Nie každý sviatok v kalendári automaticky znamená voľný deň od práce. Hoci sú sviatky v zásade dňami pracovného pokoja, pre účely Zákonníka práce a mzdovej agendy existujú špecifické pravidlá a výnimky, ktoré určujú, či a ako bude práca počas týchto dní odmenená. Legislatívne zmeny posledných rokov priniesli významné úpravy nielen pre zamestnancov, ale aj pre osoby pracujúce na dohody (tzv. dohodárov), čím sa mení aj vnímanie kompenzácie za prácu vo sviatok.
Rozdiel medzi štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja
Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch vymedzuje štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Na základe tejto úpravy sa za sviatok na účely Zákonníka práce považujú tieto dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december.
Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje, pretože sú dňami pracovného pokoja. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, a to iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne). Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Špecifické sviatky bez statusu dňa pracovného pokoja
Z tohto pravidla však existujú výnimky. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce nemajú status dňa pracovného pokoja. Týka sa to konkrétne 1. septembra (Deň Ústavy SR) a 28. októbra (vzťahujúce sa k Dňu vzniku samostatného československého štátu, hoci v texte je uvedený len 1. september ako výnimka s dátumom 28. pre rovnaký status). Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné.
Deň 1. september je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. V § 2 ods. 3 tohto zákona je však upravená výnimka. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu aj ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Individuálne „sviatky“ môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov. V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 1 Zákonníka práce).
Odmeňovanie zamestnancov za prácu počas sviatkov
Ak zamestnanec v deň sviatku vykonáva prácu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok však stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Pri výpočte mzdy sa postupuje nasledovne:
Príklady odmeňovania zamestnancov
Príklad č. 1: Zamestnanec s mesačnou mzdou pracujúci vo sviatok
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 (Deň Ústavy SR) odpracoval 4 hodiny nadčas. Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nemá status dňa pracovného pokoja a z pohľadu miezd sa považuje za bežný pracovný deň.
Príklad č. 2: Zamestnanec s hodinovou mzdou, ktorý vo sviatok nepracuje
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 (Sedembolestná Panna Mária) pripadol na pondelok. Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Zamestnanec s mesačnou mzdou pracujúci vo sviatok, s možnosťou náhradného voľna
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. (Sedembolestná Panna Mária). Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Osobitosti pre vedúcich zamestnancov
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Novinky v odmeňovaní osôb pracujúcich na dohody (dohodárov)
Väčšej mzdy sa dočkajú nielen zamestnanci, ale aj ľudia na dohodu. Novela Zákonníka práce priniesla zmeny, podľa ktorých si dohodári prilepšia za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok. To je kľúčová zmena oproti predošlej praxi, keď príplatky pre dohodárov neboli štandardné. Týkať sa to bude všetkých, ktorí majú so zamestnávateľom uzavretú dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov.
Príplatky za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok pre dohodárov
„Za každú hodinu práce vo sviatok bude dohodárovi podľa nariadenia vlády patriť dohodnutá odmena, ktorá bude zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu,“ informuje Veronika Husárová, hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Príplatok za prácu v noci, v sobotu a nedeľu sa bude počítať z minimálnej mzdy a príplatok za sviatok z priemerného zárobku zamestnanca,“ vysvetľuje.
Spôsob výpočtu priemerného zárobku zamestnanca určuje paragraf 134 Zákonníka práce. Keďže sa však pri dohodách priemerný zárobok nesleduje, príplatok za sviatok sa pre dohodára musí určiť osobitným spôsobom, a to cez zvýšenie odmeny o sumu minimálnej mzdy za hodinu. Pri práci v noci, cez víkend alebo vo sviatok môže brigádnikovi zamestnávateľ vyplatiť finančnú kompenzáciu alebo mu umožniť náhradné voľno. O výške príplatku alebo o pracovnom voľne sa dohodne so zamestnávateľom.
Využitie dohodárov v praxi (cestovný ruch a gastronómia)
Ide o nárazovú prácu, preto sa v takýchto situáciách oplatí zamestnať brigádnikov alebo iných dohodárov. „Dopyt po týchto službách je často nevyspytateľný, respektíve nie je možné vopred naplánovať, aké kapacity v hoteli predáte a koľko personálu pre potreby zákazníkov budete potrebovať,“ poukazuje na skutočnosť Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu. „V minulosti boli pri dohodároch výhodou pre zamestnávateľov aj nižšie náklady na prácu, dnes sa však tieto rozdiely zotreli viacerými administratívnymi a zákonnými zmenami,“ dodáva Harbuľák.
