom.
Zázrak Chanuky. Prečo Židia oslavujú sviatok Chanuky?
Vznik a príbeh Sviatku Chanuka
Príbeh Chanukije je odkazom k zázraku chrámovej menory, ktorý je oslavovaný sviatkom Chanuka. Po úspešnom povstaní Makabejských, ktorí vyhnali helenizovaných Sýrčanov prenasledujúcich Židov a znesväcujúcich ich Chrám v rokoch 167-165 p. Kr., bolo potrebné Chrám opätovne vysvätiť. To obnášalo zapálenie menory, ktorá bola jedným z najdôležitejších chrámových rituálov. Makabejci však nemali dosť rituálne čistého olivového oleja. Našli len malé množstvo, ktoré by vystačilo iba na jeden deň. Keď naplnili menoru olejom z fľaštičky, stal sa zázrak - olej horel v svietniku celých osem dní, než sa podarilo získať dostatok nového oleja na doplnenie svietnika.
Konštrukcia a symbolika Chanukije
Chanukové svietniky sa vyrábajú z rôznych materiálov a v rôznych prevedeniach, majú však jeden spoločný prvok. Tým je osem ramien či úchytov na sviece a zvláštny deviaty, ktorý slúži pre potrebu sviece označovanej ako šameš (hebr. שמש, dosl. sluha, pomocník). Šameš je umiestnený vyššie než ostatné ramená a od neho sa zapaľujú ostatné svetlá.
Tradície zapaľovania Chanukije
Zapaľovanie chanukových svietnikov je jednou z hlavných tradícií sviatku Chanuka a má špecifický systém. Počas každého večera tohto osemdňového sviatku je zapálená jedna svieca tak, že prvý deň je zapálená svieca jedna a posledný deň osem plus šameš. Zvyčajne zapaľuje chanukiju pani domu tak, že každý večer zapáli o jedno svetlo viac, než v predošlý deň, takže až v ôsmy deň sviatku horia všetky svetlá svietnika naraz.