K atmosfére Vianoc neodmysliteľne patrí betlehemský výjav. Veriaci či ateisti, azda v každej rodine poznajú scénu jasličiek s rodinou malého Ježiška, zvieratkami a troma kráľmi. Na Slovensku, a obzvlášť v regióne Žiar nad Hronom, sa rozvinula bohatá tradícia drevených betlehemov, ktoré nielen zobrazujú biblické príbehy, ale aj zrkadlia ľudovú kultúru, históriu a každodenný život Slovákov.
Korene tradície a vývoj betlehemov na Slovensku
Svätý František z Assisi a prvé živé jasličky
O tradíciu stavania betlehemov sa zaslúžil svätý František z Assisi, ktorý usporiadal prvé živé jasličky s bábätkom predstavujúcim malého Ježiška, Máriou, Jozefom aj zvieratkami. Večer 24. decembra roku 1223 v jaskynke pri talianskej dedine Greccio usporiadal betlehemský výjav ako didaktické divadlo pre jednoduchých a negramotných miestnych sedliakov, aby im priblížil biblický príbeh narodenia Ježiša. S tým, že o polnoci zazneli zvony a kňaz slúžil omšu, sa František zaslúžil ešte aj o tradíciu vianočnej polnočnej omše.
Jozef II. a rozmach ľudového rezbárstva
Druhým, kto významne povzbudil ľudovú tradíciu výroby betlehemov priamo u nás, bol panovník Jozef II. Keď o päť storočí neskôr habsburský cisár zakázal stavanie betlehemov v kostoloch, nešlo o výjav ako taký. Jozef II. bol iba pobúrený pompéznosťou, k akej sa časom šľachticmi sponzorované betlehemy v kostoloch dopracovali a aká už len sotva pripomínala biblický príbeh o útočisku utečencov v skromnej maštali.
Tým, že Jozef II. vykázal betlehemy z kostolov, spôsobil dve veci. Množstvo remeselníkov, ktorí sa na ich výrobe podieľali, prišlo o obživu a svoje zručnosti museli začať uplatňovať mimo brán chrámov. No a ľudia navyknutí na prítomnosť betlehemského výjavu v čase Vianoc si doma začali vyrábať svoje vlastné. Na Slovensku sa nová tradícia napojila jednak na ľudovú tradíciu rezbárstva, jednak na tradíciu vianočných mystérií, ktoré boli predvádzané v mestách na území Slovenska už od 15. storočia.
Rezbárstvo bolo rozšírené najmä v okolí bohatých banských miest - napríklad v 19. storočí bola odborná rezbárska škola v terajších Štiavnických Baniach (vtedy Piarg), kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Medzi najkrajšie drevené vyrezávané betlehemy preto u nás tradične patrili stredoslovenské. K základnej biblickej scénke z maštale sa postupne pridávali ďalšie a ďalšie postavy, budovy a výjavy z každodenného svetského života.
Unikátny Trnavohorský betlehem Jozefa Turona
V Jalnej, miestnej časti Trnavej Hory (okres Žiar nad Hronom), si môžu návštevníci celoročne prezrieť unikátny drevený betlehem. Autorom tejto rozsiahlej expozície, pozostávajúcej z viac ako 200 drevených figúrok, je miestny obyvateľ Jozef Turoň (1942 - 2010), ktorému pri tvorbe pomáhal Ján Truban. Hoci Jozef Turoň bol vyučený automechanik a rezbárstvo mal iba ako záľubu, rozhodol sa pre túto dlhoročnú mravčiu prácu, aby urobil radosť ľuďom.
Pohyblivých betlehemov s tematikou slovenskej ľudovej kultúry je na Slovensku viac, ale Trnavohorský betlehem je jedinečný v tom, že zachytáva evanjelium v celej jeho šírke - od narodenia Ježiša Krista až po jeho ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.
The Shroud of Turin: History’s Most Controversial Relic
Vývojové etapy a kompozícia diela
Unikátne dielo prešlo dvoma výraznými vývojovými etapami. V prvej etape bolo z lipového dreva jediným malým nožíkom vyrezaných približne deväťdesiat postavičiek betlehemu, s výškou približne 20 centimetrov, vyjadrujúc biblické udalosti. Postavičky, z ktorých niektoré sú aj pohyblivé, umiestnil rezbár v jednej úrovni.
Inšpirovaný známym slovenským betlehemom v Rajeckej Lesnej, autor s pomocou svojho verného spolupracovníka Jána Trubana, v druhej etape doplnil biblické udalosti o motív slovenskej dediny a výjavy z bežného života slovenského ľudu. Zásadnou inováciou diela je rozčlenenie do troch úrovní - poschodí, čo zvýrazňuje jednotlivé scénky.