Napriek tomu, že počet dohodárov v hotelierstve a gastronómii klesá, ich využitie je stále rozšírené vďaka flexibilite. Dopyt po týchto službách je často nevyspytateľný, čo vyžaduje flexibilné zabezpečenie pracovníkov. Hoci platy v gastronómii a hotelierstve narástli, očakáva sa, že zavedenie príplatkov v tomto a budúcom roku spomalí ich rast. Najväčšiu kategóriu dohodárov v minulosti tvorili študenti, no v súčasnosti, pri všeobecnom nedostatku pracovníkov, nachádza uplatnenie čoraz viac dôchodcov.
Výber a riadenie dodávateľov | Riadenie dodávateľov
Prehľad typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zamestnávatelia majú možnosť vybrať si z troch základných typov dohôd:
Dohoda o vykonaní práce (DVP)
- Uzatvára sa len na prácu, ktorá v kalendárnom roku nepresiahne viac ako 350 hodín.
- Ak fyzická osoba uzatvorí so zamestnávateľom tento druh dohody, zamestnávateľ zaňho platí odvody podľa toho, či sa osobe vypláca pravidelný alebo nepravidelný príjem.
- Odmena za odpracovanie úlohy je splatná po jej dokončení a odovzdaní, avšak zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti práce.
- Do rozsahu 350 hodín práce sa započíta aj práca, ktorú robí zamestnanec pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Ak má dohodár u jedného zamestnávateľa uzatvorené dve dohody o vykonaní práce, spolu za obe nesmie ročne odpracovať viac ako 350 hodín. Ak by však mal uzavreté dve dohody o vykonaní práce u dvoch rôznych zamestnávateľov, môže odpracovať u jedného aj u druhého 350 hodín za rok, dovedna 700 hodín ročne.
Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ)
- Pri nej nesmie fyzická osoba odpracovať viac ako 10 hodín týždenne (nie v priemere, ako je to pri dohode o brigádnickej práci študentov).
- Ak fyzická osoba uzatvorí so zamestnávateľom tento druh dohody, zamestnávateľ za ňu platí odvody v rovnakej výške ako pri zamestnaní na trvalý pracovný pomer.
- Odmena za vykonanú prácu je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)
- Môže ju uzatvoriť zamestnávateľ len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov (dohodu môže vykonávať do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahol tento vek).
- Počet odpracovaných hodín študenta nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň, t. j. 80 hodín za mesiac. Študent môže v jednom mesiaci odrobiť aj viac ako 80 hodín, avšak v priemere za celé obdobie brigády tento čas nesmie prekročiť uvedenú hranicu.
- Povinnosťou študenta je odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy.
Je dôležité poznamenať, že brigádnické práce sa nesmú vykonávať len na základe ústnej dohody, inak by išlo o tzv. čiernu prácu, ktorá nie je v súlade s predpismi.
Osobitné kategórie dohodárov: Dôchodcovia
Osobitná novinka sa dotkla dohodárov v penzijnom veku. Od 1. júla 2018 im štát poskytuje, ak budú robiť na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, rovnaké zvýhodnenie, aké sa doteraz umožňovalo len študentom stredných a vysokých škôl. Znamená to, že aj penzisti si už môžu určiť dohodu o prácach mimo pracovného pomeru, pri ktorej využijú oslobodenie od odvodov na starobný a invalidný dôchodok a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity.
Oslobodenie je v rovnakej výške vymeriavacieho základu ako u študentov, teda 200 eur mesačne, čiže maximálne 2 400 eur ročne. Bude sa to týkať prípadov starobných, invalidných, predčasných starobných, invalidných výsluhových a výsluhových dôchodkov, ktorých prijímatelia dosiahli dôchodkový vek. Vďaka tomu môžu starobní dôchodcovia mesačne ušetriť na sociálnom poistení reálne do ôsmich eur; invalidní dôchodcovia do 14 eur a predčasní starobní penzisti do 10,8 eura, čo zodpovedá mesačnému zárobku na úrovni 200 eur.
