Dušan Mitana (9. decembra 1946, Moravské Lieskové - 22. máj 2019, Bratislava) patril ku generácii autorov, ktorých literárne začiatky boli späté s legendárnym časopisom Mladá tvorba, kde od polovice 60. rokov minulého storočia publikoval svoje prvé poviedky. Ako jeden z najznámejších slovenských prozaikov, scenáristov a básnikov, Mitana si v slovenskej literatúre vybudoval pozíciu autora, ktorý vedel svojím písaním zamiešať karty ustálených názorov a skúšať trpezlivosť čitateľa. Kniha Krst ohňom z roku 2001 je považovaná za jeho poslednú pôvodnú zbierku poviedok a predstavuje dôležitý míľnik v jeho tvorbe.
Život a raná tvorba Dušana Mitanu
Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Novom Meste nad Váhom v roku 1964 začal Dušan Mitana študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1967 - 1972 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Po skončení štúdia dva roky pracoval ako redaktor literárneho časopisu Romboid, pričom od roku 1975 pôsobil v slobodnom spisovateľskom povolaní. Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba a neskôr aj v Slovenských pohľadoch a Romboide.
Knižne debutoval v roku 1970 zbierkou poviedok Psie dni, ktorou upútal pozornosť kritiky aj čitateľov. Tieto poviedky spája prezentácia tvorivosti ako spontánneho rozprávačstva príbehov, kde sa tajomstvo stáva prostriedkom gradácie alebo pointy, pričom závery sú často otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) nadviazal na líniu svojich debutových próz, ktoré sa opierali o reálny životný zážitok, subjektívne vnímaný ako niečo zvláštne a očarujúce. V zbierke poviedok Nočné správy (1976) sa spod zdanlivo realistického príbehu opäť vynára absurdita a ireálno. Tomáš Horváth, znalec Mitanovej tvorby, približuje autorov debut slovami o „deracionalizácii všednej skutočnosti“, čo sa prenáša do recepcie autora až dodnes.
Evolúcia štýlu a tematické posuny
V roku 1984 vydal román Koniec hry, ktorý bol psychologickým románom s detektívnou zápletkou. V ňom sa súradnice autorovho vnímania koncentrujú do súvislého príbehu s témami ako neuralgický vzťah ku chýbajúcemu otcovi, kajúcny vzťah k obdivovanej manželke, iritujúci vzťah k dominantnej matke a obsesívny vzťah k sebe samému. Jeho ďalší román Hľadanie strateného autora (1991) predstavuje ukážku postmoderného literárneho umenia, kde sa doteraz len cez náznaky a paralely rozvíjaná autobiografickosť stáva nielen kľúčovou, ale aj skľučujúcou.
K poviedkovému žánru sa vrátil v roku 1993 knihou Slovenský poker, kde ukázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v poviedkovom žánri, obohatenom o skeptický humor. Prvky postmoderného kánonu sa objavili aj v próze Návrat Krista (1999), v ktorej priblížil svoj príklon ku kresťanskej orientácii. Táto próza, nazývaná aj „pararomán“, je opisovaná ako text jehovistický, astrálny, ezoterický a konšpiračný, ktorý to všetko predstavuje ako „literatúru faktu“. Návrat Krista bol významným zlomom, kde Mitana otvára svoj rozhovor s Bohom, hoci „cez satana“.
Zbierka poviedok Krst ohňom (2001)
Kniha Krst ohňom, ktorá vyšla v roku 2001 vo vydavateľstve Petrus s ilustráciami Dušana Kállaya, je poslednou pôvodnou zbierkou poviedok Dušana Mitanu. Túto knihu je možné čítať ako pokračovanie jeho najlepších diel v žánri krátkej prózy, akými boli Psie dni a Nočné správy, no zároveň sa Mitana v nej posúva „o čosi ďalej“. Zbiera sa v nej osobná správa o duchovnej ceste jedného konkrétneho človeka, ktorá sa odvíja od prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov až po začiatok dvadsiateho storočia. Niektoré z poviedok boli už ako prvé verzie uverejnené v časopise Mladá tvorba ešte v šesťdesiatych rokoch, čo svedčí o „prierezovosti“ diela.
