Osemdesiate roky priniesli do sveta kinematografie zaujímavý posun, ktorý bol oproti „artovým“ 60. rokom a „novohollywoodskym“ 70. rokom už viac predmetom záujmu mainstreamovej produkcie. V tomto období sa opätovne do popredia dostal žáner film noir, tentoraz v modernejšej podobe známej ako neo-noir. Rané 80. roky priniesli do temných noirových príbehov viac násilia a krvi, ako to demonštrujú filmy ako Dlhý veľký piatok či Zbytočná krutosť. Nechýbalo ani erotické dusno a sexuálne napätie, ktoré bolo výrazné v snímkach ako Poštár vždy zvoní dvakrát a Body Heat.
Táto dekáda bola tiež svedkom množstva remakov klasických filmov noir, vrátane spomínaného Poštára (1981), ktorý bol remakeom originálu z roku 1946. Medzi ďalšie príklady patria Against All Odds (1984, remake Out of the Past z 1947), No Way Out (1987, remake The Big Clock z 1948) či D.O.A. Okrem vážnych adaptácií sa objavovali aj noirové paródie a komédie, napríklad Mŕtvi muži nenosia škótsku sukňu alebo Kto obvinil králika Rogera? Formu filmu noir skúšali aj európski autorskí tvorcovia, medzi ktorými vynikajú Lars von Trier, Béla Tarr a Rainer Werner Fassbinder. Navyše, po zhruba dvoch dekádach sa o slovo znova hlási aj ázijská kinematografia, a to v podobe hongkongských akčných príspevkov od režisérov ako John Woo a Ringo Lam.
Kľúčové Filmy Dekády Neo-Noiru
Dlhý Veľký Piatok (The Long Good Friday, 1980)
Režisér John Mackenzie priniesol v roku 1980 snímku Dlhý Veľký Piatok (The Long Good Friday), ktorá zachytáva 48 hodín zo života londýnskeho gangstra. Hlavný protagonista Harold (v podaní dychberúceho Boba Hoskinsa) stojí pred uzavretím svojho životného obchodu s Američanmi, od ktorého si sľubuje „zlegalizovanie“ svojho zločineckého impéria. Veci sa však začnú komplikovať a behom pár hodín sa mu všetko rúca ako domček z karát: v jeho podnikoch vybuchujú bomby a jeho ľudí nachádzajú zavraždených. Harold je presvedčený, že ho niekto zradil a musí popri osobnej pomste dať veci do poriadku aj obchodne, aby mu jeho partneri nezutekali. S Bobom Hoskinsom stojí za pozornosť aj neo-noir Neila Jordana Mona Lisa (1986), známy ako „britský Taxikár“.
Výstrel (Blow Out, 1981)
Režisér Brian De Palma v diele Výstrel (Blow Out) rozohráva noirovú zápletku s nejedným pokriveným charakterom. Šikovný filmový zvukár Jack (John Travolta) sa jednej noci počas nahrávania šumenia vetra stane náhodným svedkom autonehody. Vodič zomrie, no Jackovi sa podarí z auta zachrániť dievča pochybných pomerov menom Sally. V nemocnici vyjde najavo, že vodičom bol sám guvernér a horúci kandidát na prezidenta USA. Keď si Jack doma podrobne vypočuje nahrávku, zistí, že pred nehodou došlo k výstrelu, ktorý prestrelil pneumatiku. Film kombinuje prvky Coppolovho Rozhovoru a Antonioniho Zväčšeniny, čím vytvára štýlovú a napínavú zábavu v neo-noirovom móde s výbornou atmosférou paranoje a nočného mesta plného nebezpečných zákutí a neónov.
Cutter's Way (1981)
Cutter's Way režiséra Ivana Passera je nezvyčajný neo-noir, ktorý slúži ako dobový portrét korupcie a paranoje. Z filmu cítiť doznievajúce 70. roky, predovšetkým témou Vietnamu a pomalým, flegmaticko-melancholickým tempom. To, čo spočiatku začína klasickým noirovým námetom krivo obvineného muža (s krásne štylizovanou scénou zapršanej nočnej ulice), sa postupne mení v drámu muža so vzťahovými a politickými odbočkami, aby sa kde-tu znova objavil noirový motív (očistenie mena, vyšetrovanie na vlastnú päsť, osobná pomsta). Bone (Jeff Bridges) sa stáva náhodným svedkom odpratania mŕtveho tela a pre políciu je hlavným podozrivým z vraždy. Spolu so svojským priateľom Cutterom (John Heard) zistí, že za vraždou mladého dievčaťa stojí prominentný občan.
Zlodej (Thief, 1981)
Vo filme Zlodej (Thief) režiséra Michaela Manna exceluje James Caan so svojou charizmou ako špecialista na krádež diamantov. Svoje nelegálne príjmy zakrýva obchodovaním s autami. Osudným sa mu však stane kšeft s miestnym gangstrom. Kým pre jedného ide o jednorazovú zákazku, druhý si ho chce zaviazať na stálo. Raný Mannov film nesúvisí s filmom noir iba námetom lúpeže. Obsahuje aj nosné noirové témy ako nemožnosť úniku pred temnou minulosťou a nemožnosť vymaniť sa z kriminálu a zaradiť sa do bežného života.
