Milý duchovný otec tejto farnosti, drahí moji rodáci, milí veriaci! Aký je len nám milý dom našich rodičov, dom nášho otca, našej matky. Nemalo by nám byť milé toto miesto, tento oltár, tento chrám Boží, kde býva Otec otcov a Brat bratov?
Vždy, keď nás osud odvlečie preč z nášho rodiska, ako sa len radi vždy späť vraciame a radi si pozrieme, čo všetko sa zmenilo, čo sa vylepšilo, čo sa skrášlilo. Každého, kto vchádza do katolíckeho kostola, na prvý pohľad musí upútať svätostánok. Veď všetko len k nemu smeruje, už večná lampa, vyvýšené miesto na to všetko upozorňuje, že oltár je niečo zvláštne.
Oltár, ako ho sami vidíte, nestojí hneď na zemi, ale na stupňoch. Tým sa zobrazuje a zdôrazňuje dôstojnosť kňazského úradu, najmä však totožnosť obety omše svätej s krvavou obetou na vyvýšenej Kalvárii.
Obetný stôl znázorňuje Ježiša Krista, preto ho kňaz dvakrát pri každej svätej omši, na začiatku i na konci, bozkáva. Bozkom akoby chcel vsať do seba samého Ježiša, akoby ho chcel zobrať do náručia a potom pri pozdrave „Pán s vami…“, roztvoriac ruky, chce im toho istého Spasiteľa darovať.
Oltár je prikrytý (kedysi bol príkaz s troma) ľanovými, bielymi plachtami. Majú chrániť najsvätejšiu krv pred zneuctením, keby odkvapla na oltár, alebo keby sa náhodou kalich prevrátil. Tieto plachty majú pripomínať tie pocity, v ktorých hrobe bolo zabalené Ježišovo telo. Musia byť vždy krásne a čisté.
Cirkev predpisuje, aby na oltári pri svätej omši bol kríž. Má byť taký veľký, aby ho mohol vidieť kňaz i ľud. Aby kňaz pri svätej omši nezabudol, že sa tu deje to isté, čo na kríži na Kalvárii. Musí sa naň podľa predpisov starších sedemkrát pozrieť, aby si pripomenul, čo koná.
Na oltári sú svietniky so sviecami. Pri každej svätej omši v čase pokoja musia horieť dve sviece. Majú byť voskové, takto sú obrazom Krista, on je ako znak a ony sú plodom panenských včiel, čiže sám je plod panenskej Matky. Sám Kristus sa nazval Svetlom sveta.
Symbolika nad svätostánkom
Nad svätostánkom veľmi často býva obyčajne vyobrazený pelikán. Je to zvláštny vták, vzor otcovskej a materinskej lásky. Keď jeho mláďatá nemajú potravu, zobákom si roztrhá hruď a svojou krvou a telom kŕmi svoje mláďatá. Takýto je aj Ježiš Kristus. I on denne na slovo svojho sluhu - kňaza - otvára svoje rany na rukách, nohách a v srdci, v boku a svojou krvou i telom z nich sýti svoje dietky pri svätom prijímaní.
Chrám ako svedok života
Takto teda príbytok Boží, kresťanský oltár. Už 50 rokov tu stojí tento oltár, tento chrám Boží. Je to zásobáreň bohatstva a dobroty Božej. Stojí tu a pozerá na váš život. Ej, keby vedel hovoriť. Videl tu všeličo, videl, ako sme sa pri svätom krste premieňali zo synov tmy na synov Božích.
A koľkokrát pri ňom váš duchovný pastier, váš duchovný otec, na začiatku nebohý Peter Adamčák, keď si už nevedel s vami rady, keď videl, že jeho slová padajú na tvrdé kamene vašich sŕdc, ronil nad kalichom horké slzy bôľu a prosil a iste stále prosí tam v nebi za svoje ovečky. Koľkokrát pri svätej omši zabudol na seba, na otca, matku, brata, sestry, známych, na svojich rodákov a myslel len na vás, ktorí ste mu vlastne boli ako ľudia cudzí.
Koľkokrát prosil, keď prišlo nešťastie na poli, povodne, búrky, suchota a keď sa vás iným spôsobom dotkla spravodlivá ruka Božia.
A koľko už tento oltár videl. Koľko novomanželov radostne kľačalo na jeho stupňoch a vážne na Boha si prisahalo vernosť až do smrti. Koľkých kajúcich hriešnikov vítal, ktorí sa tu po svätej spovedi hrnuli, aby sa ukázali ako malomocní a oslobodení od svojej duševnej choroby pred Božským Spasiteľom.
Ale videl i to, za čo sa budú mnohí hanbiť a zodpovedať pred večným sudcom. Videl, ako mnohí odhodili od seba posvätné rúcho milosti Božej a zašpinili si neverou a najrozličnejšími hriechmi svoje svedomie. Videl, ako niektorí už pri prvej svätej spovedi a potom jedno za druhým prijímali svätokrádežne sviatostného Spasiteľa, zamlčujúc nejaký ťažký hriech. S hrdosťou pozoroval, ako sa títo novodobí Judáši blúdi a blížili k stolu Pánovmu a tu pred hriechmi svojimi nehodnými posmeškami prijímali sväté prijímanie, zrádzajúc svojho Majstra.
