Význam a tradície dvanástich dní do Vianoc

Vianoce sú krásne obdobie roka, ktoré vyčaruje každému z nás pocit radosti a pokoja. Predtým však prichádza magické obdobie - Advent. Slovo Advent pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod. Začiatky Adventu siahajú do 4. storočia. V Európe sa zaviedol za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu. Adventné obdobie najprv zahrnovalo šesť nedieľ, až pápež Gregor Veľký skrátil adventné obdobie na štyri nedele. Štvortýždňové obdobie Adventu nie je len obdobie predvianočnej nákupnej horúčky, ale predovšetkým časom duchovnej prípravy pred slávením Vianoc.

Adventný veniec a jeho symbolika

Symbol Adventu - veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva, kráľovskej dôstojnosti, prejavu úcty a radosti. Nápad zhotoviť adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna. Začiatkom 19. storočia pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole a rozhodol sa zriadiť z milodarov a tvrdej práce útulok pre chudobné a opustené deti. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami. Tenšie sviečky predstavovali všedné dni a 4 hrubšie sviečky symbolizovali štyri adventné nedele.

Neskôr sa upustilo od používania toľkých sviec. V súčasnosti sa dávajú na adventné vence štyri sviece, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec rozptyľuje temnotu a strach. Pre adventnú výzdobu sa traduje používanie červenej, klasickej farby Vianoc, a bielej, farby snehu a mrazu. V našich končinách poznáme adventné vence hlavne so štyrmi sviečkami, no po správnosti by ich malo byť päť. Ak je piata sviečka súčasťou venca, mala by byť odlišnej farby ako ostatné sviečky - predstavuje samotného Ježiša Krista a zapaľuje sa na Štedrý deň ako symbol jeho príchodu. Patrí jej biela farba, ktorá znamená čistotu a je chápaná ako slávnostná.

Pravý adventný veniec by mal byť vyhotovený do kruhu, čo znamená celistvosť, spojenie, jednotu. Jeho súčasťou by malo byť niečo zelené, napríklad vetvičky z ihličnatých stromov, ktoré symbolizujú život. Veniec z prútia či slamy má odháňať zlých duchov a byť pre príbytok požehnaním. Sviečky by sa mali zapaľovať vždy po smere hodinových ručičiek - tak plynie čas. Farbou adventu je fialová, ktorá je farbou pokory a dôstojnosti. Jednu sviečku možno zameniť za ružovú, pretože tá je farbou priateľstva - ide konkrétne o tretiu sviečku na adventnom venci.

Adventné nedele a ich význam

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá adventná nedeľa otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, aby očakávali Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša. Druhá nedeľa kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Tretia nedeľa sa nazýva Gaudete (Radujte sa), čo je radostný moment, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Štvrtá nedeľa sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna.

Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Advent je rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu do 17. decembra dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach.

Každá z adventných nedieľ má aj svoje ľudové označenie - železná, bronzová, strieborná a zlatá. Počas celého adventu (s výnimkou nedieľ) sa pred svitaním môže sláviť svätá omša k úcte Panny Márie, ktorá sa nazýva roráty.

Tradičné predvianočné zvyky na Slovensku

V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale i pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom Kataríny. Ukončili sa práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. V ľudovej kultúre Slovenska má Advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne budúcnosť ovplyvniť nadprirodzené sily - takzvané „Stridžie dni“. S tými súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie a podobne.

Stridžie dni a svätci pred Vianocami

Zvyky a špecificky limitované normy správania zimnej etapy sa začínali na Katarínu, ďalej sa viazali ku dňom Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie.

