Dolná Krupá: História a Slávnosť ruží

Dolná Krupá ako centrum ružiarskej tradície

Obec Dolná Krupá sa pýši jedinečnou tradíciou spojenou s pestovaním ruží, ktorá siaha viac ako sto rokov do minulosti. Vďaka rozsiahlemu rozáriu grófky Márie Henriety Chotekovej sa Dolná Krupá v celoeurópskom meradle stala významným centrom pre obdivovateľov a pestovateľov ruží. V prvej tretine 20. storočia tu existovalo najväčšie rozárium na Slovensku a jeho zakladateľka bola považovaná za najslávnejšiu ružiarku svojej doby. Toto rozárium bolo nielen najrozsiahlejšie, ale aj najstaršie na Slovensku a radí sa medzi tri najstaršie v celej Európe.

Svojou koncepciou a bohatstvom druhov ruží sa dolnokrupské rozárium nemohlo porovnať so žiadnou inou ružovou záhradou vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchie a neskôr v Československu. Európski ružiari začali o grófke a jej rozáriu hovoriť s veľkým rešpektom najmä od leta roku 1910, kedy Mária Henrieta Choteková dala do Dolnej Krupej previezť ružové výpestky slávneho uhorského šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda. Vďaka jej iniciatíve sa do obce dostali mnohé dovtedy neznáme sorty ruží, ktoré grófka postupne uvádzala do obehu. Obľubovala najmä parkové a popínavé ruže, ktoré v jej rozáriu tvorili mohutný ružový porast, často opisovaný ako ružový háj.

umenie a história ruží v Dolnej Krupej

Mária Henrieta Choteková: "Ružová grófka"

Mária Henrieta Choteková (1863 - 1946), známa ako „ružová grófka“, bola dcérou Rudolfa Choteka a Márie rodenej Khevenhüller-Metschovej. Grófka viedla zaujímavý a aktívny život, pričom jej najväčším snom bolo vybudovanie rozsiahleho rozária. S cieľavedomosťou a vášňou sa pustila do práce, vďaka čomu sa jej podarilo vybudovať jedno z prvých a najväčších rozárií v Strednej Európe. Svojej vášni obetovala viac ako polovicu života a značné finančné prostriedky z dedičstva.

Po smrti otca v roku 1903 a prechode kaštieľa do rúk jej brata Rudolfa II. Choteka, sa Mária Henrieta rozhodla osamostatniť a vybudovala si vlastnú rezidenciu v roku 1906, známu ako „Horný kaštieľ“. K najväčšiemu rozšíreniu ružovej záhrady došlo v roku 1910, keď z Krupiny doviezla sadenice od renomovaného uhorského šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda. Jej rozárium prečkalo aj obdobie prvej svetovej vojny. Po vzniku ČSR v 20. rokoch musela prehodnotiť existenciu svojho rozária a založila ružovú škôlku, zisk z predaja ktorej mal pokrývať náklady na chod rozária. V roku 1926 vydala prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý s 855 sortami. Celkový počet ruží v jej rozáriu sa odhadoval na 6 000. V roku 1930 darovala 400 najkrajších ruží do vatikánskych záhrad a 150 vzácnych ruží do rozária v Sangerhausene.

S pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi silami, najmä po roku 1938, rozárium postupne upadalo a roky druhej svetovej vojny znamenali jeho definitívny zánik. Zásluhy Márie Henriety Chotekovej na rozvoji pestovania ruží na Slovensku a jej aktivity v európskom kontexte ju oprávňujú nazývať najväčšou ženou - ružiarkou. Dnes sa v areáli kaštieľskeho parku nachádza zásobník ruží pre budúcu výsadbu plánovaného rozária.

Portrét Márie Henriety Chotekovej, Ružovej grófky

História kaštieľa v Dolnej Krupej a jeho spojenie s umením

História kaštieľa v Dolnej Krupej je úzko spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska preukázateľne nachádzal už v 16. storočí. Michal II. Brunsvik sa stal majiteľom krupského panstva sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou. Jeho syn Anton nechal v rokoch 1749 - 1756 postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov Johanna Baptistu Martinelliho st. Po smrti otca v roku 1780 sa krupského panstva ujal Jozef Brunsvik (1750 - 1827). V rokoch 1792 - 1796 prebehovala prestavba kaštieľa podľa plánov Johanna Josefa Talherra, ktorá ho premenila na barokovo-klasicistický objekt.

V roku 1813 sa Jozef Brunsvik rozhodol kaštieľ opäť prebudovať v modernom klasicistickom štýle, pričom práce zveril mladému architektovi Antonovi Piu Rigelovi. Súčasne sa zakladal rozsiahly anglický park s rozlohou viac ako 100 hektárov podľa projektov Christiana Henricha Nebbiena. Práce boli ukončené v roku 1822. Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku.