S úžasom pozeral, ako je možné, že ten muž, tá žena, ktorí tu pred Bohom na svätom kríži prisahali, že sa budú až do smrti milovať, už za niekoľko rokov, ba vari mesiacov si z Boha robia posmech.
Vďaky a spomienky
Dnešný oltár, jubilujúci a vynovený chrám, ďakuje všetkým tým, ktorí si krstnú nevinnosť, získanú pred jeho tvárou, zachovali. Ďakuje tým, ktorí často pristupovali k jeho stolu, ďakuje všetkým svojim služobníkom - kňazom, ktorí tu so Spasiteľom obetovali vždy aj seba samých. Ďakuje všetkým tým, ktorí nezabudli na svoju manželskú prísahu.
Máme dosť záznamov, aj kalendáre, ktoré svedčia aj o vašej láske, o vašej viere. Spomínam na svoju mladosť spred 20 rokov, že som bol tiež na tejto brigáde. Bol som po maturite a o mesiac som išiel na vojenčinu. Rovnal som staré klince, ktoré boli už raz použité, aby boli ešte raz použité. Včera mi prišiel časopis Spektrum a tam som našiel ten obraz. Veža vystavaná hore a dvaja, síce rodom zo Širokého, ale tu sa akosi spojili s nami, Víťazancami a niesli kríž hore bez istenia. Tak ako zlatý klinec na náš kostol, ktorý už zďaleka hlása, akí sú tu ľudia.
A nezabúda sa poďakovať ani za všetky Veroniky, súčasné i v minulosti, ktoré horlivo sa starali a ozdobovali tento chrám Boží.
Spolu s týmto všetkým je však aj výstrahou pre tých, ktorí sa akokoľvek proti nemu prehrešili.
Cieľ dnešnej omše a význam kresťana
Dnešná omša, jej cieľom je poďakovať sa mu za všetky dobrodenia, ktoré ste a ktoré sme my všetci z tohto oltára dostali a odprosiť za všetko, čo sa mu na nás celý tento čas nepáčilo a odprosiť ho dnes i za celý náš život.
Náš milý, náš 50 rokov jubilujúci chrám Boží z nás robí opravdivých kresťanov a nemôže sa kresťan nazývať, kto nikdy nepríde, aby sa tu pomodlil so svojimi bratmi a sestrami, kto nedokáže si priznať, že je tiež len chyby robiacim človekom.
A kto nedokáže vo sviatosti pokánia zmyť svoje viny, veru nestačí hovoriť len: „Pane, pane,…“ a „skutok utek“. Je treba počúvať slovo Božského Majstra a plniť jeho prikázania, ísť za jeho príkladom.
Chrám ako duchovný domov
Z milosti Božej sme sa svätým krstom stali všetci kresťanmi, ale potom je náš kostol našou otcovskou strechou, kusom nášho domova. Tu je zapísaná história nášho života - curriculum vitae celých našich rodokmeňov. Tu sme sa stali Božími deťmi, pri prvom svätom prijímaní sme pocítili prvé záchvevy lásky k Pánu Ježišovi, tu v chráme sme sa tak často hľadali a nachádzali posilu, pokoj a mier duše. Tu v chráme, pred očami Božími a pod žehnajúcou rukou kňaza sa spojili mladé srdcia k spoločnému životu.
Milujte, drahí moji rodáci, Víťazania, prosím Vás, túto svätyňu, toto srdce nášho Víťaza, o ktorom sám Pán Ježiš hovorí: „Toto miesto som si vyvolil, aby naveky s vami zostalo moje srdce.“
Akí sme šťastní, ktorí sme vlastnoručne stavali tento stánok Boží, chrám ako svedectvo viery Božieho ľudu.
Oslava prvého svätého prijímania
Slávnosť prvého svätého prijímania je v každej farnosti veľkým sviatkom, nielen pre prvoprijímajúce deti, ale zároveň je aj duchovnou obnovou pre všetkých veriacich a možno aj spytovaním svedomia, aký vzťah máme po rokoch k Eucharistii my dospelí…
V nedeľu 8. mája 2016 o 10:30 hod. sa v chráme Svätého Petra a Pavla v Zubrohlave uskutočnilo prvé sväté prijímanie, ktorého sa zúčastnilo 33 detí a jeden dospelý. Na ich tvárach žiarili šťastné úsmevy, ktoré vyjadrovali: „Konečne sme sa dočkali, konečne sa aj nás dotkne Božie kráľovstvo.“
Dojímavý bol už samotný začiatok slávnostnej svätej omše, keď do vyzdobeného kostola vošiel sprievod prvoprijímajúcich detí, na čele s krížom, miništrantmi a s našim pánom farárom Pavlom Jurčišinom. Deti sa do slávenia svätej omše zapájali rozličným spôsobom - čítali lekcie zo Svätého Písma, prinášali obetné dary, prednášali prosby, spievali…
Pán farár v homílii hovoril o Pánu Ježišovi ako Dobrom Pastierovi, ktorý má rád všetky svoje ovečky a neváha za svojou, neraz zatúlanou ovečkou, ísť aj cez mnohé prekážky, ba položiť aj svoj život. Deti tento obraz mali pred očami, lebo súčasťou výzdoby kostola bolo zobrazenie podobenstva o Dobrom Pastierovi, kde stádo tvorili ovečky, z ktorých každá mala na krku mašličku s menom jedného z detí.