• Katarínske zábavy boli poslednou možnosťou zábavy.
• Deň Ondreja bol bohatý na veštby o vydaji mladých dievčat. Varili sa halušky s lístočkami, lialo sa olovo, triaslo sa slivkou. Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Tradične sa jedli hrach, fazuľa, šošovica, kukurica - všetko, čo sa jedlo v tento deň, malo budúci rok dobre rásť.
• Barbora je známa svojimi Barborkami (vetvičky čerešní, ktoré v teple rozkvitnú do Vianoc).
• 6. december - sviatok Sv. Mikuláša, majú radi najmä deti, ktoré do svojich čižmičiek v predvečer Mikuláša, ak poslúchali, dostanú množstvo sladkých darčekov. Sv. Mikuláš bol biskupom v meste Myre (Malá Ázia), ktorý bol veľmi dobročinný a chudobným dával tajne v noci dary.

Deň svätej Lucie a dvanásť dní do Vianoc

Advent má svoju krásnu atmosféru, ktorá na nás pôsobí svojou silou pokoja a stíšenia sa. Sviatkom Lucie však začína pôsobiť aj jeho kúzlo. Dôležitou súčasťou Adventu sú rôzne zvyky. Zvyky a obrady spojené so sviatkom svätej Lucie (13. december) patria k tým najznámejším a niektoré sa zachovali a dodržiavajú dodnes. Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní. A podľa toho, aké boli dni, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy.

Meno Lucia znamená „svetlá a žiariaca“. Lucia zo Syrakúz sa narodila na Sicílii v rodine bohatých kresťanov, ale zomrela mučeníckou smrťou. Táto veriaca žena sa stala v ľudových tradíciách najväčšou bosorkou. Deň Lucie bol najvýznamnejším stridžím alebo ako sa tiež nazýval krížovým dňom. Viera, že na Luciu tancujú strigy na krížnych cestách viedla ľudí už predvečer tohto dňa k ochrane. Dospelí aj deti jedli na večeru chlieb s cesnakom, robili si s ním krížiky na čelo, bradu, sluchy, zápästie, aby sa lepšie ochránili. Cesnak dávali jesť aj dobytku, verili, že tak bude ochránený pred strigou. Rovnako účinným prostriedkom na ochranu bol dym z posvätených bylín, snop slamy do dverí, či posvätená „trojkráľová“ krieda, ktorou sa robili kríže na dverách domov a stajní. Mlieko a mliečne výrobky boli základom mnohých pokrmov, preto sa chránil aj dobytok a po zotmení sa nesmelo z domu nič vyniesť a hlavne nie mlieko, aby ho bosorka nezobrala.

Platilo mnoho zákazov - od Lucie sa nesmelo priasť, šiť ani párať perie. Rovnako sa nesmel prenášať oheň a do cudzieho domu nesmela vojsť žiadna žena. Tradičné boli aj obchôdzky pastierov, ktorí obchádzali dediny a vytrubovali na pastierskych trúbach. Spolu robili veľký hluk, aby odplašili zámer bosoriek škodiť ľuďom do dediny.

Biele ochrankyne

V niektorých oblastiach Slovenska chodili v predvečer Lucie po domoch dievky alebo ženy v spodných sukniach, zahalené do bielej plachty, aby ich nebolo poznať. Tvár mali zamúčenú alebo prikrytú šatkou, sitom a nosili so sebou husacie krídlo, štetku alebo košík s prázdnym vretenom. Vymetali všetky kúty, ometali pavučiny a sporák. Kúty označili cesnakovým krížikom alebo symbolicky vytreli vápnom. Na obchôdzkach po domoch dostávali sušené ovocie, jabĺčka a strukoviny. Tento krásny zvyk obchôdzok tichých a bielych Lucií sa môže udržiavať aj dnes.

Mágia lásky a hojnosti na Luciu

Príležitosťou ako strhnúť pozornosť dievčat k tradícii sú rôzne ľúbostné veštby, ktoré boli na deň Lucie vykonávané v každej dedine. Veštenia z halúzkami, papierikmi, či varením halušiek sa robili od Kataríny, na Ondreja, či Barboru.