Vďaka Brunsvikovcom sa Dolná Krupá preslávila umeleckými zbierkami, bohatou knižnicou, zbierkami minerálov a krásami parku. V samostatnej divadelnej budove, ktorá existovala do roku 1937, sa uvádzali predstavenia s aktívnou účasťou panstva. Manželka grófa Jozefa, Mária Anna, rod. Majtényi, sa uchádzala o uvedenie melodrámy, pre ktorú mal skomponovať hudbu Ludwig van Beethoven. Podľa ústnej tradície rodiny bola Dolná Krupá miestom, kde tento hudobný skladateľ skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo - Sonátu mesačného svitu.

V 20. storočí kaštieľ navštívili mnohé významné osobnosti, ako napríklad Ján Pálffy, Oskar Kokoschka, Romain Roland (ktorý tu zbieral materiál na svoje knihy o Beethovenovi) a Karol Plicka.

Architektonické detaily klasicistického kaštieľa v Dolnej Krupej

Slávnosť ruží v Dolnej Krupej: Oslava tradície a kultúry

V súčasnosti sa v Dolnej Krupej organizuje obľúbené podujatie s názvom Slávnosť ruží, ktoré spája ružiarsku tradíciu grófky Márie Henriety Chotekovej s prezentáciou hodnôt zeleného dedičstva. Podujatie každoročne pripomína odkaz „ružovej grófky“ a zároveň ponúka bohatý kultúrny program.

Program Slávnosti ruží typicky zahŕňa:

  • Výstavu unikátnych a vzácnych odrôd ruží z rôznych záhradníckych škôl a spoločností.
  • Bohatý kultúrny program s vystúpeniami hudobných súborov, konzervatoristov a ďalších umelcov.
  • Prezentáciu publikácií o histórii ruží a živote grófky Chotekovej.
  • Odkrytie novoobjavených pamiatok z pôvodného kaštieľa.
  • Ochutnávku kvalitných modranských vín v grotte.
  • Spomienkové akcie na významné osobnosti spojené s kaštieľom a ružiarstvom, ako napríklad R. Geschwinda a M. H. Chotekovú.
  • Slávnostné otvorenie a ukončenie podujatia s prípitkami a hudobnými vystúpeniami.
  • Pietne spomienky na grófku M. H. Chotekovú a ďalších členov rodiny.

Súčasťou podujatia je aj prezentácia publikácie „Ružová grófka a jej svet“ od Stanislava Petráša, ktorá je prvým krokom k lepšiemu poznaniu života a ružiarskeho diela Márie Henriety Chotekovej. Návštevníci sa tiež môžu tešiť na prehliadky rozária so sprievodcom, ktorý im porozpráva o aktuálnej výsadbe, ktorá zahŕňa vyše 250 odrôd a 2500 koreňov ruží.

Pre návštevníkov je zabezpečená aj bezplatná doprava s názvom Krupanská fčela, čo uľahčuje prístup na podujatie bez potreby použiť auto.

Slávnosť ruži v Dolnej Krupej

Oživenie odkazu ružovej grófky a budúcnosť Dolnej Krupej

Od polovice 90. rokov 20. storočia zaznamenávame oživenie záujmu o odkaz Márie Henriety Chotekovej v Dolnej Krupej. V roku 1996 bol založený Medzinárodný Rosaclub Márie Henriety Chotekovej, ktorý sa stal kľúčovým pre obnovu a popularizáciu ružiarskej tradície.

Vďaka spolupráci s nemeckými ružiarmi sa do Dolnej Krupej vrátili mnohé sorty ruží, ktoré kedysi pestovala grófka Choteková. Tieto ruže boli vysadené na verejných priestranstvách a v predzáhradkách rodinných domov, čím sa obec postupne menila na „dedinu ruží“. V roku 2003 bola po najslávnejšej rodáčke pomenovaná ulica a jej rozárium bolo zaradené medzi 7 divov Dolnej Krupej. Spojenie „Dolná Krupá - dedina hudby a ruží“ sa stalo poznávacím znamením obce.

Od roku 2008 sa v kaštieli pravidelne uskutočňuje Slávnosť ruží, ktorá sa teší veľkému záujmu verejnosti. V roku 2010 bola založená Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej, ktorá sa stala hlavným organizátorom Slávnosti ruží a aktívne pracuje na oživení rozária v Dolnej Krupej.

Občianske združenie Korompa tiež prispieva k popularizácii odkazu ružovej grófky prostredníctvom výstav fotografií, publikácií a archívneho výskumu. V roku 2016 sa Dolná Krupá hrdo hlási k odkazu svojej najslávnejšej rodáčky, pestovateľky ruží a zakladateľky prvého rozária na Slovensku.

Mapa Dolnej Krupej s vyznačenými historickými a ružiarskymi lokalitami

tags: #dolna #krupa #slavnost #ruzi