Tradičné Vianoce, aké všetci poznáme, sú 24. decembra. Nemá to však takto každý. Na Slovensku žije aj početná skupina Rusínov, prevažne na východe a severovýchode Slovenska, ktorí nemajú vianočné sviatky klasicky, pretože sa riadia Juliánskym kalendárom.
Výnimočnosť rusínskych Vianoc: Kalendár a dátum
Rusínske sviatky sú o takmer dva týždne neskôr, a to 6. januára. Podľa Juliánskeho kalendára to je vlastne tiež 24. decembra, lenže kalendár je celý posunutý o 13 dní, preto to v Gregoriánskom kalendári, ktorým sa riadime, vychádza až na 6. januára. Rusíni si zachovali zvyk oslavovať Vianoce podľa starého Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávni veriaci začínajú sláviť Vianoce (Roždestvo) tiež ako ostatní kresťania 24. decembra, avšak podľa Juliánskeho kalendára. Keď je podľa ich kalendára Štedrý deň, podľa Gregoriánskeho je už 6. januára. V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese. Z farností a obcí v Košickej eparchii sa už Juliánskym kalendárom neriadi žiadna. Poslednou obcou, ktorá sa pridŕžala januárového termínu, ale nedávno tiež prešla na nový štýl, bol Ruský Hrabovec v okrese Sobrance. Juliánsky kalendár sa však zachováva v pravoslávnej cirkvi.
Predvianočné obdobie a prípravy
Každý dodržiava nejaké tradície a nie je to inak ani na rusínske sviatky. V minulosti sa dodržiavalo oveľa viac tradícií ako teraz, postupne však miznú aj tie. Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní. Prísny pôst je podobný tomu pred Veľkou nocou, len kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení (na „Sjatyj večur“) začínali prvé obrady.
Tradičné rituály pred Štedrou večerou
Niekedy na Štedrý deň ľudia až do večere nič nejedli. Pred večerou dali najprv jesť zvieratám a až potom mohli ísť jesť oni. Predtým si však museli umyť ruky aj tvár, čo robia doteraz, ale už v pohodlí a teple domova. Niekedy sa išli umyť von do potoka a podotýkame, že vtedy bývalo ešte veľa snehu a dosť mínusové teploty. Takže najprv museli vyrúbať dieru do ľadu v potoku a následne sa umyť. To bola v podstate aj forma otužovania, aby boli zdraví. Mnohí Rusíni, aj v mestách, istú podobu tohto zvyku ani dnes nestratili - pred večerou sa každý umyje len studenou vodou, hoci z vodovodu.
Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy. Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia. Na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody. Pri stole bolo a aj doteraz je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. V minulosti však pod stôl dávali aj slamu a nohy stola obviazali reťazou, aby bola rodina po celý rok súdržná a aby mali dostatok úrody. Babička z typickej rusínskej dedinky Vydraň spomína: „Keď som bola ešte mladé dievča, skôr, ako sme išli večerať, tak sme museli nakŕmiť domáce zvieratá a poďakovať im. Do kuchyne sme nanosili slamu na znak toho, že sa narodilo jezuliatko. Dnes už síce nedodržiavame všetky tradície, ale stôl stále obtiahneme reťazou na znak súdržnosti.“
Štedrá večera (Svjatyj večur)
Večer sú na stole všetky jedlá už pripravené, aby gazdiná, ktorá ich varila, nemusela odbiehať. Samotnú večeru začínal pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je v staroslovienčine. Po nej gazda povie úvodnú reč k sviatkom.
Pôstne menu štedrovečerného stola
Štedrá večera má v tejto tradícii výnimočné postavenie a je prísne pôstna, bez mäsa a živočíšnych tukov. Všetky jedlá štedrej večere sa varia už počas dňa, aby bolo popoludnie pokojné. Za stôl zasadne rodina až vtedy, keď vyjde prvá hviezda. Jedlá však rozhodne nie sú skromné chuťou. Na stole sa tradične objavuje 9 až 12 jedál, pričom každé má svoj význam - od hojnosti cez zdravie až po úctu k predkom. Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Oproti jedlu pri klasických Vianociach majú Rusíni oveľa bohatšie chody.
Ako prvé sa podávajú oblátky, pečený aj nepečený cesnak, domáci „sladký“ chlieb s medom a soľou. Každý si samozrejme berie sám zo stredu stola. Slávnostné menu začínalo, rovnako ako dnes, oblátkami s medom a cesnakom. Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, do ktorého sa v minulosti zapekali cesnakové strúčiky a fľaštička naplnená medom.