• S jablkom: "Každé ráno alebo večer odhryzni z jablka ešte pred východom alebo západom slnka. Na Štedrý večer pri zvonení choď pred dom a dojedz zvyšok jablka. Ktorého muža prvého zazrieš, jeho meno, bude aj meno tvojho nastávajúceho. Ak ho nepoznáš, spýtaš sa na meno. Ak začne jablko hniť, svojej svadby sa nedožiješ." alebo "Daj do vody jabĺčko a každý deň sa v nej umy. Na Štedrý deň si ho zober do kostola, keď sa budeš vracať z kostola, dojedz zvyšok jablka a dobre pozeraj, ktorý muž ti pôjde oproti ako prvý, podľa neho spoznáš meno svojho muža."
• S vajíčkom: "Do Štedrého večera si ukry vajíčko znesené na Luciu. Po celodennom pôste vylej bielok do studenej vody a po návrate z kostola budeš vidieť podľa tvaru zamestnanie tvojho budúceho muža."
• S lístočkami: "Ráno na Luciu si priprav 13 papierových lístkov, na dvanásť napíš mužské mená, trinásty nechaj prázdny. Lístky poskrúcaj. Od toho dňa každý deň jeden spáľ. Ráno na Štedrý deň spáľ predposledný a posledný si otvor večer. Meno na lístku patrí tvojmu mužovi. Ak ostal lístok prázdny budúci rok sa nevydáš."

Mužské pokolenie malo od Lucie do Vianoc najlepšiu príležitosť konečne zistiť, ktorá z dedinských žien, či dievok je bosorka. "Na Luciu začni s výrobou stolčeka. Nesmieš použiť ani jeden klinec, len drevený. Zlož ho z toľkých častí, koľko je dní do Štedrého dňa. Na polnočnej omši si sadni na stolček. O polnoci budeš na vlastné oči vidieť za oltárom alebo chrbtom k oltáru otočené skutočné strigy. Keď ju uvidíš musíš pred ňou utiecť. Zober si z domu mak na koláče a ten cestou za sebou rozsýpaj, kým nedobehneš domov."

Dvanásť dní Vianoc: Rozdielne tradície

Sviatočné obdobie je pre mnohých ľudí na celom svete dôležitým obdobím. Jadrom týchto sviatkov je tradícia Dvanástich dní Vianoc, v angličtine známa aj ako „Twelvetide“. Je zaujímavé, že tradícia dvanástich dní Vianoc nie je výlučne kresťanská. Má pôvod v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. Staroveké severské a germánske národy využívali toto obdobie na oslavu konca roka a uctievanie svojich bohov a bohýň, podobne ako starí Rimania slávili Saturnálie na počesť Saturna. S príchodom kresťanstva sa pohanské tradície postupne asimilovali a prispôsobovali novým náboženským zásadám. V roku 567 sa na koncile v Tours cirkevné autority rozhodli predĺžiť vianočné sviatky na 12 dní, od 25. decembra do 6. januára.

Tradícia dvanástich dní Vianoc sa postupom času obohatila o množstvo symbolov a zvykov špecifických pre každú krajinu a kultúru. Napríklad vo Francúzsku je zvykom spáliť v krbe veľké poleno. V mnohých krajinách Latinskej Ameriky a Európy sa príchod troch mudrcov s malým Ježiškom oslavuje na Troch kráľov, posledný deň dvanástich dní Vianoc. Známa je aj anglická detská rýmovačka "The Twelve Days of Christmas", ktorá vymenúva rôzne dary, ktoré dáva milenec svojej milovanej počas dvanástich dní Vianoc.

Význam a preklad slova „Vianoce“

Na Vianoce si kresťania pripomínajú narodenie malého Ježiška. Ostatní ich oslavujú tiež ako sviatky pokoja a lásky. Tento význam Vianoc je samozrejme veľmi podstatný, no naša vášeň pre jazyk nás láka pýtať sa: Čo vlastne znamená slovo „Vianoce“? Tieto naše „Vianoce“ sme pravdepodobne aj s bratmi Čechmi prevzali z nemeckého Weihnachten. Prvú časť sme si pravdepodobne jemne prispôsobili a druhú voľne preložili. O tomto všetkom máme záznamy z obdobia okolo 14. storočia. A čo sme tu mali pred Vianocami? No predsa slovanský sviatok zimného slnovratu - Kračúň.

