Adventné obdobie je neodmysliteľne spojené s očakávaním a prípravou na jedny z najkrajších sviatkov v roku - Vianoce. Toto štvortýždňové obdobie, začínajúce sa štyri nedele pred Štedrým dňom, má hlboký duchovný význam a slúži ako čas prípravy na príchod Ježiša Krista.
Názov "advent" pochádza z latinského slova 'adventus', čo znamená príchod Spasiteľa na svet. Kým v minulosti bol advent časom pôstu a zbožného rozjímania, dnes je často vnímaný najmä prostredníctvom nákupnej horúčky. Napriek tomu si uchováva svoj primárny duchovný zmysel - upokojiť myseľ a sústrediť sa na skutočný význam Vianoc.
História a Význam Adventného Obdobia
Slávenie adventu sa začalo približne od 4. storočia, no ako príprava na vianočné sviatky sa ustálilo až od 11. storočia do podoby, v akej ju poznáme dnes - na posledné štyri týždne pred Štedrým dňom. Za túto podobu vďačíme pápežovi Gregorovi I. Veľkému, ktorý skrátil advent na štyri nedele (dovtedy mal advent 2-6 sviatočných nedieľ, no pravoslávna cirkev má dodnes 6 adventných týždňov ako obdobie čakania na božie narodenie).
Štyri týždne adventu symbolizovali 4000 rokov čakania na Mesiáša. Advent bol vždy časom pôstu, pri ktorom sa mali ľudia namiesto konzumovania nadmerného množstva jedla a pitia venovať zbožnému rozjímaniu a striedmosti. Zakázané boli tiež všetky zábavy, tanec a spev. Prvou adventnou nedeľou sa začína nový liturgický rok.
Liturgický a ľudový význam adventných nedieľ
Každá adventná nedeľa má svoj špecifický liturgický význam a ľudové označenie:
- Prvá nedeľa: Nabáda na bedlivosť. Ľudovo sa nazýva železná.
- Druhá nedeľa: Je v znamení pokánia. Ľudovo sa nazýva bronzová.
- Tretia nedeľa: Je v znamení radosti. Ľudovo sa nazýva strieborná.
- Štvrtá nedeľa: Hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Ľudovo sa nazýva zlatá.
Advent napokon vrcholí vigíliou, čiže Sviatkom narodenia Pána. Štvrtou nedeľou vrcholí advent, obdobie nábožného a radostného očakávania, ale aj pokánia a duchovnej prípravy na Vianoce. V kresťanskej tradícii symbolizuje dokončenie príprav na príchod Ježiša Krista. Veriaci slávia prvý príchod Božieho Syna a zároveň sa pripravujú na jeho druhý príchod na konci vekov (Parúzia).
Pokánie v tomto období je podmienkou, aby sme zanechali starý hriešny životný štýl a začali nový život s narodeným Kristom. Advent je totiž „cestou biblickým príbehom, ktorý nám ukazuje, ako všetky Božie sľuby nachádzajú svoje áno v Kristovi“ a v druhom príchode na svet má Ježiš začať to, čo pri svojom narodení, teda definitívne ukončiť utrpenie, hriech a smrť, obnoviť stvorenie a založiť nové kráľovstvo spravodlivosti a pokoja.
Farby Adventu
Farbou adventu je tradične fialová, ktorá symbolizuje pokoru a dôstojnosť. Sú ňou vyzdobené sviečky v kostoloch, oltáre, ale napríklad aj sutana farára. Hoci v súčasnosti pôsobia na nás rôzne trendy a adventné dekorácie nájdeme v zlatých, strieborných, ružových, modrých či iných odtieňoch, je dobré vedieť, že práve fialová je farbou pokory a dôstojnosti.
Jednu sviečku, konkrétne tretiu na adventnom venci, môžete zameniť za ružovú, pretože tá je farbou priateľstva a radosti (nedeľa Gaudete). Piata sviečka, ktorá symbolizuje Ježiša Krista a mala by byť zapálená na Štedrý deň, patrí bielej farbe, ktorá znamená čistotu a je zároveň chápaná ako slávnostná.