Najväčšia zmena nastala pri predčasných dôchodcoch. Tým v minulosti štát celkom zakazoval pracovať a mať popri penzii takýto príjem. Od júla 2018 si už môžu zvoliť dohodu o práci vykonávanú mimo pracovného pomeru a zarobiť na jej základe do 2 400 eur ročne, bez toho, aby im hrozilo, že sa pripravia o predčasný dôchodok.
Ďalšie mzdové zvýhodnenia a obmedzenia
Nočná práca
Práca medzi 22.00 a 6.00 hodinou nasledujúceho dňa sa považuje za nočnú prácu. Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje pracovník, ktorý pracuje v noci najmenej tri za sebou nasledujúce hodiny alebo odpracuje v noci minimálne 500 hodín za rok. Príplatok za prácu v noci je najmenej 20 percent hodinovej minimálnej mzdy. Po novom bude výška príplatkov za nočnú prácu závisieť od toho, či bude zamestnanec vykonávať všeobecnú alebo rizikovú prácu. Zamestnanci budú mať možnosť uplatniť si takzvanú derogačnú klauzulu, čo znamená, že výšku príplatku za nočnú prácu si budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, alebo priamo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia odbory. Ak pracujete v noci a ešte k tomu počas sviatku, tak za hodiny odpracované v noci vám patrí aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a zároveň aj mzdové zvýhodnenie za prácu v sviatok.
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prácu v noci, vtedy nárok na zvýhodnenie nemajú.
Práca v sobotu a nedeľu
Momentálne nie je platný zákon, ktorý by mzdovo zvýhodňoval prácu v sobotu alebo v nedeľu pre všetkých. Mnohí zamestnanci mylne predpokladajú, že za prácu cez víkend dostávajú viac peňazí, no v mnohých prípadoch sú platení ako v bežný pracovný deň, ak nejde o prácu nadčas. Za prácu nadčas v sobotu a v nedeľu máte ako zamestnanec nárok na príplatky vo výške 25 percent jeho priemerného zárobku. Ak ide o rizikovú prácu, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas je 35 percent. Ak je práca počas soboty považovaná za prácu nadčas, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdový príplatok najmenej 25 percent jeho priemerného zárobku. Ak však dohodár prekračuje stanovený týždenný pracovný čas, považuje sa práca počas víkendu za prácu nadčas, a preto mu vzniká nárok na mzdový príplatok alebo náhradné voľno. Môže si však vybrať len jeden variant, ktorý za prácu vo sviatok dostane.
Za prácu v sobotu a v nedeľu, ktorá je súčasne sviatkom, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 percent priemerného zárobku. Rovnako mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni.
Zákaz maloobchodného predaja počas vybraných sviatkov (§ 94 ods. 5 Zákonníka práce)
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí, že v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“). Za porušenie týchto zákazov sú pripravené vysoké peňažné pokuty.
Existujú však výnimky podľa prílohy č. 1a k zákonu č. 311/2001 Z. z., napríklad:
- Predaj kvetov 8. mája.
- Predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Práca v reštaurácii či pohostinstve sa považuje skôr za poskytovanie služby než za predaj tovaru, a preto reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené. Ich prevádzkovatelia si môžu dohodnúť prácu so svojimi zamestnancami.
Rozdiel medzi prácou zamestnanca a konateľa/živnostníka vo sviatok
Zákon v prípade zákazu nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov platí pre zamestnancov. Nezakazuje, aby prácu vykonával živnostník, nakoľko sa vychádza zo slobody podnikania. Štát nemôže podnikateľovi zakázať, aby pracoval, keď je sviatok.
V prípade osoby, ktorá vystupuje ako konateľ a zamestnanec zároveň, je situácia komplikovanejšia. V zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže byť totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. Ako konateľ by osoba mohla túto činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ju robila z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. Avšak, ak je samotný predaj v obchode vymedzený ako druh práce v pracovnej zmluve, táto podmienka by nebola splnená a pracovný pomer by nemohol vzniknúť alebo by bol sporný. K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo dôjsť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú.
tags: #dohodarom #sa #sviatok #nepreplaca