Hudobný život v Bratislave na prelome 19. a 20. storočia výrazne formovali osobnosti, ktoré svojou umeleckou a organizačnou činnosťou pozdvihli miestnu kultúru na vysokú úroveň. Jednou z takýchto postáv bol Dr. Jenő Gerronnai Kossow (Eugen Kossow).
Život a dielo Eugena Kossowa
Eugen Kossow sa narodil v roku 1860 v Soproni. Svoje právnické vzdelanie a hudobné smerovanie prepojil štúdiom kompozície u slávneho Antona Brucknera vo Viedni. Počas svojho pôsobenia v rodnom meste v 80. rokoch 19. storočia založil Spolok priateľov hudby, dirigoval symfonický orchester a založil spevokol.
Významná etapa jeho života sa viaže k Bratislave, kde v rokoch 1905 až 1921 viedol Cirkevný hudobný spolok (Kirchenmusikverein) pri Dóme sv. Martina. Pod jeho vedením spolok zriadil vlastnú nemeckú hudobnú školu a orchester. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrí uvedenie diel ako Beethovenova 9. symfónia, Haydnove Štyri ročné obdobia či Lisztovo oratórium Legenda o sv. Alžbete. Eugen Kossow zomrel 24. januára 1921 a je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.

Profesijné puto s Alexandrom Albrechtom
Po Kossowovej smrti prevzal jeho funkcie dirigenta a riaditeľa hudobnej školy Alexander Albrecht (1885-1958). Zo životopisov oboch hudobníkov vyplýva, že mali blízky profesionálny aj ľudský vzťah. Kossow bol dirigentom v katedrále, kde Albrecht hral na organe, a zároveň riaditeľom školy, v ktorej Albrecht vyučoval. Ich vzťah dokumentuje zbierka 12 zachovaných pohľadníc z rokov 1910 až 1913, ktoré Albrecht posielal svojmu staršiemu kolegovi z ciest.
Korešpondencia ako svedectvo o priateľstve
Pohľadnice odhaľujú nielen miesta Albrechtových ciest, ale aj vrelý a úctivý vzťah medzi dvoma umelcami. Z adresy na pohľadniciach vyplýva, že Eugen Kossow býval v modernej vilovej štvrti Újtelep (dnes Kuzmányho ulica), ktorú v rokoch 1900-1901 vybudovali architekti zo štúdia Kittler a partneri a Alexander Feigler.
| Lokalita | Časové obdobie | Kľúčové informácie |
|---|---|---|
| Vysoké Tatry | 1910 | Albrecht opisuje krásu miesta a zdravotné obmedzenia. |
| Tirolsko (Buchenstein) | 1912 | Cesty po Rakúsko-Uhorsku, návšteva Hotela Tirol v Pieve. |
| Benátky | 1912 | Spoločné výlety s kolegami (Dr. Moser, Dr. Schwarz). |

Cesty a tirolský príbeh
Významnou súčasťou Albrechtovej korešpondencie boli cesty do Tirolska. V júli 1912 Albrecht komunikoval z obce Buchenstein (dnešné Livinallongo del Col di Lana v Taliansku), ktorá bola v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tieto pohľadnice zachytávajú nielen nadšenie z hôr, ale aj únavu z náročného cestovania, morskej choroby či túžbu po návrate domov k hudobným povinnostiam.
Nepoznané Slovensko: Bratislava
Táto osobná korešpondencia nám dnes umožňuje nahliadnuť do každodenného života bratislavskej hudobnej elity, ktorá žila nielen svojou prácou v katedrále a hudobnej škole, ale aj čulým spoločenským životom a cestovaním po európskych krajinách.