Adventný veniec: Symbolika a Tradície
Adventný veniec je jedným z najrozšírenejších symbolov adventu a od nepamäti je symbolom víťazstva, kráľovskej dôstojnosti a holdom tomu, kto je očakávaný a prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Tradícia adventného venca sa rozšírila v 19. storočí z Nemecka, ako nápad duchovného Johanna Wichlerna, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Dnes do venca vkladáme 4 väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.
Veniec by mal byť vyhotovený do kruhu, čo znamená celistvosť, spojenie a jednotu. Jeho súčasťou by malo byť niečo zelené, napríklad vetvičky z ihličnatých stromov, ktoré symbolizujú život. Veniec z prútia či slamy má odháňať zlých duchov a byť pre príbytok požehnaním. Sviečky by sa mali zapaľovať vždy po smere hodinových ručičiek, čo symbolizuje plynutie času a večný kolobeh života.
Symbolika adventných sviec
Počas každej zo štyroch nedieľ zapaľujeme sviečku na adventnom venci. Svetlo štyroch postupne horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Ježiša, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“.
Aj keď v našich končinách poznáme adventné vence hlavne so štyrmi sviečkami, po správnosti by ich malo byť päť. Každá z nich nesie špecifický symbolický význam:
- Prvá sviečka je pomenovaná ako nádej (alebo Prorokova). Zapaľuje sa na prvú, tzv. železnú, adventnú nedeľu, často najmladším dieťaťom v rodine.
- Druhá sviečka symbolizuje mier (alebo Betlehemská). Horí počas druhej, tzv. bronzovej, adventnej nedele, často najstarším dieťaťom v rodine.
- Tretia sviečka znamená priateľstvo a radosť (alebo Pastierska). Zapaľujeme ju počas tretej adventnej nedele - tzv. striebornej, často matkou rodiny.
- Štvrtá sviečka má názov láska a pokoj (alebo Anjelská). Svieti počas poslednej štvrtej, tzv. zlatej, adventnej nedele, často otcom rodiny.
- Piata sviečka, ak je súčasťou venca, by mala byť odlišnej, bielej farby. Predstavuje samotného Ježiša Krista a zapaľuje sa na Štedrý deň ako symbol jeho príchodu. Niekedy sa nazýva Kristova svieca.
Svetlo na adventnom venci (každá svieca už horí v inej výške) nemá len presvetliť naše príbytky, ale aj duše, životy a rodiny. Modlitby a dobré skutky ľudí v tomto období majú ľudí spájať navzájom aj so samotným Ježišom Kristom. Adventný veniec je tak symbol toho, ako by sme do sveta mohli vniesť viac nádeje, mieru, radosti a lásky. Od nepamäti je tento symbol víťazstva, kráľovskej dôstojnosti a holdom tomu, kto je očakávaný a prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ.
Adventné tradície a ľudové zvyky
Počas adventu majú sviatok i niektorí dôležití svätí, s ktorými sa spájajú rôzne ľudové tradície:
- Sviatok sv. Ondreja (30. novembra): Z ľudových tradícií sa s ním spája liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody. Podľa tvaru olova sa potom dozvedajú, akú podobu bude mať ich budúci ženích.
- Sviatok sv. Barbory (4. decembra): Vydajachtivé dievčatá dávajú do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone, tzv. barborky, a čakajú, že keď do Vianoc rozkvitnú, do roka sa vydajú. Vetvičky sa musia trhať až po zotmení, dať na teplé miesto a každý deň mierne rosiť.
- Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra): Mikulášska tradícia je večne živá, či už v meste, alebo na vidieku, kde chodia masky čerta, anjela a sv. Mikuláša a rozdávajú deťom sladké darčeky. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. Drobnosti v čižmách sú pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša.
- Sviatok sv. Lucie (13. decembra): Kedysi museli byť domy už upratané ako zo škatuľky. Podľa ľudových povier je sv. Lucia ochrankyňou proti čarodejniciam. V tento deň sa začne najkratší zimný deň znova predlžovať podľa porekadla, že „svätá Lucia z noci upíja“. Tradícia sv. Lucie pochádza zo Švédska a symbolicky znamenala držanie nešťastia od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku z peria, ktorou symbolicky vymetali z domov prach a zlé sily. Sviatok sv. Lucie je tiež najdôležitejší z tzv. stridžích dní, kedy majú zlé sily najväčšiu moc.
