Dušan Mitana (9. december 1946 - 25. máj 2019) bol významným slovenským prozaikom, esejistom, scenáristom a básnikom. Svoje literárne začiatky spojil s časopisom Mladá tvorba, kde publikoval svoje prvé diela. Neskôr svoje texty uverejňoval aj v periodikách Slovenské pohľady a Romboid. Knižný debut zaznamenal v roku 1970 vydaním prvej zbierky poviedok.
Mitanova tvorba, od jeho prvých poviedok až po neskoršie diela, prešla značným vývojom, ktorý odrážal vnútorné metamorfózy autora. Sám seba v minulosti podozrieval zo zákernosti, rafinovanosti, podlosti a vedomého klamstva, čo naznačuje jeho hlboké sebapoznávanie a zápas.
Život a vzdelanie
Dušan Mitana začal svoje štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval žurnalistiku. Po jednom roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, aby sa venoval filmovej a televíznej dramaturgii. Po skončení štúdia pôsobil dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literárnej tvorbe venoval profesionálne.
Charakteristika tvorby
Mitanov prozaický štýl sa vyznačuje:
- Zobrazovaním grotesknosti životných situácií, kde ľudská existencia je často prezentovaná ako absurdita a život ako sled náhod a tajomností.
- Plynulým prelínaním racionálneho s fantazijným, normálneho s patologickým či všedného s bizarným, čím dokázal aj z bežných príbehov vytvoriť pútavé čítanie s nečakanými zvratmi.
Kľúčové prvky Mitanovej tvorby
- Čierny humor a absurdita: V jeho dielach nechýba typický čierny humor a nadnesená absurdita, kde sa napríklad s Bohom komunikuje cez počítač.
- Alúzie a štýlotvorné momenty: Texty často obsahujú alúzie na predchádzajúce diela či postavy, poukazujúce na charakteristické znaky Mitanovho „pisárstva“ a jeho labyrintové hľadanie pravosti.
- Zápas so sebou: Dôležitým prvkom je vnútorný zápas autora, ktorý sa často premieta ako zápas medzi autorom a čitateľom.
- Neidentifikovateľná realita: Podobne ako u iných autorov, aj u Mitanovho hrdinu sa zápas s realitou rozbíja o jej neidentifikovateľnosť, čo vedie k strate istoty a k otázke, či predstavy a fantázie nie sú skutočnejšie než samotná realita.
Symbolizmus a dekompozícia
Postavy v Mitanových dielach sa často pohybujú od istoty k neurčitosti, preberajú podoby vnucované jazykom písania a stávajú sa skutočnými až vtedy, keď sa stanú jazykom, obrazom či víziou. Často na seba berú symbolickú podobu iných literárnych hrdinov a skladajú sa z rôznych jazykových segmentov. Táto „dekompozícia“ je zároveň jediným skladobným princípom, ktorý dokáže dať tvar neurčitosti.
Krst ohňom (2001)
Kniha Krst ohňom, vydaná v roku 2001, obsahuje deväť prozaických textov. Niektoré z nich sú dopracovanými verziami poviedok z šesťdesiatych rokov, pričom jedna z nich predstavuje pokračovanie Mitanovej najznámejšej poviedky V električke.
V tejto zbierke sa opäť prejavujú:
- Čierny humor a absurdita: Napríklad komunikácia s Bohom cez počítač.
- Vyrývačstvo: Hraničiace so slušnosťou.
- Alúzie: Na predchádzajúce texty a štýlotvorné momenty Mitanovho písania.
- Hľadanie pravosti: Labyrintové a bytostné.
Kniha sa vyznačuje opakujúcimi sa motívmi z predchádzajúcich diel, ako je úmysel zavraždiť blízkeho človeka, tlačenica v električke ako erotická udalosť, premeny postáv (muž ako pes), kristologické témy či duchárstvo. Mitanove poviedky sa odohrávajú vo všednom reálnom prostredí, no nečakane sa v nich objavuje zvrat.
Poviedka Zásnuby opisuje stretnutie začínajúceho autora s dievčinou z električky, ktorá sa objavila v jeho próze. O dvadsaťpäť rokov neskôr ho na autogramiáde osloví vojačik, ktorý sa identifikuje ako jej syn s odkazom „ja som z tej električky“. Toto naznačuje prepojenosť postáv a príbehov naprieč časom.
