Zoslanie Ducha Svätého – Turíce: Význam, história a tradície

Turíce, alebo tiež Sviatok Zoslania Ducha Svätého, sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky cirkevného roka. Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Tieto sviatky približujú udalosť, ktorou vrcholí spasiteľské dielo Ježiša Krista, počnúc jeho narodením, cez smrť a zmŕtvychvstanie až po jeho návrat do neba a zaujatie miesta po pravici Boha Otca. Odtiaľ Ježiš zosiela na apoštolov Ducha Svätého, aby ich posilnil a usmernil, ako majú šíriť svedectvo o Ježišovi Kristovi všetkým národom.

Názvy a historický pôvod sviatku

Sviatok Zoslania Ducha Svätého je známy pod viacerými názvami, ako napríklad Turíce, Letnice, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Päťdesiatnica alebo grécky Pentecoste. Pomenovanie Turíce sa používa predovšetkým v rímskokatolíckej cirkvi.

Pôvod tohto kresťanského sviatku pochádza zo židovského sviatku Šavu’ot, známeho aj ako Sviatok Týždňov či slávnosť žatvy. Židia každoročne slávili tri veľké výročné sviatky, na ktoré sa putovalo do Jeruzalema: sviatok Paschy, sviatok Týždňov a sviatok Stánkov. Sviatok Týždňov dostal svoj názov podľa toho, že sa slávil na 50. deň po Pasche.

Pôvodne to bola slávnosť žatvy a vďakyvzdanie za úrodu, keď sa obetovali prvotiny chleba z nového obilia (porov. Lv 23, 17). Neskôr sa k Sviatku Týždňov pripojil a zdôraznil historický motív: stal sa spomienkovým dňom na udalosť darovania Božieho Zákona a uzavretia Zmluvy medzi Bohom a Izraelom na hore Sinaj. Apoštoli a prví kresťania prevzali sviatok Paschy aj sviatok Päťdesiatnice zo Starého zákona, ponechali jeho názov, no dali mu nový obsah a zmysel - udalosť príchodu Svätého Ducha na apoštolov.

Príprava na Zoslanie Ducha Svätého

Dvanásť apoštolov, ostatní učeníci a veriaci spolu s Pannou Máriou, Kráľovnou nebies, radostne očakávali splnenie Ježišovho prísľubu, že im pošle Ducha Svätého, Utešiteľa, ktorý ich naučí všetkým veciam a pripomenie im všetko, čomu ich učil (Jn 14,26). Všetci boli jednomyseľní a zjednotení v láske, takže počas všetkých týchto dní nikto nemal žiadnu inú myšlienku, pocit a sklon, ktorý by bol v rozpore s tými ostatnými. V zmýšľaní i konaní boli jedno srdce a jedna duša. Bolo to silné a dôležité zjednotenie, nielen pre ich prípravu na prijatie Ducha Svätého, ale i pre premáhanie a zapudzovanie zlých duchov. Diabli, ktorí od Spasiteľovej smrti ležali v pekle, cítili na sebe novú, zvláštnu stiesnenosť a hrôzu, vychádzajúcu z cností tohto svätého zhromaždenia vo večeradle.

Kráľovná anjelov Mária vo svojej veľkej múdrosti a milosti poznala predurčenú dobu i hodinu zoslania Ducha Svätého. Videla, ako sa v nebi človečenstvo Slova radilo s večným Otcom o sľúbenom zoslaní božského Utešiteľa na apoštolov. Pán poukázal na zásluhy, ktoré získal svojím najsvätejším životom, utrpením a smrťou, na tajomstvo spásy ľudského pokolenia a na skutočnosť, že je obhajcom, príhovorcom a prostredníkom. Túto žiadosť Panna Mária podporovala na zemi v najhlbšej pokore, s rukami rozpaženými do podoby kríža. Videla, ako Otec a Syn ako základné príčiny, z ktorých Duch Svätý vychádza, ustanovili pôsobivé zoslanie Ducha Svätého, a ako tretia božská osoba ochotne prevzala toto poslanie a rozhodla sa zostúpiť na svet.

Ráno v deň Turíc blahoslavená Panna Mária vyzvala apoštolov, učeníkov a zbožné ženy, ktorých bolo asi stodvadsať, aby sa horlivejšie modlili a obnovili svoju nádej, lebo sa už priblížila hodina príchodu Ducha Svätého.

