Detská besiedka je čas stretnutia detí vo veku od 6 do 11 rokov, na ktorých sú primeraným spôsobom podávané deťom biblické svedectvá. Deti zároveň budujú vzťah s Pánom Ježišom i medzi sebou, a tak spoznávajú veľkosť Božieho požehnania v živote. Cieľom besiedky je privádzať deti na dobrú cestu priamo k Božiemu Synovi - Ježišovi Kristovi.
Život Pána Ježiša: Príklad pre deti
Pán Ježiš Kristus sa narodil v Betleheme pred mnohými rokmi. Veríme, že bol Boží syn, ktorého poslal Boh na tento svet. Pán Ježiš bol tiež malé dieťa, bol ako všetky deti a Jeho pozemskí rodičia, Mária a Jozef, sa z Neho veľmi tešili a starali sa o Neho, ako najlepšie vedeli. Bol pre nich vzácnym darom pre život, presne tak, ako sú všetky deti rodičom. Pán Ježiš sa hrával ako ostatní. Stretával sa so svojimi rovesníkmi. Bol dobré dieťa a nikdy nikomu neubližoval, ani nerobil zle, nebol nezbedník. Práveže naopak, všetci vždy boli prekvapení nad Jeho veľkou múdrosťou a dobrotou. Jeho kamaráti Ho mali radi presne tak, ako mal rád aj On ich. Ježiš mal rád aj svojich rodičov.
Keď vyrástol, stal sa tesárom, podľa svojho pozemského otca Jozefa, ktorý bol tiež tesár. Ježiš sa vyučil tomuto remeslu a pomáhal Jozefovi v dielni. Vieme, že pomáhať rodičom je veľmi potrebné. Oni boli iste chudobní a museli veľa pracovať, aby mali všetko, čo potrebujú pre život. Avšak Boh ich žehnal a ich práca nebola márna.
Ježišova služba a deti
Nadišiel však čas, keď Ježiš musel začať robiť to najdôležitejšie, kvôli čomu sa narodil. Prišiel čas Jeho vystúpenia pred ľuďmi, teda, že začal chodiť po mestách a dedinách, vyvolil si učeníkov a zvestoval evanjelium, kázal o Bohu a o tom, aké je Božie kráľovstvo a ako máme žiť. Robil i mnohé divy, uzdravoval, kriesil mŕtvych, utíšil búrku, premenil vodu na víno a urobil mnoho ďalších výnimočných vecí. Ľudia mohli z Jeho slov a skutkov poznať, že On je naozaj Ten Boží, že On je Spasiteľ.
Za Pánom Ježišom chodil veľký zástup. Vždy s Ním bolo veľa ľudí, ktorí sa o Neho zaujímali. Prichádzali za Ním k rozhovorom aj mamičky s ich deťmi. Robili veľmi dobre, veď detičky potrebujú byť blízko Ježiša už od malička. Tieto deti a ich mamy mali jedinečnú možnosť prichádzať k Ježišovi a robili to, čo považovali za dobré a správne. Mamičky cítili, že Ježiš je niekto výnimočný a prinesie ich deťom požehnanie života. Pána Ježiša potrebujeme aj dnes, a hoci trochu iným spôsobom, stále je možné k Nemu prichádzať. Ježiš bral deti na ruky, žehnal ich, skladal na ne ruky, modlil sa s nimi, učil ich, rozprával im o Bohu. Deti to veľmi zaujímalo a boli pri Ňom spokojné a šťastné. To, čo sa od Ježiša naučili, nezabudli na celý život a zostalo im to do smrti. Bolo to veľmi dobré, pekné a prospešné pre všetkých.
Keď Ježišovi učeníci videli, že mamičky s deťmi prichádzajú vo veľkom počte a že aj detí je dosť a že tie deti sú deti, teda, že niekedy sa správali neposlušne, začali mamičkám dohovárať, aby neprichádzali za Ježišom. Hovorili im, aby nechodievali za nimi, lebo ich to obťažuje, že deti sú ešte malé, robia zle a aj tak ničomu nerozumejú. Takto rozmýšľali učeníci. Nezdalo sa im vhodné, aby toľko detí prichádzalo za Pánom Ježišom. Mysleli si, že deti sú maličké pre všetko to, čo Ježiš konal i hovoril. Mýlili sa.
Pán Ježiš, keď si všimol, čo robia a hovoria Jeho učeníci, karhal ich a napomenul ich slovami: „Dovoľte dietkam prichádzať ku Mne, lebo takýchto je kráľovstvo nebeské.“ (Evanjelium podľa Matúša 19, 14). Boli to veľmi dôležité a všetko meniace slová. Pán Ježiš vyzdvihol dietky nad všetko a nad všetkých. Deťom patrí kráľovstvo nebeské. Pán Boh si vás veľmi váži a miluje vás, deti. Prijíma a objíma vás. Nezabúdajte na to. Tak, ako Boh miloval všetky tie detičky v dávnej dobe, miluje aj vás. Vážte si to a tešte sa z toho a lásku Pána Ježiša odplácajte tým, že budete dobré, že sa budete radi modliť, radi počúvať Božiu zvesť, radi chodiť do kostola a na naše stretnutia. Tak, ako voľakedy, tak aj dnes Pán Ježiš môže udeliť svoje požehnanie, svoju milosť, vedie nás svojou ochrannou rukou. On je dobrý. Pán Ježiš chce, aby sme sa vo viere v neho raz všetci dostali do jeho kráľovstva, do nebíčka, do toho Božieho sveta, ktorý je pre nás ľudí pripravený, keď raz z tohto sveta budeme musieť odísť.