Body Heat (1981)
Lawrence Kasdan priniesol v roku 1981 eroticky dusnú neo-noirovku Body Heat. Advokát Ned Racine (William Hurt) žije pokojným životom, kým nespozná „sirénu v bielom“ Matty Walkerovú (Kathleen Turner). Ako čoskoro zistí, je to dáma, pre ktorú sa zabíja. Spoločne zosnujú plán vraždy jej manžela. Klasický námet vychádza z klenotov filmu noir ako Poistka smrti (1944) či Poštár vždy zvoní dvakrát (1946). Film Body Heat sa od svojich klasických „predlôh“ odlišuje hlavne zobrazenou erotikou.
Prvok Zločinu (The Element of Crime, 1984)
Celovečerný debut známeho dánskeho provokatéra Larsa von Triera, Prvok Zločinu (The Element of Crime/Forbrydelsens element), sa pri svojej prvotine neprehliadnuteľne inšpiroval filmom noir. A to nielen príbehom a jeho rozprávaním, ale aj ponurým až ťaživým vizuálom. Policajný vyšetrovateľ Fisher (Michael Elphick) žijúci v Káhire rozpráva v hypnóze o svojom návrate do Európy, kde bol privolaný k prípadu brutálnych vrážd mladých dievčat predávajúcich lotérijné losy. Ako sa ukazuje, sériový vrah vraždí podľa geometrického vzorca. Fisher sa pri vyšetrovaní riadi metódou zvanou „Prvok zločinu“.
Zbytočná Krutosť (Blood Simple, 1984)
Zbytočná Krutosť (Blood Simple) je skvostná, štýlová prvotina bratov Coenovcov. Táto krvavá neo-noirovka z amerického Texasu začína tým, že majiteľ vychyteného baru Marty si u súkromného detektíva objedná sledovanie svojej neposlušnej manželky. Keď sa zistí, že mu je neverná s jeho vlastným barmanom, zaplatí si u detektíva s očividne pokriveným charakterom dvojnásobnú vraždu, a tým de facto spečatí svoj osud. Začína sa hra na mačku a myš. Coenovci film noir zbožňujú a v takmer každom ich filme cítiť výraznú inšpiráciu týmto fenoménom.
Žiť a Zomrieť v L. A. (To Live and Die in L. A., 1985)
Režisér William Friedkin sa po Francúzskej spojke opäť vracia do vôd neo-noiru s filmom Žiť a Zomrieť v L. A. (To Live and Die in L. A.). Tentoraz je spracovanie menej naturalistické a procedurálne, no viac štylizované, čo predznamenávajú už otváracie zeleno-červené titulky. Na to, aby tajný agent Richard Chance (William Petersen) pomstil bývalého parťáka a vypátral falšovateľa bankoviek (Willem Dafoe), ktorý je spájaný s jeho zavraždením, nemá problém prekračovať hranicu zákona. Ako mnoho noirov či neo-noirov predtým, aj tento poukazuje na tenkú hranicu medzi zákonom a zločinom. Aj keď majú zločinci a FBI odlišné ciele, prostriedky na ich dosiahnutie majú neraz až nebezpečne podobné.
Modrý Zamat (Blue Velvet, 1986)
Ak niekto dokázal reinkarnovať film noir a dať mu doslova novú, nenapodobiteľnú podobu, bol to práve David Lynch s filmom Modrý Zamat (Blue Velvet). Mladík Jeffrey nájde na lúke odrezané ľudské ucho a nález oznámi policajnému detektívovi. Tip detektívovej dcéry Sandy ho zavedie do bytu barovej speváčky Dorothy. Po stretnutí s ňou sa „prípad“ preňho stáva osobnou záležitosťou. Štylizuje sa do role amatérskeho detektíva a pátra na vlastnú päsť. Lynchova neo-noirová nočná mora je pozoruhodná vo viacerých aspektoch (boj dobra a zla, hra s gýčom, idylka vs. mystérium, nevinnosť vs. zvrátenosť a geniálny soundtrack), no čo sa týka „fetišov“ filmu noir, Lynchovo schodisko akoby vypadlo z „čiernej éry“ a nájdeme tu aj flashbacky robené doslova ako záblesk minulosti.