Udalosť Zoslania Ducha Svätého - biblický opis

Ježiš Kristus už skôr svojim učeníkom sľúbil Ducha Svätého: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 19-23)

Samotná udalosť Zoslania Ducha Svätého je opísaná v Skutkoch apoštolov. O tretej hodine (t. j. o deviatej hodine ráno), keď boli všetci zhromaždení okolo nebeskej Panej a horlivo sa modlili, bolo zrazu vo vzduchu počuť veľký hukot, „ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2, 2-4). Dom bol obklopený svetlom a na všetkých, ktorí v ňom boli zhromaždení, sa zniesol božský oheň.

Účinky Zoslania Ducha Svätého

V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako Tretia Božská osoba Najsvätejšej Trojice a zároveň v tento deň bola Cirkev zjavená svetu. Zostúpenie Svätého Ducha je vrcholom a spečatením celého diela spásy ľudského rodu. Na Svätú Päťdesiatnicu sám Duch Svätý pomazal apoštolov a urobil z nich ohlasovateľov Kristovho Evanjelia, čím sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev.

• Na Pannu Máriu: U Panny Márie boli tieto účinky plne božské a najobdivuhodnejšie. Bola celá zmenená a povznesená v Bohu, pretože videla Ducha Svätého priamo a krátku dobu požívala blažené nazeranie na Boha. Prijala z jeho darov viac než všetci ostatní svätí, a jej sláva v tej dobe prevyšovala slávu anjelov a svätých nebešťanov.
• Na apoštolov: Apoštoli boli naplnení Duchom Svätým a dostali vo veľmi vysokom stupni obdivuhodné rozmnoženie posväcujúcej milosti, ktorá ich upevnila tak, že ju nikdy nestratili. Vplyvom tohto požehnania sa stali schopnými služobníkmi nového zákona a zakladateľmi evanjeliovej Cirkvi pre celý svet. Vďaka tejto novej milosti a požehnaniu získali účinnú božskú silu, ktorá v nich prebudila sklon praktizovať najhrdinskejšie cnosti a žiť v najvyššej svätosti.

Následne po Zoslaní Ducha Svätého apoštol Peter predniesol v Jeruzaleme kázeň, ktorej porozumeli aj všetci prítomní cudzinci. Na základe tejto kázne prijalo vieru v Ježiša Krista okolo tritisíc ľudí a dali sa pokrstiť. Preto je Svätodušná nedeľa aj pamätným dňom založenia prvého kresťanského zboru v Jeruzaleme.

Dary a symboly Ducha Svätého

Veriaci si počas svätodušných sviatkov pripomínajú sedem darov Ducha Svätého:

• Dar múdrosti
• Dar rozumu
• Dar rady
• Dar sily
• Dar poznania
• Dar nábožnosti
• Dar bázne Božej (alebo bázne voči Bohu)

K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, a oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu, ale tiež očisťujúcu a zohrievajúcu vlastnosť, prejavujúcu nový, srdečný vzťah lásky medzi Bohom a ľuďmi. Ďalšími symbolmi sú oblak a svetlo. Šum vetra, hoci ho nemožno vizuálne zobraziť, možno vycítiť z prekvapeného výrazu apoštolov. Ohnivé jazyky pripomínajú aj dar jazykov - schopnosť hovoriť rozličnými jazykmi, ktorým sa naplnilo poslanie šírenia Božej pravdy po tom, čo pri budovaní babylonskej veže Boh potrestal pýchu staviteľov pomiešaním jazykov. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala aj holubica.

Slávenie sviatku v kresťanských cirkvách

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého je apoštolského pôvodu. Už svätý Pavol píše: „V Efeze zostanem až do Turíc“ (1 Kor 16,8). Aj najstarší cirkevní spisovatelia spomínajú túto slávnosť (Tertulián, Origenes, apokryf Listy apoštolov z roku 130). Dnes sa sviatok slávi v rôznych kresťanských cirkvách s rôznymi špecifikami.

Rímskokatolícka cirkev

V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok nazýva Zoslanie Ducha Svätého. Počas svätej omše sa používa červená liturgická farba, ktorá okrem mučeníkov a mučeníckej smrti symbolizuje aj Ducha Svätého. Slávnosť mala pôvodne vigíliu so štyrmi až šiestimi čítaniami a slávila sa s oktávou od 6. storočia. Počas liturgickej obnovy bola oktáva zrušená, aby Veľkonočné obdobie naozaj trvalo päťdesiat dní, ktorými sa táto slávnosť končí.

V katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku konajú tradičné turíčne vigílie a púte. Na Slovensku je známa napríklad turíčna púť v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Program turíčnej púte býva často dvojdňový, s hlavnou slávnostnou svätou omšou v nedeľu a programom pre seniorov a chorých v pondelok.

Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita a činnosť Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha.

Počas bohoslužieb si všetci kľaknú pred začiatkom liturgie. Večiereň sviatku má svoje zvláštnosti, napríklad tri dlhšie špeciálne modlitby s bohatým teologickým a kajúcim obsahom, ktoré sa modlia na kolenách. V pondelok po sviatku Päťdesiatnice Východná cirkev slávi Sviatok Svätého Ducha, keďže je oddávna zvykom, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa osobitne uctievajú osoby, ktoré zohrali hlavnú úlohu pri udalosti slávenej na deň sviatku.

Evanjelická cirkev a. v.

V evanjelickej cirkvi a. v. sa pri Službách Božích rovnako ako v rímskokatolíckej cirkvi používa červená liturgická farba.

Dátumy slávenia Turíc

Dátum Zoslania Ducha Svätého je pohyblivý, pretože závisí od dátumu Veľkej noci. Sviatok sa slávi vždy 50 dní po Veľkej noci.

Tradície a zvyky na Slovensku

Na Turíce sa spájajú kresťanské významy so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Mnohé pohanské zvyky, ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce, v určitej forme pretrvali dodnes. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka). Aj výraz turíce pochádza od slova tur, keďže tur patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác.

• Použitie zelenej farby: Jedným zo znakov je používanie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti, priťahovali dobré sily a chránili pred zlými silami.
• Práskanie bičom a vatry: Ďalším prejavom, zameraným proti zlým silám, bolo aj práskanie bičom na lúkach a turíčne vatry.
• Otváranie studničiek: Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené, pretože chotár s nevyčistenou studničkou postihli duchovia nedostatkom vlahy. Ľudia sa už pred príchodom týchto sviatkov starali o vyčistenie vodných tokov, mali vyčistiť aspoň jeden prameň alebo studničku.
• Stavanie májov: Dodnes je tiež, hlavne na dedinách, rozšírené stavanie májov - osekaných vysokých stromov (briez, niekde aj smrekov), bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden centrálny pre celú dedinu. Stavanie májov je spojené so spevom a ľudovou hudbou.
• Pranostiky: Podľa pranostík mali ľudia radosť z jasného a slnečného počasia počas Svätodušných sviatkov, pretože mohli dúfať v hojnosť úrody.

Úplné odpustky a záver Veľkonočného obdobia

Úplné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý sa v kostole alebo kaplnke zúčastňuje na slávnostnom recitovaní alebo speve hymnu Veni Creator Spiritus - Píď, Duchu Svätý, tvorivý, a to buď v prvý deň civilného roku (1. januára) pre vyprosovanie Božej pomoci do celého nadchádzajúceho roku, alebo na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Touto slávnosťou sa končí Veľkonočné obdobie. Veľkonočná svieca sa s úctou uchováva pri krstiteľnici a pri slávení pohrebných obradov sa zapálená kladie k rakve zosnulého, na znak toho, že pre kresťana je smrť jeho Veľkou nocou.

Od pondelka po tejto slávnosti sa modlíme ráno, na poludnie i večer modlitbu Anjel Pána.

Pondelok po Turícach: Spomienka na Pannu Máriu, Matku Cirkvi

Od roku 2018 sa v celej Rímskokatolíckej cirkvi slávi v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého, doteraz tradične označovaný ako Svätodušný pondelok, povinná liturgická spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Túto spomienku ustanovila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí dekrétom zverejneným 3. marca 2018. O tejto úcte hovorili už svätý Augustín a svätý Lev Veľký.

V novodobej histórii Cirkvi stojí za zmienku 21. november 1964, keď svätý Pavol VI. na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu vyhlásil Preblahoslavenú Pannu Máriu za „Matku Cirkvi, čiže celého kresťanského ľudu, tak veriacich ako aj pastierov, ktorí ju volajú najmilovanejšia Matka.“ Pápež František ustanovil túto spomienku záväznou pre celú Katolícku cirkev rímskeho obradu, zdôrazňujúc tak dôležitosť duchovného materstva Márie, ktorá sa počnúc očakávaním Ducha Svätého na Turíce nikdy neprestala matersky starať o Cirkev putujúcu v čase.

tags: #duch #svaty #sviatok