Sviatok Troch kráľov: Pôvod a zvyky

Dňa 6. januára si kresťania na celom svete pripomínajú veľký sviatok Epifánie, Zjavenia Pána alebo ľudovo Troch kráľov. Tento deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho Syna všetkým národom, patrí zároveň k najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom.

Biblický pôvod a legenda o mudrcoch z Východu

Keď sa Ježiš narodil v Betleheme za čias kráľa Herodesa, do Jeruzalema prišli mudrci z východu. Pýtali sa: „Kde je ten narodený židovský kráľ? Na východe sme uvideli jeho hviezdu a preto sme sa mu prišli pokloniť,“ povedali. Hviezda šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Traja králi sa zaradovali a vstúpili do domu, kde uvideli dieťa s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

Zlato naznačovalo kráľovský pôvod dieťatka, kadidlo božskú podstatu jeho existencie a myrha, ktorá sa používala pri balzamovaní, bola vraj predzvesťou jeho golgotského osudu. Evanjeliový záznam tohto príbehu o počte, kráľovskej hodnosti a menách mudrcov nič nehovorí. Títo učenci z Perzie však boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.

Ikonografia a symbolika kráľov

Legenda, zobrazovanie a príbeh troch kráľov majú veľmi bohatú a rôznorodú ikonografiu. Niekedy sa zobrazujú ako mladý, starý a muž v strednom veku. V byzantskej ikonografii sa zobrazujú na ikone Narodenie Pána, avšak nie ako králi, zatiaľ čo v západných rímskokatolíckych krajinách sa jeden z nich často zobrazuje ako černoch.

Traja králi sa často zobrazujú ako muži, ktorí majú odlišnú farbu pleti a rôzny vek. Symbolizujú dovtedy tri známe kontinenty, a to Áziu, Afriku a Európu. V našich krajoch sa nespochybňuje kráľovský pôvod mudrcov. Najstarší z nich bol nazývaný Caspar alebo Kašpar, prostredný Melkon, Mechior či Melichar. Obaja mali bielu pleť. Ako najmladší bol zobrazovaný Balthazar, Belsazar alebo Balzar, ktorý sa na obrazoch objavoval ako urastený muž tmavej pleti.

Teologický význam a šírenie sviatku

Teologický zmysel a symbolika trojkráľového príbehu je v tom, že Ježiš je svetlom národov, nielen mesiášom vyvoleného, izraelského národa. Apoštol Pavol v tejto súvislosti vo svojom liste Efezským prináša revolučnú zvesť: že zasľúbenie, ktoré bolo dané Izraelu, neplatí iba pre tento národ, ale že jeho dedičmi sú všetky národy. Oznamuje svetu a všetkým ľuďom, že ak povedia Kristovi áno, budú prijatí medzi synov a dcéry rovnako, ako národ vyvolený. Práve týmto vyvádza Pavol, vtedy ešte mladé kresťanstvo, z formy iba jednej zo židovských siekt.

Sviatok Zjavenia Pána sa najprv slávil na Východe. V 4. storočí sa rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára na sviatok Zjavenia Pána. V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.

V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch, sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa 25. decembra. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.

Zvyky a tradície na Slovensku

Sviatok Troch kráľov bol od nepamäti jednou z najobľúbenejších ľudových osláv a dodnes je kresťanským a štátnym sviatkom v mnohých krajinách, vrátane Slovenska.

Koledovanie

Jedným z najživších zvykov spojených so 6. januárom je trojkráľové koledovanie. V minulosti boli neodmysliteľnou súčasťou dedín detské kolednícke skupiny. Chlapci oblečení v dlhých bielych košeliach s papierovými korunami na hlavách chodili od domu k domu, spievali koledy a predvádzali „hru o Troch kráľoch“. Tento zvyk je stále živý aj u nás, najmä na vidieku, kde možno vidieť chlapcov s papierovými korunami.

Koledníci, zväčša deti, sa oblečú za troch kráľov a chodia z domu do domu. Spievajú koledy (ľudové vianočné piesne) a vinšujú, čiže prichádzajú do domov so želaním zdravia, šťastia a hojnosti. Prví dvaja králi Gašpar a Melicher mali oblečené spravidla biele dlhé košele, na hlavách mali okrúhle vysoké papierové čapice, oblepené zlatými papierovými hviezdičkami alebo lesklým farebným papierom. Gašpar väčšinou niesol malý drevený betlehem v podobe kostolíka. Čierny kráľ s tvárou načierno natretou sadzami - Baltazár, šiel v rade posledný. Králi držali dlhé palice a búchali nimi o zem alebo aj štrngali na nich pripevnenými plieškami do rytmu, čím sa ohlásili pred vstupom do každého domu. Potom zaklopali na dvere a začali spievať.

