História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Vianoce - sviatok Narodenia Ježiša Krista
Vianoce (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) patria v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie mohol človek prijať účasť na Božom živote, teda aby mohol byť zbožštený (theosis).
Príprava a pôst
Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka, ktorý sa začína 15. novembra. Toto obdobie je časom duchovnej prípravy, očisty tela i duše.
Liturgické slávenie
Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa Gregoriánskeho kalendára, hoci historicky sa používal Juliánsky kalendár. Vianočné obrady majú svoje špecifiká:
- Kráľovské hodinky: Ranná modlitba 24. decembra, počas ktorej sa čítajú proroctvá o Kristovom narodení.
- Veľké povečerie: V gréckokatolíckych chrámoch sa neslúži polnočná liturgia, ale veľké povečerie v neskorších večerných hodinách, ktorého ústredným hymnom je proroctvo: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“
- Pozdrav: V období od 25. do 31. decembra sa veriaci zdravia: „Christós raždájestja!“ s odpoveďou: „Slavite jeho!“
Tradičné zvyky a Štedrý deň
Štedrý deň (Navečerie Roždestva) sa nesie v duchu prísneho pôstu. Na stole nesmú chýbať tradičné pokrmy, ako sú juška (vývar z kapusty), hubová mačanka, pirohy, bobaľky či ryba. Rodina pri stole symbolizuje jednotu. Zvykom je dávať pod stôl slamu ako pripomienku toho, že sa Ježiš narodil v jasliach. Neodmysliteľnou súčasťou je koledovanie, ktoré má stáročnú tradíciu a prináša radosť do domovov.
Nedeľa pravoslávia
Prvá nedeľa Veľkého pôstu sa nazýva Nedeľa pravoslávia (Nedeľa o úcte svätých ikon). Slovo pravoslávie (gr. orthodoxia) označuje pravú vieru a uctievanie Boha. Sviatok bol ustanovený po víťazstve nad ikonoborectvom v roku 842. Cirkev v tento deň vyzdvihuje úctu k svätým ikonám, pričom jasne rozlišuje medzi adoráciou (ktorá patrí jedine Bohu) a úctou (ktorú vzdávame Bohorodičke a svätým).
Sviatok Zvestovania
Sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke (25. marca) je jedným z mála sviatkov, ktoré sa slávia aj počas Veľkého pôstu. Tropár sviatku zhrňuje jeho podstatu: „Dnes je začiatok našej spásy a zjavenie večného tajomstva: Syn Boží sa stáva Synom Panny.“ V liturgických textoch sa kladie dôraz na radosť z vtelenia Božieho Slova.
Sviatky Bohorodičky a Pánove sviatky
Sviatky Bohorodičky stoja v cirkevnom kalendári hneď za sviatkami Pána. Ich hlavným významom je vyzdvihnúť svätosť Prečistej Panny Márie a jej úlohu pri vykúpení ľudstva. Medzi významné dni patrí aj 15. august, kedy sa slávi Zosnutie Presvätej Bohorodičky, čo je posledný mariánsky sviatok v cirkevnom roku, oslavujúci jej vstup do nebeskej slávy.
tags: #dnes #grekokatolicky #sviatok