Autor pracuje s tajomstvom, absurditou, hororom a morbídnosťou, mení identity postáv a vytvára kriminálne zápletky. Aj napriek drastickým scénam, ako je sťatie hlavy poštárke, sú Mitanove tematické výlety do oblasti chiliastiky či kristológie pre niektorých čitateľov náročnejšie.
V poviedke Exorcista sa Mitana zaoberá otázkou, či ho v noci budí Satan alebo Ježiš. Táto práca je opísaná ako traktátový blábol, ktorý napriek racionálnemu jadru (vôľa bojovať proti zlu) stráca umeleckú hodnotu pre neadekvátne prostriedky.
Posledná poviedka knihy, Krst ohňom, je opísaná ako prepletenec sexizmu, kristocentrizmu a sadomasochizmu. Autor tu predstavuje bytosť „TO“, nazývanú „mužena“, a reflektuje tragické udalosti s newyorskými „dvojičkami“, čo ho vedie k myšlienke o potrebe duchovnej obrody a modlitby. Záverečná veta „Bože, ochraňuj Slovensko pred Slovákmi! Bože, žehnaj Slovensku!“ vyjadruje toto posolstvo.
Problematickú hodnotu knihy čiastočne zachraňujú ilustrácie Dušana Kállaya.
Postmoderna v tvorbe Dušana Mitanu
Dušan Mitana je často zaraďovaný k autorom postmoderny, umeleckému smeru poslednej tretiny 20. storočia, ktorý spája elitnú a masovú kultúru. Postmoderná literatúra sa vyznačuje:
- Spájaním rozličných motívov a postojov rozprávača.
- Kombináciou intelektuálneho, elitárskeho s romantickým, sentimentálnym a populárnym.
- Používaním viacerých jazykov a dvojitou štruktúrou.
- Využívaním čierneho humoru, irónie, erotiky a absurdity.
- Vkladaním filozofických prvkov do fiktívnych diel.
- Prekračovaním hraníc medzi literárnymi druhmi.
- Pluralizmom formy (kombinácia umeleckej literatúry a literatúry faktu, textová koláž).
- Narušovaním kauzálnosti a iracionalitou.
- Prvkami grotesky.
- Zobrazením odcuzenia človeka, utrpenia a skepsy.
Jeho román Hľadanie strateného autora (1991) je považovaný za ukážku postmoderného literárneho umenia, využívajúci žánrovú koláž a medzitextové nadväzovanie. Kniha získala titul Kniha roka 1992.
Ďalšie významné diela
Dušan Mitana je známy aj svojimi ďalšími dielami:
- Psie dni (1970)
- Patagónia (1972)
- Nočné správy (1976)
- Koniec hry (1984)
- Hľadanie strateného autora (1991)
- Slovenský poker (1993)
- Maranatha (1996)
- Návrat Krista (1999)
- Môj rodný cintorín (2000)
- Zjavenie (2005)
Jeho poviedky, ktoré tvorili ťažisko jeho tvorby, sú charakteristické atmosférou výnimočných a napätých situácií, dynamizujúcich konanie postáv, a obohatené o skeptický humor.
Messner Reinhold - extrémny horolezec, dobrodruh - dokumentárny film
V diele Návrat Krista (1999), s podtitulom „Fantasticko-faktografický pararomán s vesmírnou zápletkou alebo Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom“, autor spracúva špekulatívnu teológiu a biblickú exegézu.
Memoárová próza Môj rodný cintorín (2000) je priestorovo lokalizovaná do rodného kraja autora a časovo do obdobia upevňovania komunistickej moci.
Mitanova tvorba bola preložená do viacerých jazykov, čo svedčí o jej medzinárodnom dosahu. Kniha Koniec hry napríklad vyšla v Sovietskom zväze v náklade 565 000 výtlačkov.
Okrem prózy sa Mitana venoval aj poézii, s dvoma básnickými zbierkami: Krutohory (1992) a Maranatha (1996). Písal tiež filmové a televízne scenáre, napríklad Škola lásky (1973) či Dynamit (1974).
Dušan Mitana zanechal odkaz ako originálny talent s hravou fantáziou a láskou k tajomstvám, ktorý sa nebál rozvíjať netradičné žánrové formy a otvárať čitateľa svetu deziluzívnemu, no otvorennému voči všetkým možnostiam a významom.