Gejza Dusík a jeho opereta Hrnčiarsky bál: Oslava Slovenska na javisku

Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza Hrnčiarsky bál

V tejto sezóne sa opereta ako javisková hudobno-dramatická forma zaradila do repertoáru len v banskobystrickej Štátnej opere. V Košiciach a Nitre dali prednosť muzikálom. Dramaturgia Štátnej opery Banská Bystrica na záver kalendárneho roka ponúkla divákom Dusíkovu operetu Hrnčiarsky bál, s premiérami 13. a 14. decembra 2013.

Spolu s operetou Modrá ruža patrí Hrnčiarsky bál k hudobným skvostom národného umelca Gejzu Dusíka (1907-1988). Titul „národný umelec“ oprávnene prislúcha Gejzovi Dusíkovi aj po roku 1989. Z jeho 250 piesní sa mnohé stali ľudovými a napriek módnym vlnám sa spievajú dodnes. Predaj viac ako milióna gramoplatní s jeho piesňami svedčí o jeho jedinečnom postavení v slovenskej hudbe. Dusíkových trinásť operiet tvorí vo svojom žánri základ slovenskej hudobnej moderny.

Keby Gejza Dusík napísal iba finálne číslo Hrnčiarskeho bálu - Pieseň o rodnej zemi, právom by sa mohol považovať za „Schuberta slovenskej operety“. Túto operetu skomponoval Dusík na libreto Pavla Braxatorisa.

Dramaturgia a inscenácia Hrnčiarskeho bálu

Opereta Hrnčiarsky bál je zasadená do slovenského prostredia remeselníkov - hrnčiarov. Súčasťou diela sú valčíky, foxtroty, kuplety, slovenské tangá, veľké tanečné a zborové scény, ako aj prekomponovaná predohra, ktorej jadro tvorí základ tanečnej scény v treťom dejstve.

Braxatoris mal pôvodne v predstave dej zasadený do prostredia stupavských keramikárov. Režisér a choreograf banskobystrickej inscenácie Jaroslav Moravčík však preniesol dej do prostredia Myjavy. Celkovo inscenácia vyznieva ako oslava Slovenska, evokujúc atmosféru revolučných meruôsmych rokov 19. storočia.

Pôvodná premiéra Hrnčiarskeho bálu sa konala v roku 1956, v období, kedy prebiehal boj o návrat operety na javisko s jasným ideovým podtextom. Režisér a choreograf inscenácie v banskobystrickej Štátnej opere dielo jemne upravil. Pozornosť sústredil na ľúbostné vzťahy troch mladých dvojíc, ktoré boli vautorskej podobe málo diferencované, a na výrazné typy remeselníkov, mešťanov či odrodilcov.

Výtvarné a pohybové prvky inscenácie

Pri tvorbe inscenácie výrazne pomohli kostýmy Adrieny Adamíkovej. Navrhla a vytvorila štylizovanú podobu krojov z Myjavy, ako aj kostýmy remeselníkov a bohatších mešťanov.

Jaroslav Moravčík vniesol na javisko pohyb a živosť najmä v tanečných číslach, ktoré čerpali prvky z regionálnych a celoslovenských štýlov. Centrálnymi tanečníkmi je päť folklórne „vycepovaných“ párov z baletného súboru Štátnej opery, ale Moravčík zapojil do tanca aj početný zbor a sólistov. Na javisku je preto neustále čo sledovať.

J. Moravčík, ktorý nezaprie svoj sľukársky pôvod, z ktorého čerpá pri folklórnych číslach, sa rokmi vyvinul aj v žiadaného režiséra muzikálových a operetných produkcií. Jeho pozitívna povaha vytvára priaznivú pôdu pre inscenáciu, ktorá dýcha optimizmom a slovenskosťou. V operete však treba viac popracovať na artikulácii.

Hudobné naštudovanie a scénografia

Hudobné naštudovanie zverilo vedenie divadla mladému dirigentovi Jánovi Procházkovi, ktorý bol doteraz zbormajstrom Štátnej opery. Vyštudovaný orchestrálny dirigent srší energiou a od prvého tónu vniesol do inscenácie mladý temperament. V niektorých momentoch by však mohol ubrať na fortissime a viac preferovať dynamické kontrasty.

Scénu vytvoril Jaroslav Valko. Modrý horizont ozvláštnil priečeliami drevených dedinských domov a javisko rozčlenil vystupujúcimi kruhmi.

Herecké a spevácke výkony

Najviac potešili speváci, ktorí boli zvlášť v mužskej časti milým prekvapením - samí mladí fešáci, navyše tenori! Sólistka Štátnej opery Alena Hodálová sa zhostila postavy „rafiky“ Serafíny Tomašovičovej s pozoruhodným hereckým i speváckym vkladom. V satiricky kreovanej postave odrodilca Šándora exceloval Šimon Svitok. Po barytónových úlohách vážneho charakteru dokázal mimoriadny talent pre komiku, až fyzickú ekvilibristiku.

Zo sopranistiek zažiarila farebným, objemným sopránom mladá Oľga Bezačinská (hosťujúca umelkyňa) a speváckou skúsenosťou i stále mladým zjavom Oľga Hromadová (chovanica Anička).

Martin Popovič ako džbankár Gašpar a Ivan Zvarík ako cechmajster Rafael boli kvalitní herecky i spevácky. Omylom bol Marián Labuda ml. ako džbankár Gašpar, keďže na Dusíka treba mať hlas.

Činoherec Štefan Šafárik herecky vystihol bezcharakternosť figúry Rafaela. Ďalšie postavy obsadil režisér primeranými typmi (Patrícia Solotruková a Alžbeta Trgová alternovali dcéru majstra Gašpara, Eva Lucká bola v druhom obsadení). Zaujímavými boli aj speváci ako Robert Smiščík, Peter Malý, Dušan Šimo, Ivan Rychlo, Zoltán Vongrey a Ján Haruštiak.

Obsadenie inscenácie

Gejza Dusík: Hrnčiarsky bál

Opereta v 3 dejstvách

Štátna opera v Banskej Bystrici

I. premiéra: 13. decembra 2013

II. premiéra: 14. decembra 2013

tags: #dusan #safarik #narodeniny