Vianočné koledy nepochybne patria k tým najkrajším vianočným tradíciám a neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. V predvianočnom období koledy znejú všade okolo nás. Často hrajú najmä v rádiách, v obchodných centrách alebo si ich púšťame doma pri predvianočných prípravách či spievame spolu s deťmi pri vianočnom stromčeku.
Pôvod a história vianočných kolied
Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď nehovoríme o koledách, aké poznáme dnes. O prvých koledách boli zmienky v Rímskej ríši, kedy sa koledy spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter, ako sme na to zvyknutí dnes.
Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426, vďaka kňazovi zo Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu. Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov.
Samotné slovo koleda pôvodne označovalo pieseň s náboženskou tematikou, ktorú deti spievali počas niekoľkých sviatkov (Vianoce, Traja králi, Veľká noc), keď obchádzali domy a koledovali o výslužku. Koleda je pôvodne z latinského slova calendae, čiže prvý deň v roku. Pohanskí Slovania týmto slovom označovali slávnosti spojené so zimným slnovratom. Autorom prvej koledy je podľa legendy František z Assisi, takže tradícia kolied siaha až do 13. storočia. Mnoho melódií vianočných kolied je známych po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny. Vianočné koledy môžu mať ľudový charakter, kedy ide o piesne, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie, alebo sa môže jednať o umelé koledy, ktoré boli skomponované konkrétnym autorom.
Čo je koleda a ako sa líši od vianočnej piesne?
Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. Často sa tiež môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou. Nejedná sa totiž o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc.
Zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca. Vo mestách zanikol už takmer úplne a stretnúť sa s ním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané, či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu.
Slávna koleda "Tichá noc, svätá noc"
Najznámejšou vianočnou koledou je Tichá noc, svätá noc. Na jej zrode v roku 1818 sa veľkou mierou podieľal pokazený organ v rakúskom Oberndorfe neďaleko Salzburgu. Aby bolo čo spievať v kostole, požiadal kňaz Joseph Mohr skladateľa a pomocného organistu Franza Xavera Grubera o zhudobnenie jeho básne, ktorú mal už dva roky v šuflíku. Gruberovi sa text mimoriadne zapáčil a na Štedrý deň za hodinu skomponoval skladbu pre dva hlasy a gitaru. Pôvodne americká pieseň dostala podobu v mnohých ďalších jazykoch.
Pieseň Tichá noc, svätá noc uviedli po prvý raz na Vianoce v roku 1818 v kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe. Najznámejšia vianočná koleda Tichá noc, svätá noc oslavuje tieto Vianoce 206 rokov. Zrodila sa na Štedrý deň v roku 1818 v Kostole sv. Mikuláša. Hudbu zložil organista a učiteľ miestnej školy Franz Xaver Gruber na motívy básne Tichá noc!, ktorú napísal 26-ročný pomocný kňaz Joseph Franz Mohr. Pôvodne mala pieseň šesť slôh, v súčasnosti sa bežne používa len prvá, druhá a posledná sloha. Jeden z tradovaných príbehov hovorí, že slávna koleda vznikla z núdze, keď myši prehrýzli mechy organu a mladý kňaz Franz Mohr musel prísť s nápadom, ako zachrániť vianočnú omšu.
O okolnostiach vzniku piesne sa dozvedáme zo zápiskov samotného Franza Xavera Grubera z 30. decembra 1854. Talentovaný Gruber zložil pieseň pre dva hlasy, chór a gitaru. Dielo dokončil práve včas, večer pred vianočnou omšou. Skladbu s názvom Stille Nacht! Heilige Nacht! Obaja autori ju potom predniesli ako súčasť vianočnej omše: Mohr spieval tenor a hral na gitare, Gruber spieval bas. Autorstvo skladby vysvetľuje aj jediný originálny rukopis textu Tichá noc!, ktorý bol nájdený v roku 1995. Jeho vznik sa datuje do obdobia pred rokom 1830. Analýza naznačuje, že dátum 1816 sa vzťahuje na čas, keď text vznikol. Mohrov rukopis obsahuje tiež riadok odkazujúci na autora hudby s textom: Melódia od Fr: Xav: Gruber. V chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: "Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 zložil melódiu."
Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. pieseň Tichá noc, svätá noc počul na Štedrý deň roku 1853 a bol nadšený. Dvornému koncertmajstrovi nariadil nájsť autorov. Úloha to však nebola ľahká: Mohr a Gruber boli obyčajní, bezvýznamní ľudia. Navyše, Joseph Mohr už v roku 1848 zomrel vo veku 56 rokov v úplnej chudobe. Skladateľa Grubera neúspešne hľadali celý rok a možno by ho ani nikdy nenašli. V roku 1854 salzburský zbor pripravoval vianočný program, v ktorom nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladík Felix Gruber, ju však spieval nie celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Keď mu udelil pokarhanie, Felix namietal, že pieseň spieva, ako ho to naučil jeho otec a ten vie najlepšie, ako správne spievať piesne, ktoré sám skomponoval. Zvyšok života prežil Franz Gruber ako slávny človek. Pieseň, ktorá vznikla v skromných pomeroch, obletela celý svet. Tirolská spevácka rodina Rainerovcov ju predniesla ruskému cárovi Alexandrovi I. a rakúskemu cisárovi Františkovi I. V roku 1831 zaznela Tichá noc po prvýkrát v Lipsku. Nadšenie pretrváva dodnes a podľa mnohých patrí medzi najkrajšie vianočné piesne. V Nemecku je Tichá noc, svätá noc najobľúbenejšou koledou, za ňou nasledujú skladby O du fröhliche a O Tannenbaum. Kostol svätého Mikuláša, kde Tichá noc, svätá noc zaznela po prvýkrát, zbúrali skôr, ako stihla vianočná koleda obletieť svet.
Koledovanie na Slovensku a betlehemci
Na Slovensku je známa ľudová vianočná hra, v ktorej vystupuje šesť postáv: anjel, Fedor, Stacho, Drobčí, Lacko a Kubo. Betlehemcov hrávali starší, len slobodní mládenci. Mládenci počas hry rozprávali naučené repliky, ktoré sa v obci tradovali ústne a učili sa ich od starších betlehemcov, po ktorých prebrali koledovanie. Počas hry spievali piesne, pričom jeden z betlehemcov tercoval druhý hlas. Odeté mali dlhé biele košele, opasky zdobené pestrofarebným pozlátkom, pod krkom previazané stuhou. Na hlave mali dlhé papierové čiapky podobne zdobené pestrofarebným pozlátkom.
Vianočné koledy pre deti: Učenie a zábava
V období okolo Vianoc počúvame koledy na každom kroku. Hrajú ich aj obchodné domy, znejú v rádiách, spievajú ich zbory na koncertoch či v kostoloch. Vianočné koledy sú symbolom pohodových vianočných sviatkov a často ich spieva celá rodina pri vianočnom stromčeku na Štedrý deň. Spievajte si ich aj so svojimi deťmi. Vôbec nevadí, ak spievať neviete. Než sa pustíte do spievania tých najznámejších slovenských kolied, pozrite sa, kam až siaha ich tradícia a korene. Akékoľvek básničky či pesničky sú pre deti skvelým pomocníkom pri osvojovaní reči. Deti majú rady rytmus, ktoré v sebe tieto riekanky skrývajú, preto sa im aj ľahko učia, a tak trénujú výslovnosť a rozširujú si slovnú zásobu. Zaujímavé je, že k Vianočným piesňam patrí aj jedna o lastovičke, ktorá je symbolom jari. Magická melódia ukrajinského Ščedrika (Carol of the Bells) pochádza z predkresťanských čias, keď sa Nový rok na Ukrajine oslavoval v apríli.
Peter Nagy "Vianoce" spievajú: Peter Nagy a Janko Bocko
Výber známych slovenských vianočných kolied
1. Milan Rúfus: Vianočná koleda
V mestečku Betléme,
v jasličkách na slame
leží to dieťatko,
na ktoré čakáme.