Zbierka obsahuje deväť prozaických textov, z ktorých prinajmenšom dva sú dopracovanými verziami poviedok uverejnených v šesťdesiatych rokoch, a tretia je samostatným pokračovaním Mitanovej slávnej poviedky V električke. Charakteristickým prvkom je takmer čierny humor, nadnesená absurdita (napríklad komunikácia s Bohom cez počítač) a provokatívnosť. Čitateľ v nej nájde viacero návratných motívov z predošlých kníh, ako sú úmysel postavy zavraždiť blízkeho človeka, tlačenica v električke ako erotická udalosť, muž, ktorý je zároveň psom, či kristologické exkurzie a duchárčenia. Mitanove poviedky sa odohrávajú v uveriteľnom, všednom reáli, kde sa nič zvláštne nedeje až do chvíle, keď sa v texte objaví neočakávaný zvrat.
Príkladom takejto prózy je poviedka Zásnuby, kde začínajúceho autora osloví dievčina z električky, ktorá sa spoznala v jednej z jeho prózičiek, aby sa o dvadsaťpäť rokov neskôr na autogramiáde zjavil neznámy vojačik a nazval ho svojím otcom, pripomenúc: „ja som z tej električky“. Mitana pracuje rovnako s tajomstvom ako s absurditou, používa prvky hororu, vyžíva sa v morbídnosti, mení identitu postáv a umne vymýšľa kriminálne zápletky. Aj hrozné scény, ako napríklad v poviedke Nožom a sekerou príprava sťatia poštárkinej hlavy, sú čitateľsky akceptovateľné, no kritici poukazujú, že menej alebo vôbec nie sú Mitanove tematické výlety do chiliastickej alebo kristologickej oblasti. V poviedke Exorcista Mitana rieši otázku, kto spôsobuje jeho nočné prebúdzanie - Satan alebo Ježiš.
Titulná próza Krst ohňom je opisovaná ako prepletenec sexizmu, kristocentrizmu a sadomasochizmu. „Ostrieľaný Boží bojovník“, ako sa autor sám nazýva, v nej vytvoril zvláštnu bytosť - „TO, mužena“. Autor sa s týmto výmyslom pohráva a dokonca sem zaradí aj tragickú udalosť s americkými „dvojičkami“, čo ho privedie k myšlienke duchovnej obrody a potreby modlitby. Záverečná veta tejto prózy znie: „Bože, ochraňuj Slovensko pred Slovákmi! Bože, žehnaj Slovensku!“ Významnú úlohu pri záchrane problematickej hodnoty knihy zohrali výborné ilustrácie Dušana Kállaya.
Celkový kontext Mitanovej tvorby a odkaz "Krstu ohňom"
Dušan Mitana bol majstrom poviedky, čo dokazujú jeho štyri poviedkové knihy vydané v priebehu polstoročia. Medzi nimi vždy vydal rozsiahlejšiu prózu, až sa mu na konci tvorivého obdobia tieto dva prístupy spojili v jedno. Podľa Petra Zajaca, znalca Mitanovej „modálnosti“, sa Mitanove poviedky dajú čítať ako jeden nekončiaci sa príbeh s jednotnou autobiografickou pamäťou a vnútorne mnohotvárnou identitou. Ivan Laučík po prečítaní poviedok a knihy Krst ohňom v novom kontexte usúdil, že Mitana nie je len normálny spisovateľ, ale „VIAC“.
Mitanove knihy sú mimoriadne čítavé, spájajú v sebe radosť z vybrúseného jazyka i zo slovnej hravosti. Sú múdre, presiaknuté odkazmi na slovenskú i svetovú literatúru, filozofiu i film, a zároveň pokorné a vtipné. Mitana bol tiež známy ako najprominentnejší slovenský mystifikátor, ktorý staval konšpiračné teórie na svojom vlastnom diele, čo sa dá nazvať sebairóniou. V januári 2019 mu prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. Dušan Mitana je neoddeliteľnou súčasťou kánonu slovenskej literatúry a jeho diela sú stále čítané s radosťou, pričom rady jeho čitateľov sa neustále rozrastajú.