Pán farár s vrúcnosťou a láskou hovoril do sŕdc detí, rodičov i ostatných prítomných, aby si aj po skončení tejto slávnosti zachovali svoje čisté srdiečka, ktorých sa práve v tento deň dôverne dotkol Ježiš svojou prítomnosťou v Eucharistii. Zároveň kládol deťom rôzne otázky, na ktoré pohotovo odpovedali a tak nás uistili, že sú dôkladne pripravené, či z hodín náboženstva, alebo zo svätých omší za účasti detí, kde im pán farár postupne hovoril o hodnotách viery, krstu, rozoberal jednotlivé sviatosti, Božie a cirkevné prikázania, vysvetľoval základné vedomosti o prežívaní sv. omše a sv. prijímania.
Po obnovení krstných sľubov vo Vyznaní viery, zrieknutí sa Zlého ducha sa začala sláviť Bohoslužba obety, ktorá vyvrcholila prijatím Eucharistie. Naše deti prijali živého Krista v Eucharistii do svojho srdiečka.
Na záver svätej omše nasledovalo poďakovanie rodičom a pánu farárovi.
Poďakovanie duchovnému otcovi
Poďakovanie pánu farárovi Pavlovi Jurčišinovi:
Každá farnosť, ktorá má kňaza, má aj veľké požehnanie. Veď má človeka, ktorého slovo padá do sŕdc s váhou Božej autority a preniká duše silou viery. Svätý Ján Mária Vianney povedal: „Aj keby ste mali dvesto anjelov, nebudú Vás môcť rozhrešiť. Jeden kňaz, akokoľvek jednoduchý, to však môže urobiť.“ Môže Vám povedať: „Choď v pokoji, je Ti odpustené. Ó, aké vznešené je byť kňazom.“ Kňaz však nie je kňazom pre seba. Sám seba nemôže rozhrešiť. Nevysluhuje si sviatosti. Nie je pre seba, je pre nás všetkých. Kňazstvo - to je láska Ježišovho srdca.
Drahý náš duchovný otec, v túto pre nás vzácnu chvíľu sa Vám chceme v mene všetkých rodičov prvoprijímajúcich detí poďakovať za Vašu obetavosť a starostlivosť pri príprave našich detí na dnešnú slávnosť prvého svätého prijímania. Ďakujeme Vám za Vašu obetavú službu, láskavé a povzbudivé slová, za príklad verného kňazského života, za každý Váš úsmev, ale aj za usmernenia. Úprimne Vám prajeme a vyprosujeme, aby Vás Pán Boh naplnil svojim požehnaním, obdaril Vás potrebným zdravím a požehnal Vám hojnosť milosti pri každodennej námahe a úsilí meniť, usmerňovať, či naprávať nás - deti Cirkvi. Nech Vás naďalej ochraňuje naša nebeská Matka Panna Mária, kráľovná kňazov.
Poďakovanie sestričke Savii a kantorke Katke:
Zároveň v túto slávnostnú chvíľu chceme zo srdca poďakovať sestričke Savii a kantorke Katke za ich obrovskú trpezlivosť, námahu pri nácvikoch piesní a za ich čas, ktorý obetovali pre naše deti, čím obohatili a spestrili tento krásny deň.
Záverečné poďakovanie:
Ďakujeme Pánu Bohu aj za to, že sme boli aj my rodičia, krstní rodičia, starí rodičia a ostatní príbuzní obdarení milosťou Ducha Svätého zúčastniť sa na tejto veľkolepej slávnosti tu v chráme Svätého Petra a Pavla v Zubrohlave.
Na záver odovzdal pán farár deťom darček s pamätnou listinou, ktorá im má pripomínať, že týmto dňom sa nič nekončí, ale život s Ježišom práve začína a pokračuje každý deň. Naším prvoprijímajúcim deťom želáme, aby si pocity z tohto okamihu navždy zapamätali a hlboko zapísali do svojich sŕdc s tým, že aj keď ich čokoľvek v živote postretne, môžu sa spoliehať na Pána Ježiša, ktorý ich bude v Eucharistii sprevádzať po celý život. Prajeme im, aby aj naďalej s rovnakou radosťou a láskou, ako v tento deň, pristupovali ku každej svätej omši a ku každému svätému prijímaniu a neustále mali na pamäti slová Pána Ježiša: „Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a priebehu tejto krásnej slávnosti.
tags: #drahy #nas #duchovny #otec #prijimanie