Okrem toho sa v advente konajú mnohé benefičné koncerty, charitatívne podujatia v katolíckych, evanjelických a iných kresťanských chrámoch. Konajú sa modlitebné stretnutia veriacich, dobročinné akcie pre deti, seniorov, chudobné rodiny, bezdomovcov, či osamelých starých ľudí. Organizujú ich občianske združenia, nadácie, katolícka charita, evanjelická diakonia a ďalšie organizácie.
Adventný kalendár: Cesta k duchovnej príprave
Pre deti je adventné obdobie často vnímané predovšetkým prostredníctvom adventného kalendára s okienkami, v ktorých sa pre ne na každý deň skrýva sladká odmena. Tento kalendár je tradíciou, ktorá spríjemňuje deťom čakanie na Štedrý večer a vianočné sviatky, ktoré pre ne znamenajú veľa darčekov pod vianočným stromčekom.
Pôvod adventného kalendára však možno nájsť v 19. storočí v nemeckých protestantských domácnostiach. Najskôr sa v kresťanských rodinách robili kriedou čiarky za každý deň v decembri až do Štedrého dňa. Prvý ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851 a nemal ešte svoju ikonickú podobu s 24 okienkami, ale mal 24 malých obrazov s náboženskými motívmi.
Neskôr, v roku 1903, vytvoril Gerhard Lang, nemecký tlačiar a vydavateľ, prvý komerčný adventný kalendár inšpirovaný svojimi spomienkami na detstvo. Tento kalendár mal 24 okienok, ktoré boli pôvodne plné biblických citátov. Prvý tlačený, ale bez okienok na otváranie, uzrel svetlo sveta až v roku 1908, nazvaný ako „Vianočný kalendár“, alebo „Mníchovský vianočný kalendár“. Prvý kalendár s malými okienkami na otváranie vyrobil nemecký tlačiar Later Lang začiatkom 20. rokov minulého storočia. Možno to niekoho prekvapí, ale adventné kalendáre plnené čokoládou sa začali tradovať v roku 1958.
Nápady na duchovné adventné kalendáre
Okrem tradičných kalendárov plnených sladkosťami existujú aj kreatívnejšie formy adventných kalendárov, ktoré môžu prehĺbiť duchovný rozmer očakávania Vianoc. Niektoré rodiny si vytvoria vlastné kalendáre s ručne vyrobenými darčekmi alebo úlohami, ktoré zvýrazňujú ducha Vianoc a rodinného spojenia.
Pre tých, ktorí hľadajú jednoduché, ale duchovne obohacujúce možnosti, sú tu inšpirácie:
- Kalendár s citátmi zo Svätého písma: Pripravené kratučké citáty na každý deň adventu umožňujú prežiť toto obdobie s Božím slovom. Prečítaním si ich ráno a opakovaním cez deň môžete dovoliť Bohu, aby vás sýtil a premieňal vaše denné činnosti, povzbudzoval v ťažších chvíľach.
- Adventná abeceda vďačnosti: Každý deň sa hľadá (alebo vytvára) dar začínajúci sa na dané písmeno abecedy. Do Vianoc tak môžete mať celú abecedu vecí, za ktoré môžete byť vďační. Takto môže rásť vaša vďačnosť a láska a na Vianoce bude srdce pripravené na to, aby sa Ježiš zrodil - z lásky, z vďačnosti, z milosrdenstva.
Bez ohľadu na obsah alebo formu, adventný kalendár sa stal pekným spôsobom, ako si pripomenúť význam a krásu obdobia adventu. Umožňuje udržiavať ducha očakávania a radosti, ktorý charakterizuje toto obdobie roka. Pre veriacich je to čas duchovného zmierenia a pokánia, modlitieb a stretnutí s Bohom a blížnymi. Na advent nadväzuje vianočné obdobie, ktoré sa začína na Štedrý deň po západe slnka.