Pravoslávne Vianoce: Kedy a ako sa oslavujú podľa juliánskeho kalendára

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia starším juliánskym kalendárom, oslavujú Vianoce v inom termíne ako väčšina kresťanov na Západe. Zatiaľ čo podľa gregoriánskeho kalendára sú Vianoce 25. decembra, pravoslávni veriaci slávia tento sviatok v januári. Dôvodom je odlišné počítanie času, ktoré má svoje historické a kultúrne korene.

Kalendárne rozdiely: Juliánsky verzus Gregoriánsky

Hlavným dôvodom rozdielneho dátumu osláv pravoslávnych Vianoc je používanie juliánskeho kalendára. Tento kalendár, zavedený Júliom Cézarom v roku 46 pred Kr., bol dlho štandardom v Európe. V priebehu stáročí sa však ukázalo, že je menej presný ako moderný gregoriánsky kalendár. Rozdiel medzi oboma kalendármi sa postupne zväčšoval a v súčasnosti predstavuje 13 dní. To znamená, že keď podľa juliánskeho kalendára nastane 24. december, podľa gregoriánskeho kalendára je už 6. január.

Vzhľadom na túto kalendárnu odchýlku, keď väčšina kresťanov slávi Štedrý večer 24. decembra, pravoslávni veriaci sa naň ešte len pripravujú. Ich Štedrý deň, nazývaný aj Svjatyj večur alebo Badnji dan, pripadá na 6. januára podľa gregoriánskeho kalendára, čo zodpovedá 24. decembru podľa juliánskeho kalendára.

Príprava na Vianoce: Pôst a duchovná očista

Pravoslávni veriaci sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. Kľúčovou súčasťou tejto prípravy je štyridsaťdňový pôst, ktorý začína 28. novembra. Tento pôst je na rozdiel od adventu u katolíkov oveľa prísnejší a zahŕňa zdržiavanie sa mäsitých, mliečnych výrobkov a vajec. Jeho cieľom je duchovná očista a príprava na prijatie sviatku Narodenia Ježiša Krista.

Najprísnejší pôst sa dodržiava na samotný Štedrý večer (6. januára podľa gregoriánskeho kalendára). V tento deň sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie, ktoré zahŕňajú čítanie starozákonných proroctiev ohlasujúcich príchod Spasiteľa. Súčasťou večera sú aj obradné úkony s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja.

Štedrý večer podľa pravoslávnej tradície

Štedrý večer je pre pravoslávnych veriacich dňom radostného očakávania. Pred večerou sa členovia rodiny zvyknú umývať v studenej vode, čo symbolizuje očistu. Samotná štedrovečerná večera je prísne pôstna a jej súčasťou sú tradičné jedlá ako kapustnica bez klobásy, hubová mačanka, fazuľa, pirohy, či makové bobaľky. Na stole nesmie chýbať chlieb, med a cesnak, ktoré symbolizujú zdravie a hojnosť.

Večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po úvodnej reči pána domu gazdiná vyznačí každému na čelo kríž z medu. Všetci prítomní musia zo všetkých jedál aspoň ochutnať. V niektorých regiónoch, najmä u Rusínov, je tradičné, že večera pozostáva zo siedmich alebo viacerých chodov a stôl symbolizuje súdržnosť rodiny, pričom nohy stola sú obviazané reťazami.

Hlavné dni vianočných sviatkov

Samotné pravoslávne Vianoce sa oslavujú tri dni, počnúc 7. januárom (25. december podľa juliánskeho kalendára). Tento deň je zasvätený sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista). V tento deň sa v pravoslávnych chrámoch koná slávnostná svätá liturgia, spievajú sa vianočné piesne a koledy. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.

Druhý deň vianočných sviatkov, 8. januára (26. december), je zasvätený Zboru presvätej Bohorodičky (presvätej Bohorodičky), ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. Tretí deň, 9. januára (27. december), si pravoslávni pripomínajú pamiatku svätého prvomučeníka Štefana.

Cudzie a cirkevné sviatky v pravoslávnom kalendári

Okrem hlavných vianočných sviatkov si pravoslávni veriaci pripomínajú aj ďalšie významné udalosti. Cirkevný Nový rok pripadá na 14. januára (1. januára podľa juliánskeho kalendára). Sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) sa oslavuje 19. januára (6. januára podľa juliánskeho kalendára).

V kontexte porovnania s inými kresťanskými tradíciami, 6. január je pre pravoslávnych Štedrým dňom. Pre evanjelikov je tento deň, známy ako Zjavenie Pána mudrcom, posledným dňom vianočného obdobia. U katolíkov sa vianočné obdobie končí prvou nedeľou po Troch kráľoch.

Pravoslávna cirkev na Slovensku a tradície Rusínov

Na Slovensku sa k Pravoslávnej cirkvi hlási približne 50 000 veriacich, pričom ich počet sa zvýšil najmä po začiatku vojny na Ukrajine. Významnú časť pravoslávnych veriacich tvoria Rusíni, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára u nás niekedy nazývajú aj Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Pre Rusínov sú vianočné sviatky predovšetkým príležitosťou na rodinné stretnutia a posilnenie väzieb s príbuzenstvom.

Okrem používania juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické aj používanie cirkevnoslovančiny ako bohoslužobného jazyka, ktorý sa používa už stáročia. Unikátne cirkevné spevy východných cirkví, známe ako prostopenije, majú potenciál stať sa súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Rôznorodosť v kalendárnych praktikách

Je dôležité poznamenať, že nie všetky pravoslávne cirkvi na svete používajú juliánsky kalendár. Niektoré cirkvi, ako napríklad Konštantínopolská, Alexandrijská, Rumunská, Bulharská či Grécka, slávia Vianoce podľa nového (gregoriánskeho) kalendára. Napriek tomu aj v týchto cirkvách existujú skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. Tieto rozdiely v kalendárnych praktikách sú dôsledkom historických a kultúrnych udalostí a rozštiepenia kresťanstva.

Juliánsky kalendár si dodnes uchovali napríklad Srbská a Jeruzalemská pravoslávna cirkev, ako aj Rusko, Poľsko, Ukrajina, Gruzínsko a ďalšie krajiny. V Česku a na Slovensku sa väčšina pravoslávnych veriacich riadi juliánskym kalendárom.

tags: #dnes #zacinaju #vianoce #pre #pravoslavnych