Dominantou diela je betlehemská maštaľka s Božou rodinou, anjelmi, pastiermi a troma kráľmi. Vpravo od nej nájdete výjavy z Ježišovho verejného účinkovania, ako je Reč na hore, podobenstvo o odpúšťaní, Poslednú večeru, zajatie v Getsemanskej záhrade, súd pred rímskym prefektom Pilátom, bičovanie i ukrižovanie. Vyvrcholením týchto udalostí je motív Ježišovho zmŕtvychvstania. Na ľavej strane sú tradičné scénky slovenskej dediny a jej každodenného života. Nechýba tu svadobná zábava, kosci na lúkach a ženy znázornené pri domácich prácach, rôzni remeselníci, ale aj procesia veriacich na mieste zjavenia Panny Márie. Autorovi sa tak podarilo autenticky zachytiť bežný život ľudí s ich prácou, zábavou, starosťami a radosťami.
Materiál a hodnota
Dielo, ktoré tvorí približne 200 postavičiek, je unikátne, nepredajné a neurčenej hodnoty; dokonca ani sám majster Turoň sa neodvážil odhadnúť jeho cenu. Celé dielo je vyrobené z lipového dreva a má niekoľko jednoduchých mechanizmov, vďaka ktorým sa postavy v jednotlivých výjavoch pohybujú. Betlehem stojí na masívnych drevených stoloch a dopĺňajú ho maľby od Aleny Pilníkovej. O dielo sa pravidelne starajú, pretože mechanizmy si vyžadujú údržbu.
Mestský betlehem v Žiari nad Hronom od Andreja Jánošku
Žiarsky sochár Andrej Jánoška vytvoril v minulom roku drevený betlehem, ktorý bol inštalovaný na žiarskom námestí. V betleheme nechýbal Ježiško v jasličkách, Mária, Jozef, pastier s píšťalkou a jahniatkom pri nohách, somárik, kravička, ovečka i anjel.
V priebehu júla až októbra tohto roku sochár Jánoška dokončil aj troch kráľov. Králi sú tak dokončením mestského betlehemu, čím nadobudol konečnú biblickú podobu. „Mestský betlehem vnímam ako moje životné dielo a teší ma aj skutočnosť, že ho dokončujem v jubilejnom - sedemdesiatom roku svojho života,“ hovorí Andrej Jánoška. Dodáva, že nedávno skontroloval a ošetril aj tri plastiky betlehemu a vytmelil trhliny na mieste ich uskladnenia, pričom potvrdil, že „Betlehem je vo výbornom stave.“
Andrej Jánoška sa drevorezbe venuje od roku 2008. Jeho diela je možné vidieť aj v Parku Štefana Moysesa či na Oddychovej zóne Etapa. Na jednej soche pre betlehem pracoval približne dva týždne a odozvy od tých, ktorí už hotové plastiky videli, sú veľmi pozitívne. Pre tvorbu betlehemu bolo použité historické lipové drevo z najtypickejšej lokality mesta. „Začiatkom roka, vo vegetačnom období, rozhodlo mesto o vypílení líp na Svätokrížskom námestí, ktoré ohrozovali statiku budovy. Bol som pri tom a určil som, ktoré pne by sme odložili na výrobu tohto betlehemu,“ vysvetľuje Jánoška. Celý betlehem bude osadený v drevenom altánku, imitácii maštale.
Slovenské betlehemy ako majstrovské diela: Príklad Rajeckej Lesnej
Medzi najväčšie a najvydarenejšie vyrezávané betlehemy na súčasnom Slovensku sa radia Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a Banskoštiavnický betlehem v Banskej Štiavnici. Tieto betlehemy sú pozoruhodné aj tým, že sú pohyblivé.
Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná (predtým Frivald) láka návštevníkov zo Slovenska i z cudziny už desaťročia. Tvorí najväčšiu drevorezbu v pohybe na svete. Je dielom rezbárskeho majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc, ktorý s jeho výrobou začal po odchode do dôchodku v roku 1980 a dokončil ho po pätnástich rokoch. Dielo bolo prvýkrát predstavené verejnosti v novembri roku 1995 a odvtedy je trvalo vystavené v Rajeckej Lesnej neďaleko Žiliny.
Tento unikátny betlehem je dlhý 8,5 m, široký 2,5 m a vysoký 3 m. Je vyrezaný z lipového dreva a okrem samotnej ústrednej biblickej scény má ambíciu zobrazovať dejiny slovenského národa a výjavy zo života ľudu. Obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Jozef Pekara z lipového dreva ponúkol detaily z národopisu, náboženstva, histórie a zemepisu.