Anjelik bez krídel,
Boží i človečí.
Nikto ho nevidel,
každý ho dosvedčí,
darček mu nesiem tam.
A ja mu do diaľky
namiesto hrkálky
srdiečko posielam.
2. DAJ, BOH, ŠŤASTIA TEJTO ZEMI
(Chrenovec, okr. Prievidza, 19. stor.)
Daj, Boh, šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti každý boží deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň, pokoj dá.
Daj, Boh, šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.
Daj, Boh, šťastia celej zemi, všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky ožiaruje dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného.
Daj, Boh, šťastia celej zemi, všetkým národom.
Dopraj, Bože, svojmu dielu večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj, vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože, svojmu dielu večné trvanie.
3. Počkajte nás, milí bratkovia
Počkajte nás, milí bratkovia,
nebeskí lietajú poslovia.
Sláva Bohu, prespevujú,
pokoj ľuďom ohlasujú.
Vstaňte a vítajte vznešené
dieťatko ležiace na sene.
4. NARODIL SA KRISTUS PÁN
Narodil sa Kristus pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
nám Pán narodil sa.
Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa,
na svet nám je poslaný, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus pán narodil sa.
5. NA NEBESIACH NAD BETLÉMOM
Na nebesiach nad Betlémom svieti jasná hviezdička
a v Betléme, hľa, uspáva Jezuliatko mamička.
[:Hajaj, búvaj, Jezuliatko,
hajaj, búvaj, dieťako :][x2]
Mária tam synáčkovi uspávanku spievala,
na čielko a na tváričku ježiška bozkávala.
[:Hajaj, búvaj, Jezuliatko,
hajaj, búvaj, dieťako :][x2]
6. DNEŠNÝ DEŇ SA RADUJME
[:Dnešný deň sa radujme a veselo spievajme:]
Ježiškovi malému, v jasliach uloženému.
Spi, spi, Ježišku, milý synáčku.
[:Krásna panna prečistá porodila nám Krista.:]
V jasličky ho vložila, plienkami obložila.
Spi, spi, Ježišku, milý synáčku.
[:Matka mu vyspevuje, svätý Jozef pestuje:]
Spi, synáčku premilý, ty kvet krásny spanilý.
Spi, spi, Ježišku, milý synáčku.
7. NESIEM VÁM NOVINY
Nesiem vám noviny, počúvajte,
z betlémskej krajiny, pozor dajte.
[:Čujte ich pilne, sú neomylné,:]
rozjímajte.
Syna nám zrodila čistá Panna.
V jasličky vložila Krista pána.
[:K sbe vinula a povinula,:]
požehnaná.
8. O POL NOCI SPEV ANJELSKÝ
O polnoci spev anjelský pastierom to zvestoval,
že syn Boží, kráľ nebeský pre nás človekom sa stal.
[:Sláva buď Bohu na výsostiach.:][x2]
Dieťa sa nám narodilo, Boh je k nám naklonený,
proroctvo sa naplnilo, nuž spievajme s anjelmi.
[:Sláva buď Bohu na výsostiach.:][x2]
9. Ó, KRESŤANIA (ADESTE FIDELES)
Ó, kresťania, poďme, radostne plesajme
a postojme pri jasliach v Betleheme.
Dieťatko, ajhľa, nám sa narodilo:
[:ó, pozdravme ho vrúcne,:]
veď pokoj, radosť, spásu nám prinieslo.
K nám prišiel Pán slávy, Boh a človek pravý,
k nám prišiel, keď na to bol už čas daný,
z pokornej čistej vyvolenej Panny.
[:Ó, klaňajme sa Jemu,:]
On od Boha je Spasiteľ poslaný.
Ó, kresťania, vstaňme, Hospodina chváľme
a s anjelmi radostne zaspievajme:
Sláva buď Pánu Bohu na výsosti
[:a ľuďom dobrej vôle,:]
buď pokoj v srdciach z Kristovej milosti.