Španielske Feliz Navidad (Veselé Vianoce) má latinský pôvod. Feliz je odvodené z lat. felix, čo znamená šťastný alebo plodný. Je zaujímavé, ako tieto dva významy slova lingvisticky vyjadrujú, ako je šťastie a stvorenie nového života spojené. Vo Francúzsku si ľudia navzájom želajú Joyeux Noël. Joyeux znamená radostný alebo šťastný a slovo Noël je opäť, ako v susednom Španielsku, odvodené od latinského natalis, ktoré súvisí s narodením.

Dôležité dni vianočného obdobia a svetové zvyky

Adventné obdobie končí na Štedrý večer po západe slnka. Dôležité dni vianočného obdobia zahŕňajú:

• Štedrý deň (24. december): Deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše.
• Prvý sviatok vianočný (25. december): Pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme.
• Druhý sviatok vianočný (26. december): Zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi.
• Sviatok Zjavenia Pána (6. január): Tiež známy ako Traja králi, kedy sa oslavuje príchod mudrcov k Svätej rodine.

Slovenské vianočné zvyky

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.

• Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť.
• Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
• Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše pre náhodných pocestných.
• Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Na Kysuciach sa traduje sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny: ak sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Vybrané vianočné zvyky a tradície vo svete

• Grécko: Ozdobené drevené lode ako symbol Vianoc.
• Taliansko: Jedlička ako vianočný stromček a slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• Ukrajina: Vianoce 6. januára a tradičný vianočný symbol - pavúk.
• Anglicko: Vianočné darčeky od Santa Clausa 24. decembra, vystavené do sviatku Troch Kráľov.
• Francúzsko: O polnoci sa podáva tzv. Réveillon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista. Jeden z milých zvykov tejto krajiny, konkrétne pre Provensálsku oblasť, je príprava trinástich rôznych dezertov pre hostí.
• Katalánsko: Tradičný Tió de Nadal (Vianočné polienko), ktoré rodina kŕmi a drží v teple. Na Štedrý deň ho bijú palicou a ono im "vykaká" maškrty a malé darčeky.

Vianočné povery a ich posolstvo

Vianoce boli pre našich predkov zvláštnym a magickým obdobím, s ktorým si spájali veľké množstvo povier. Mnohé povery „prikazovali“ oddych cez Vianoce, za prácu cez sviatky hrozila nepriazeň osudu. Gazdiná nesmela šiť, pretože by sa jej vykrútili prsty. Kto sa pozrel na niť na Vianoce, mohol čakať, že oslepne. Ak na ňu niekto stúpil, v ďalšom roku mu hrozilo, že bude krívať. "Gazdiná nesmela opúšťať svoju stoličku pri štedrovečernom stole, aby neprivolala nešťastie do domu. Ak dvaja ľudia súčasne vyslovili to isté slovo, znamenalo to, že na budúci rok bude svadba. Od Vianoc do svätého Jána Apoštola sa nesmelo v dome zametať v smere von, aby sa nevymietlo z domu šťatie. Nohy stola mali byť zviazané reťazou, čo znamenalo zachovanie celistvosti rodiny a hospodárstva. Cesnak zas mal ochrániť rodinu pred chorobami.

Na Vianoce sa neodporúčalo jesť hydinu, aby neodletelo z domu šťastie. Naopak, výhodné bolo mať na tanieri mäso zo štvornohých zvierat, najmä pečené mäso z prasaťa. Dôvodom je, že „prasa ryje dopredu“. Na vianočnom stole nesmelo chýbať jabĺčko, prekrojené na toľko častí, koľko členov mala domácnosť. Priniesť to malo súdržnosť rodiny v nasledovnom roku.

tags: #dvanadt #dni #do #vianoc #preklad