Kráčať za Ježišom: Príklad apoštola Petra
Evanjeliový príbeh nám ukazuje aj iné spôsoby kráčania za Ježišom, aj tie náročné. Učeníci boli na lodi, ktorá bola vzdialená od brehu už mnoho stadií a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim Ježiš, kráčajúc po mori. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. Ale Ježiš sa im hneď ozval: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“
Peter mu odpovedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol.
Peter nevie, ako je možné chodiť po vode, ani si nie je stopercentne istý, či je to Ježiš, ku komu má ísť po vode. Ale pokiaľ je to On, je treba za Ním ísť! Viera niekedy vedie človeka aj do neznáma, do nových a nepoznaných situácií, do rizika. Viera nie vždy objasňuje všetky okolnosti života, ani nedáva okamžité a uspokojivé odpovede na všetky naše otázky. Predsa však, pokiaľ ide o Ježiša, pokiaľ je to On, je treba za Ním ísť. A to dokonca za každých okolností.
Peter síce dokáže vykročiť za Ježišom do neznáma. Nakoniec ho však nedostane vietor, či dvíhajúce sa vlny, ale položí ho jeho vlastný strach. Až keď ide ku dnu, spoznáva Ježiša a spoznáva Ho ako svojho Spasiteľa a Záchrancu. Peter zašiel ďalej než tí, ktorí ostali sedieť v lodi, no nezvládol to. Vo svojom nasledovaní zašiel ďalej, než zatiaľ mohol zvládnuť. Ale aj tak je dobre, že tam šiel. Práve o toto ide pri nasledovaní Krista zo všetkého najviac: spoznať v Ježišovi svojho osobného Spasiteľa. Je to cesta, na ktorej neraz aj my padneme a nezvládame to. Predsa však, toto všetko sú nevyhnutné kroky, stupienky, po ktorých stúpame v poznávaní Ježiša, Jeho moci, lásky, záujmu o nás a starostlivosti o nás. Toto všetko sú kroky na ceste budovania našej dôvery v Ježiša. Je to cesta, po ktorej sa musí uberať každý jeden veriaci človek.
Pri Petrovom volaní o pomoc, Ježiš hneď vystrel ruku a chytil ho. Z tohto sa môžeme o Bohu naučiť veľmi veľa - to, že Boh na seba nenecháva čakať, keď Ho o niečo prosíme. A zvlášť, keď sa ako Jeho deti ocitáme v núdzi a tiesni života. Tam kde naša ľudská pomoc pre nášho blížneho prichádza z času na čas príliš neskoro a sme k nej akýsi pomalí, Boh nikdy nemešká. On počuje naše prosby a jeho reakcia je okamžitá. Pán Boh pomáha vtedy, keď už ako ľudia nevidíme východisko, keď sme na konci. On zmôže všetko. Tam kde sa naše cesty končia, tam sa tie Božie iba začínajú. Tento mocný Boh, Pán nad nebom i zemou, pomáha hneď, okamžite, keď Ho o niečo prosíme. Chráni a zachováva nás pred pádom i nebezpečenstvom. No predovšetkým nás chráni od toho Zlého. Pomáha nám znášať naše životné kríže a denne nám odpúšťa naše hriechy. Pane, daruj nám dôveru v Teba, pretože pri Tebe je o nás naveky dobre postarané. Amen.
Mudrci: Hľadanie a kráčanie za Ježišom
Príbeh narodenia Pána Ježiša v Betleheme zahŕňa aj udalosti s mudrcami z východu, ktorí sa vydali na cestu za novonarodeným kráľom. V jednej ďalekej krajine boli mudrci, hvezdári, ktorí pozorovali nebo a hviezdy. Boli veľmi múdri, zapisovali, rátali, čítali staré Písma a odtiaľ sa veľa dozvedeli. Tak sa dozvedeli, že by sa mal narodiť kráľ.
V jeden deň zbadali na nebi niečo zvláštne, niečo, čo predtým nevideli. Bol to výnimočný nebeský úkaz. Uvedomili si: „Samozrejme, je to hviezda narodeného kráľa. Poďme sa pokloniť novonarodenému kráľovi.“ Zbalili si veci, zobrali dary a išli. Putovali dlhú dobu a stále sa im hviezda nestrácala z očí. Napokon sa dostali až do mesta Jeruzalem. A keďže sa mal narodiť kráľ, išli rovno do kráľovského paláca. Tam žil kráľ Herodes Veľký, ktorý ich prijal. Herodes sa preľakol, keď mudrci pýtali: „Kde je ten novonarodený kráľ, videli sme jeho hviezdu?“ Bál sa o svoje kráľovské postavenie. Herodes si dal zavolať všetkých svojich radcov a spytoval sa, kde sa má narodiť kráľ. A tí mu povedali, čo vravia proroci.