Príklady tradičných vinšov: „My Tri krále prišli sme k vám, ščastí, zdraví neseme vám. Ščastí, zdraví, dlhé léta, my zme Tri Krále zdaleka.“ V každom regióne existovali rôzne formulky a vinšovačky. Chlapci vždy želali dobré veci, zdravie, hojnosť na poli i v rodine, napríklad ovčiarom kaše a kravám paše, aby mali toľko teličiek, ako v lese jedličiek.

K trojkráľovému večeru patrila aj „kňazská koleda“, či „vysvácka“, keď z domu do domu chodili kňaz, kostolník, organista, rechtor, miništranti ako speváci a dvaja „mechonošci“, ktorí zbierali dary do vreca.

Posväcovanie domov a vody

Jedným z najvýznamnejších zvykov je posvätenie príbytkov. V tento deň sa posväcujú domy a kňaz píše na dvere iniciály C - M - B a číslice aktuálneho roka. Nejedná sa však o prvé písmená mien kráľov (Gašpar, Melichar, Baltazár), ale o iniciály výroku „Christus Mansionem Benedicat“ - Kristus nech žehná tento dom. V niektorých obciach sa na dvere obydlí i stajní trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov - Gašpar + Melichar + Baltazár. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily.

V tento deň sa v kostoloch svätí voda, soľ a krieda. Trojkráľová voda sa v minulosti považovala za liečivú a zázračnú. Rímskokatolícki veriaci si v tento deň nosili posvätiť vodu do kostola, ktorou kropili seba, aby boli zdraví, ale aj svoje príbytky a dobytok. Pevné zdravie si mohol zaistiť každý, kto mal odvahu v tento deň ponoriť sa do ľadovej vody v potoku či rieke. Od choroby mala pomôcť trojkráľová svätená voda vypitá nalačno.

Ostatné ľudové zvyky a jedlá

• Predpovedanie budúcnosti: Počas trojkráľového večera sa predpovedala budúcnosť. Kto sa chcel dozvedieť, čo ho čaká, pripravil si 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil svoj hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo koho čaká.
• Ochranárske rituály: V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora.
• Vianočné hry: Vo viacerých kostoloch sa vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov konajú trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry.
• Čarovné rituály: Podobne ako na Štedrý deň, aj na Troch kráľov sa lialo olovo, púšťali sa lodičky z orechových škrupín so zapálenými sviečkami. Mladé dievčence sa ešte pred východom slnka umývali snehom, aby mali v novom roku pleť čistú a bielu ako Panna Mária. Keďže v tento sviatok sa pripomína i premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej a Kristov krst, veľa zvykov sa spájalo v tento deň s vodou.
• Slávnostné jedlá: Na Troch kráľov sa na Slovensku zvyčajne podával slávnostný obed podobný tomu štedrovečernému, no s menej prísnym pôstom. Obľúbená bola najmä kapustnica s klobásou a sladké kysnuté koláče. Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie. V gemerských obciach boli typickým jedlom Gemerské guľky, pripravované s mletým mäsom alebo údeným mäsom zmiešaným so zemiakovým cestom.

Koniec vianočného obdobia a ľudová meteorológia

Sviatok Troch kráľov uzatvára čarovný vianočný kruh. Sviatkom Troch kráľov definitívne odzvonilo Vianociam, čo znamená, že sa už končí vianočné obdobie a školákom zimné prázdniny. Týmto dňom sa začínajú Fašiangy, obdobie zábav a hodovania, ktoré trvá až do Popolcovej stredy. Do polnoci sa museli dojesť posledné zvyšky novoročných jedál.

Sviatok Troch kráľov je dôležitý aj pre ľudovú meteorológiu. Pranostiky hovoria: „Na Tri krále, o krok dále“ alebo „Na Tri krále, o skok ďalej, o hodinu dňa viac.“ Znamená to, že dni sa začínajú viditeľne predlžovať. Ak je na Tri krále jasno, bude pekná pšenica.

tags: #dnes #olsavujeme #sviatok #troch #kralov