Lepší Zajtrajšok (A Better Tomorrow, 1986)
Lepší Zajtrajšok (A Better Tomorrow/Ying hung boon sik) od režiséra Johna Woo, známeho špecialistu na akciu, prekvapivo neservíruje jednu akciu za druhou. Aj keď akčné scény možno zrátať na prstoch jednej ruky, stoja za to. Režiséra viac zaujíma kamarátsko-bratský trojuholník (otázky rodinného zmierenia a priateľstva až za hrob) a atmosféra (zadymené nočné ulice, para z kanálov, neóny, častý dážď či cool imidž postáv). Ho (Ti Lung) je profesionálny zlodej, zatiaľ čo jeho mladší brat Kit je policajt ašpirujúci na dôstojníka. Keď si Ho po nevydarenej akcii odpyká trojročný trest, je rozhodnutý skoncovať s kariérou zločinca. Zároveň sa zmieta medzi priateľom a ex-parťákom z brandže Markom (coolový Chow Yun-Fat so slnečnými okuliarmi a špáradlom v ústach) a svojim odcudzeným bratom. Navyše, bývalý gang má na jeho odchod svoj názor. Film trefne vystihuje myšlienku: „Je ľahké stať sa gangstrom, ale je ťažké to nechať.“
Dom Hier (House of Games, 1987)
Vo filme Dom Hier (House of Games) režiséra Davida Mameta žije uznávaná psychiatrička a úspešná autorka bestsellerov Margaret vzorne usporiadaným, no prekvapivo nezaujímavým a prázdnym životom. Jej život zdynamizuje sedenie s pacientom, ktorý sa jej zverí, že chystá spáchať samovraždu, nakoľko nedokáže splatiť svoj dlh z hazardu. Doktorka mu sľúbi pomoc a navštívi jeho veriteľa Mikea v „Dome hier“, aby ho požiadala o odpustenie dlhu. Charizmatický Mike súhlasí, no má podmienku, aby mu Margaret na oplátku pomohla v kartovej partii so spoľahlivým fígľom a spoločne tak ošklbali jeho protihráča. Hra však nedopadne podľa ich plánu a Margaret sa zamotáva do pavučiny sofistikovaných klamstiev a podvodov. Snímka neprehliadnuteľne pracuje s „dedičstvom“ filmu noir: ako príbehovo (zamotaný dej s bohatými zvratmi a ambivalentnými postavami), tak aj vizuálne (atmosféra nočnej ulice podporená parou z kanálov a neónmi, zafajčené interiéry hazardných podnikov).
Čierna Vdova (Black Widow, 1987)
Bob Rafelson režíroval film Čierna Vdova (Black Widow), v ktorom príťažlivá a vyzývavá Catherine (Theresa Russell) vyhľadáva osamelých milionárov. Najprv si niektorého vyhliadne, zvedie ho a krátko po sobáši otrávi jedom nezanechávajúcim stopy. Štedré dedičstvo je tak jej. Na stopu tejto mrche sa po prelúskaní štatistík zosnulých milionárskych manželov dostáva federálna vyšetrovateľka Alex Barnesová (Debra Wingerová). Zisťuje, že za tajomnými vdovami je jedna jediná osoba.
City on Fire (1987)
Ďalšia ázijská snímka, City on Fire (Lung fu fong wan), od Ringo Lama opäť prináša Chowa Yun-Fata, ktorý bol na prelome 80. a 90. rokov ikonou hongkongských (neo-noirových) gangsteriek. Chow (Chow Yun-Fat) je napriek svojmu pubertálnemu správaniu schopný policajný agent v utajení. Keď chce kvôli riskantnej úlohe a zanedbávanej (takmer) snúbenici rezignovať, policajný veliteľ Lau ho presvedčí, aby pokračoval a prenikol do brutálneho gangu lupičov klenotov. Už otvárací záber je ukážkovo neo-noirový, ponárajúc nás do ulíc nočného mesta prešpikovaného farebnými neónovými reklamami. Svetielkujúci Hong Kong predstavuje atmosferické kulisy pre rozohranie pomerne civilnej hry na mačku a myš.
Poliš (Cop, 1988)
Vo filme Poliš (Cop) režiséra Jamesa B. Harrisa podáva James Woods pravdepodobne svoju životnú úlohu ako jeden z ďalších svojských, húževnatých detektívov, berúcich spravodlivosť do vlastných rúk, ktorý je na stope masovému vrahovi žien v Los Angeles. Morálne spochybniteľného, arogantného záletníka, riadiaceho sa heslom „účel svätí prostriedky“, viacerí kritici prirovnávajú k Drsnému Harrymu, no prisudzujú mu väčšiu mieru brutálnej násilnosti a temnej zábavy, ktorej dáva povestnú korunku záverečná hláška: „Mám pre teba dobrú a zlú správu. Dobrá správa je, že máš pravdu, som poliš a musím ťa zatknúť.“
Zatratenie (Damnation, 1988)
Zoznam významných neo-noirových filmov dekády uzatvárame snímkou Zatratenie (Damnation/Kárhozat) od Bélu Tarra. Samotársky mrzút Karrer zabíja čas nezmyselným sledovaním kameňolomu a bezcieľnym túlaním sa v depresívnom industriálnom prostredí. Zároveň je štamgastom v miestnom bare Titanik, kde sa zaľúbi do barovej speváčky. Keď sa mu s ňou nedarí nadviazať vzťah, prichádza s intrigou a vyláka jej manžela na vymyslenú pašerácku výpravu.