Kráľ Herodes sa potom stretol s mudrcmi a správal sa k nim milo, ale len predstieral záujem o dieťa. Bál sa toho dieťatka. Nie všetci sa tešili z narodenia Pána Ježiša, hrozilo nebezpečenstvo. Mudrci sa rozlúčili a odišli. Hviezda ich viedla presne tam, kam mali ísť. Išla pred nimi a oni ju nasledovali. Nakoniec zastala nad miestom, kde bol Ježiškom. Našli svojho kráľa. Padli na tvár a klaňali sa malinkému dieťatku v jasličkách. Dali mu svoje dary, ktoré opatrovali cestou a ktoré mali so sebou. Všetko boli veľmi drahé a cenné veci.
Pán Boh im v sne pripomenul, aby sa k Herodesovi nevracali, a tak išli domov inou cestou. Ich stretnutie s Ježišom zmenilo ich život a išiel inou cestou. Mudrci darovali Ježišovi zlato, kadidlo a myrhu. Tieto dary symbolizujú jeho kráľovský status (zlato), božskú podstatu (kadidlo) a budúce utrpenie (myrha). Ale čo môžeme Ježišovi darovať my? Môžeme mu darovať naše srdce ako dar pokory a úcty.
Aktivity a tvorivá činnosť na detskej besiedke
Program detskej besiedky je pestrý a interaktívny. Deti sa stretávajú každý týždeň na jednom stretnutí (v trvaní cca 1 hodiny), v programe bývajú detské piesne, modlitby, biblické lekcie (väčšinou materiály Detskej misie na Slovensku), niekedy hra alebo tvorivá činnosť.
Objavovanie lásky prostredníctvom Biblie
Jednou z aktivít je vytváranie "Listov lásky Božích". Každé dieťa dostane hárok papiera a je vyzvané, aby naň nakreslilo veľké srdce - na celý papier. Zamýšľajú sa nad tým, čo pre neho LÁSKA znamená a komu by toto srdce chcelo darovať ako list - posolstvo lásky. Srdcia môžu deti aj vystrihnúť a ľubovoľne vymaľovať. Prečo srdce? Pretože Boh nám hovorí, že nás miluje prostredníctvom Biblie. Biblia je „list lásky pre nás“. Keď sa srdcia nájdu, deti si posadajú a začnú si zaradom čítať verše z jednotlivých sŕdc, napríklad z Prvého listu Jána: „V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. Boha nikto nikdy nevidel; ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá.“
Tvorba srdcového rámika
Ďalšou tvorivou aktivitou môže byť výroba srdcového rámika. Z kartónu si vystrihneme rámik v tvare srdca. Toaletný alebo kuchynský papier natrháme na menšie štvorčeky. Tie prilepíme na kartónovú maketu - kúsok vedľa kúska, až kým nie je celá zaplnená. Prstami poupravujeme a povyrovnávame. Na záver povrch navlhčíme, aby sa papier prilepil. Okraje zahneme na opačnú stranu - na rub. Necháme voľne vyschnúť - cca 3-4 dni. Suchý rámik pretrieme bezfarebným lakom (pamlak). Po zaschnutí prilepíme fotku a zafixujeme ju kartónom vo veľkosti a tvare rámika.
Hra "Poďme za Ježišom ako mudrci"
Deti sa môžu zahrať na mudrcov, ktorí putovali svetom, aby mohli privítať kráľa a priniesť mu svoje dary. Na začiatku putovania si deti vyberú najväčšiu a najjasnejšiu hviezdu na nebi, hviezdu, ktorá ich privedie k Ježišovi. Putovanie je náročné a dlhé. Deti môžu simulovať kroky, otáčať sa, a hľadať správnu hviezdu, ktorá je výnimočná a žiariaca.
Záverečné slovo
Záver programu detskej besiedky tvoria piesne a modlitba. Pri spievanej piesni „Šla svetom láska nebeská“ si deti môžu posadať do kruhu, a medzi nimi koluje malá Biblia - list o láske od Boha. Poďme za pravou hviezdou, Pánom Ježišom, a odovzdajme mu svoje srdce ako dar pokory a úcty a On nás bohato odmení inými svojimi darmi. Ďakujme Bohu za Vianoce. „Ježiš riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské.“ (Evanjelium podľa Matúša 19, 14).
Naše deti majú svoje detské spoločenstvá na viacerých besiedkach (Rankovce, Čakanovce, Bačkovík, Boliarov, rómska besiedka v Rankovciach). Majú ju na starosti viacerí zodpovední vedúci.