Druhý chod sú pirohy, ktoré sa ale robia inak než bežne. Pri príprave sa nemôže použiť žiaden nástroj. Cesto sa naťahuje rukami a trhá sa na menšie časti. Do jedného pirohu sa dáva ku kapuste aj minca a ten, kto ju potom nájde, bude vraj bohatý. Musíme podotknúť, že cesto je rovnaké, ale tie pirohy chutia neporovnateľne lepšie než klasické. Tradičným rusínskym vianočným jedlom sú pirohy známe aj ako „tatarčane“ z polohrubej a pohánkovej múky. Tie sú plnené buď tvarohom, zemiakmi, alebo bryndzou.
Typické pre Rusínov je, že nevaria kapustnicu, ale kapustu. Tá sa jedáva bez mäsa a smotany. Nasleduje mačanka, čo je zhustená hríbová polievka so šťavou z kapusty. Jedným z hlavných pilierov večere je mačanka - hustá hubová polievka zo sušených lesných húb, cesnaku a zápražky. V minulosti sa do nej pridávala smotana. Po tomto chode nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Pôvodne pravoslávni veriaci nemali ani len rybu. Ďalším chodom je polievka uvarená z hrachu a fazuľová polievka, ktorá sa podáva so sušenými slivkami. „Koločena“ fazuľa je vlastne ako keby taký prívarok, len fazuľový, je to rozmixovaná uvarená fazuľa s cesnakom, pomastená olejom s praženou cibuľkou. Na stole sa objavuje aj varená pšenica alebo jačmeň s makom a medom, známa v niektorých oblastiach ako kuťja. Nechýba ani sušené ovocie - slivky, hrušky či jablká, často podávané ako kompót.
Posledným chodom sú opekance (bobaľky) s makom. Významné miesto májú aj bobáľky (opekance) - malé kysnuté bochníčky zaliate sladkým makom, medom alebo orechmi. V niektorých rodinách sa zvyknú robiť napríklad aj pirohy a neodmysliteľnou súčasťou sú bobaľky s makom. Pre dospelých bola nachystaná aj pálenka.
Počas štedrej večere platí, že od stola nemôže nikto vstať okrem gazdinej, až pokiaľ všetci nedojedia a nesfúkne sa sviečka. Tradíciou je, že okolo stola obsluhuje iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Keď nie je niekto prítomný, na stôl sa mu dá tanier.
Po večeri a vianočné dni
Po večeri sa idú rozbaliť darčeky, čo doniesol Ježiško a na stôl sa dajú koláče. Rusínsky spisovateľ Vasiľ Choma pokračuje v spomienkach: „Po večeri otec na jednom mieste v izbe rozložil slamený snop ako symbol, že Ježiško sa narodil v Betleheme na slame. Deti si na slamu sadali, dávali tam vankúše a hrali sa, akože spia. Patrilo to k všeobecnej vráve, ktorá nastala po skončení večere, keď si každý našiel pod stromčekom aspoň drobný darček od Ježiška.“
Koledovanie a bohoslužby
Po večeri chodievajú v rusínskych dedinách aj dnes od domu k domu koledníci. V minulosti chodili po dedine aj koledníci, spievali rusínske koledy a vinšovali. V niektorých dedinách sa to robí aj dodnes, ale prevažne už len v tých väčších. Koledovanie patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie vianočné tradície na Slovensku, pričom v rusínskej kultúre má špecifické a jedinečné črty. Koledovanie v rusínskej kultúre nie je len o zábave. Ide o hlboký duchovný akt, ktorý pripomína narodenie Ježiša Krista a zároveň zdôrazňuje dôležitosť komunity, solidarity a tradícií. Hlavnou udalosťou koledovania v Novej Sedlici sú vystúpenia betlehemcov - skupiny siedmich chlapcov vo veku 13 až 17 rokov. Sú oblečení v tradičných kostýmoch a nesú so sebou malý kostolík, ktorý symbolizuje miesto narodenia Ježiša Krista.
Popri betlehemcoch ich sprevádzajú tzv. gubovia, chlapci prezlečení do masiek z ovčích kožušín, doplnených opaskami so zvončekmi. „Gubovia“ zohrávajú dôležitú úlohu nielen v samotnom obrade, ale aj vo vytváraní veselého a nezabudnuteľného zážitku pre miestnych obyvateľov. Starajú sa o mladé devy, ktoré podľa tradície vyváľajú v snehu - čo symbolizuje očistu a nový začiatok.
Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu. O polnoci pravoslávni veriaci navštevujú kostol (cirkev). Štedrú večeru tak zavŕšia bohoslužbou. Pred Štedrým dňom sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie. Na druhý deň po domácnostiach chodia koledníci, ktorí dávajú na známosť narodenie Isusa Christa (Ježiša Krista).
Trvanie vianočných sviatkov
Vianočné sviatky trvajú tri dni. Deň po Štedrom večeri nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný tak ako ho poznáme, ale tieto dni sú dôležitou súčasťou osláv narodenia Ježiša Krista:
- Roždestvo Christovo (Narodenie Ježiša Krista)
- Sobor presvjatoj Bohorodic (Sviatok presvätej Bohorodičky)
- Sv. prvomučeníka Štefana
Rusíni sa od Vianoc zdravia pozdravom „Christos raždajetsja! Slavite jeho.“ Cirkevný Nový rok pravoslávni slávia 14. januára a Sviatok Bohojavlenia, ktorý my poznáme ako Traja králi, pripadá na 19. januára.
Vianočné zvyky vo svete ( Česko, Nemecko, Rakúsko, Belgicko a iné) #1 VIANOCE VO SVETE
Rusínska kultúra a jej ambasádori
Rusíni sú národnostnou menšinou žijúcou predovšetkým na východnom Slovensku, kde tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrneho a historického dedičstva regiónu. Rusínska kultúra je známa svojou bohatou ľudovou tvorbou, vrátane piesní, krojov a duchovných tradícií. Rusíni sú ako etnikum na Slovensku svojím spôsobom unikátni. Používajú iné písmo než latinské, cyriliku. Okrem nej po svojich predkoch zdedili náboženstvo východného obradu, ktoré je spojené s cyrilometodskou tradíciou. Rusínske obyvateľstvo, jediné na našom území, si zachovalo v liturgických a iných bohoslužobných textoch aj prvky staroslovienskeho jazyka. Staroslovienčina, prvý spisovný jazyk Slovanov pochádzajúci z 9. storočia, je prítomná i v obradoch gréckokatolíckeho i pravoslávneho náboženstva, ktoré sú prevažujúcim vierovyznaním rusínskeho etnika.
Oli Džupinková: Ambasaórka rusínskych tradícií
Michaela Luxová, známa aj ako Oli Džupinková, je vášnivou ambasádorkou rusínskej kultúry. Pochádza z obce Pichne neďaleko Sniny a celá jej rodina sa rozprávala po rusínsky. Vydala knihu rusínskych receptov, rozprávky z Vlčích hôr a organizuje zážitkové rusínske večere. V roku 2018 vydala knihu „Mamina rusínska kuchyňa“, ktorá sa stala rodinným projektom, do ktorého sa zapojili všetci - od jej mamy, ktorá mala know-how a recepty, až po sesternicu, ktorá pracovala na preklade do angličtiny. Spolupracovali aj s Prešovskou univerzitou a ich katedrou rusínskeho jazyka. Kniha je vydaná v troch jazykoch - v slovenčine, angličtine a aj po rusínsky a dnes je už po tretej dotlači a stále sa predáva.
Oli Džupinková organizuje kurzy rusínskej kuchyne v škole varenia Gourmet Academy, kde učí ľudí variť tradičné jedlá ako tatarčané pirohy a mačanku. Pri varení si zároveň púšťa rusínsku hudbu a rozpráva príbehy o tradíciách. Okrem kurzov začala organizovať štvorhodinové zážitkové rusínske večere. Sú to degustačné zážitky spojené s programom, hudbou, spárované s lokálnymi destilátmi a príbehmi o rusínskych tradíciách. Na večerách vystupujú rusínski umelci ako Dominika Novotná, Štefan Štec s kapelou FAJTA, ĽH Soročka zo Sniny a Folklórna skupina Polonyna. Reakcie sú veľmi pozitívne, mnohí hovoria, že je to niečo, čo nikdy predtým nezažili, a vnímajú to ako šancu spoznať nielen jedlo, ale aj kultúru a tradície, ktoré k tomu patria.
Podieľala sa aj na vzniku knihy „Rozprávky z Vlčích hôr - 24 rozprávok o Poloninách, ktoré napísali deti deťom“. Kniha vznikla ako pokračovanie snáh o šírenie rusínskej kultúry, tentokrát zamerané na deti. Súťaž o najkrajšiu rozprávku na tému Vlčie hory spustili pre deti zo základných a stredných škôl do 16 rokov a dostali 250 rozprávok z celého Slovenska.
tags: #dnes #olsavujeme #rusinske #vianoce