The Shroud of Turin: History’s Most Controversial Relic
Kompozícia a symbolika Rajeckej Lesnej
Stredobodom Slovenského betlehema je chudobná maštaľ, kde okolo dieťaťa Ježiša umiestnil postavy Panny Márie a svätého Jozefa. Kompozícia sa postupne rozrastá do záberu na celé Slovensko. K jasličkám prichádzajú Traja králi, ako aj Cyril a Metod - učitelia Slovanov a spolupatróni Európy. Do pohľadu na Slovensko vstupujú postavičky rôznych remesiel, povolaní a regiónov.
Týčia sa tu významné slovenské hrady ako Devín, Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad a Oravský hrad, a tiež katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule a Košiciach. V pozadí sa týči Kriváň a ďalšie tatranské štíty, ktoré dotvárajú kolorit Slovenska. Spolu je tu rozmiestnených takmer tristo postáv v pohybe, znázornených pri práci, zábave aj ako pútnici. Nechýbajú typické remeslá a práce Slovákov pri ťažbe a zvoze dreva či pri jeho remeselnom spracovaní. Spätosť Slovenského betlehema s tradíciami je najmä cez Vianoce, kde sa začína história, ktorá pokračuje cez národopis a zemepis až do súčasnosti. Oficiálne je tu umiestnená aj poštová schránka Vianočná pošta s celoročnou pôsobnosťou, odkiaľ odosielajú odpovede pre deti pred Vianocami.
Inšpirácia a porovnanie
Pekarov betlehem sa hlási k tradícii betlehemov zasadzujúcich biblický príbeh narodenia Ježiša do zemepisných kulís, z ktorých pochádzajú ich tvorcovia. Takéto betlehemy možno nájsť po celej Európe. Inšpiráciou pre Slovenský betlehem mohol byť mechanický drevený betlehem z českej obce Třebechovice pod Orebem pri meste Hradec Králové. Ľudoví rezbári Josef Probošt a Josef Kapucián pred viac ako sto rokmi vytvorili betlehem s dĺžkou 7 m, šírkou 3 m a výškou 2 m celý z dreva, vrátane prevodových kolies a hriadeľov pohybového mechanizmu. Z dreva neboli len kovové zvončeky a kožené remene. Viac ako dvetisíc vyrezávaných častí stavby a postáv uvádzala do pohybu drevená kľuka (v súčasnosti už malý elektromotor). Slovenský betlehem prevyšuje svoj možný třebechovický vzor rozmermi, ale na rozdiel od neho nemá pohybový mechanizmus celý vyrezaný z dreva.
Výstava pôvodných oravských betlehemov v Žiari nad Hronom
V Žiari nad Hronom sa 5. októbra uskutočnila výstava pôvodných drevených betlehemov zo zbierok dolnokubínskeho Mestského kultúrneho strediska a od tvorcov z Oravy. Výstava bola sprístupnená aj pre obdivovateľov v Žiari nad Hronom a vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho centra (MsKC) si ju návštevníci mohli prezrieť do konca novembra. Ako informovala Alena Kršiaková zo žiarskeho MsKC, na výstave sa prezentovali rezbári Ján Kokoška, Ľubomír Orság, Ján Šeliga a Ján Špuler.
Predstavení umelci a ich diela
Ján Kokoška
Tvorba Jána Kokošku zo Zázrivej - Kozinskej má charakter drobných plastík, betlehemov, črpákov, podstavcov pod parožie a ako jeden z mála rezbárov robí aj vyrezávané formy na syr.
Ľubomír Orság
V tvorbe Ľubomíra Orsága sú charakteristické výjavy z dedinského života, ktoré ponúkajú možnosť zobrazenia človeka v rozličných situáciách. Sú pre neho inšpiráciou pre tvorbu monumentálnej i komornej plastiky. Autorovi nie sú cudzie ani náboženské námety, ktoré úzko súvisia s ľudovou kultúrou. V jeho tvorbe je táto téma obsiahnutá v podobe postáv svätcov a piet.
Ján Šeliga
Ján Šeliga už niekoľko rokov pracuje na veľkorozmernom hruštínskom betleheme, v ktorom sa snaží o zobrazenie tradičnej drevenej architektúry. Betlehem neobsahuje len postavy svätcov, zvierat a pastierov, ale aj súsošia znázorňujúce vianočné zvyky.
Ján Špuler
Ján Špuler vyrezáva najmä drevené plastiky s náboženskou tematikou a tematikou zobrazujúcou život ľudí na dedine. Medzi plastikami rôznej veľkosti je možné nájsť ľudových remeselníkov ako jednotlivé postavy alebo skupiny osôb pri rôznych prácach. Ako materiál na vyrezávanie používa prevažne lipové drevo a na povrchovú úpravu výrobkov využíva včelí vosk.
