Deň víťazstva nad fašizmom je pamätný sviatok, ktorý sa celosvetovo oslavuje na pamiatku bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka, čím sa skončila Druhá svetová vojna v Európe. Tento kľúčový moment v dejinách sa stal symbolom víťazstva slobody nad neslobodou. V Slovenskej republike je tento deň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, oslavovaný 8. mája. Nie všade je to však rovnako; v Rusku a niektorých štátoch bývalého východného bloku si ho pripomínajú až 9. mája, čo je výsledkom historických okolností podpisu kapitulácie a časového posunu.

Počiatky a priebeh Druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna bola najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Jej bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po Prvej svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. Táto kríza kriticky oslabila všetky štáty a vlády mocností, ktoré mali udržiavať svetový mier a dohliadať na dodržiavanie versaillského systému.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku Druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939, keď hitlerovské vojská vpadli do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny 7. júla 1937. Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor.

V prvých rokoch vojny agresori, najmä Nemecko a Japonsko, dosahovali značné úspechy. Prelom nastal v rokoch 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili útoky fašistov v bitke o Moskvu. Kľúčovým obratom sa stala bitka o Stalingrad v roku 1943. Západné mocnosti začali obmedzovať moc a teror fašistických síl, čo zahŕňalo zastavenie nemeckého postupu v severnej Afrike v rokoch 1942 - 1943, dobytie Sicílie v roku 1943 a úspešné vylodenie v Normandii v roku 1944, čím otvorili západný front. Úspechy sovietskej Červenej armády, ako aj úspechy západných spojencov v bojoch s agresorom, predznamenali koniec vojny.

Záverečné dni vojny v Európe a kapitulácia Nemecka

Na jar 1945 už bolo len otázkou času, kedy hitlerovské Nemecko kapituluje, keďže jeho situácia bola beznádejná. Západní Spojenci sa prebojovali hlboko do Nemecka, zatiaľ čo Červená armáda postupovala z východu a obkľučovala Berlín. Dňa 25. apríla 1945 sa spojili západní a východní Spojenci na rieke Labe. 30. apríla 1945 Adolf Hitler spáchal samovraždu v berlínskom bunkri spolu s Evou Braun.

Dňa 2. mája 1945 Červená armáda porazila nemecké obranné vojská pri Berlíne. Michail Petrovič Minin sa zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, a to približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945, teda dva dni pred ikonickou fotografiou Jevgenija Chaldeja. Napriek tomu však k podpisu kapitulácie Nemecka stále neprichádzalo. Po samovražde Adolfa Hitlera sa jeho nástupcom stal veľkoadmirál Karl Dönitz. Ten si bol plne vedomý nevyhnutnosti kapitulácie, no usiloval ešte o presun čo najväčšieho počtu svojich vojsk i reprezentantov nacistického režimu na územie ovládané západnými spojencami.

Ešte 3. mája 1945 bolo dokončené oslobodenie Slovenska likvidáciou posledných zvyškov nemeckých vojsk v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. Kolaborujúca vláda Slovenského štátu spolu s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. V Prahe, metropole vtedajšieho Československa, stále ohrozovali nemecké jednotky, a preto dňa 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Dva akty kapitulácie a ich vplyv na dátum sviatku

Ku kapitulácii Nemecka nakoniec došlo 7. mája 1945 o 02:41 hod. Podpísaná bola v Remeši (Reims) vo Francúzsku v sídle západných spojencov zástupcami Nemecka a ôsmimi generálmi zo ZSSR, USA, Francúzska a Veľkej Británie, pod vedením amerického generála Dwighta D. Eisenhowera. Kapitulačný akt podpísal za nemeckú stranu generál Alfred Jodl. Na jej základe malo dôjsť 8. mája 1945 do 23:01 hod. stredoeurópskeho času k ukončeniu všetkých bojov. Počas podpisu aktu však neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia.

Sovietsky zväz nebol spokojný s tým, že akt kapitulácie bol podpísaný bez jeho výraznej účasti a nie v Berlíne, kde sa odohrávala rozhodujúca bitka. Preto sovietske vedenie požadovalo, aby sa akt podpisu kapitulácie zopakoval. Stalo sa tak v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Podpisového aktu sa za sovietsku stranu zúčastnil maršal Georgij Žukov a za nemeckú stranu náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel. Vzhľadom na časový posun, ktorý činil dve hodiny, bolo v Sovietskom zväze v čase nadobudnutia platnosti kapitulácie (8. mája o 23:01 SEČ) už po polnoci 9. mája.

Z uvedených historických skutočností teda vyplýva, že oba termíny - 8. máj aj 9. máj - symbolizujúce porážku fašizmu, sú opodstatnené a správne. Ich odlišné dátumy v kalendároch štátov odrážajú nielen geografické a časové rozdiely, ale aj rozdielne historické naratívy a vnímanie úlohy jednotlivých mocností v záverečnej fáze vojny.

Koniec Druhej svetovej vojny v celosvetovom meradle

Podpisom kapitulácie Nemecka v máji 1945 sa však vo svete ešte vojna neskončila. Stále prebiehali boje s Japonskom na Ďalekom východe a v Tichomorí. Zhodenie dvoch atómových bômb Američanmi na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva. Japonsko podpísalo kapituláciu pred spojeneckými silami až 2. septembra 1945, čím sa oficiálne skončila Druhá svetová vojna.

Zaujímavosťou je, že 24. apríla 2020 podpísal ruský prezident Vladimír Putin dekrét, ktorý označuje za dátum ukončenia druhej svetovej vojny pre Rusov 3. september 1945. V Ruskej federácii tak učinili na základe toho, že sily bývalého Sovietskeho zväzu ešte 3. septembra bojovali s Japoncami a až v tento deň ich porazili.

Odlišné pohľady na Deň víťazstva v Európe

Koniec druhej svetovej vojny má nenahraditeľné miesto v kolektívnej pamäti Európy, avšak vnímanie tohto dňa sa líši podľa historických skúseností a politických súvislostí jednotlivých krajín. Zatiaľ čo v mnohých západných krajinách sa Deň víťazstva v Európe (VE Day) oslavuje 8. mája, v Rusku a ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je 9. máj považovaný za Deň víťazstva, často v kontexte ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých obetí Druhej svetovej vojny, vyzývajúc členské štáty, mimovládne organizácie a jednotlivcov, aby si pripomínali obete konfliktu a vzdali im náležitú poctu. OSN tak symbolicky uznala oba dátumy a ich význam pre rôzne národy.

Historický sentiment a rozdiely v medzivojnových skúsenostiach

Slováci a Poliaci nazerajú na koniec vojny a úlohu Sovietskeho zväzu inou optikou. Prvý a najzásadnejší rozdiel v ponímaní oslobodenia je úloha, ktorú Sovietsky zväz zohráva v pamäti miestneho obyvateľstva a elít. Zatiaľ čo Poliaci nemôžu zabudnúť na útok Moskvy uprostred zúfalej obrany 17. septembra 1939, masaker v Katyňskom lese, masové deportácie poľských občanov na Sibír a do Kazachstanu či hekatombu Varšavského povstania, na Slovensku naďalej pretrváva naratív nevpustenej sovietskej delegácie počas Mníchovskej konferencie. V povetrí pretrváva predstava, že ak by Poliaci a Rumuni otvorili svoje hranice, z Mníchova by bola len ďalšia historická poznámka pod čiarou. Medzivojnový sanačný režim v Poľsku vytrvalo považoval Sovietsky zväz za svoju najväčšiu hrozbu, čo formovalo spomienku na poľsko-sovietsku vojnu z rokov 1919 - 1921.

Na Slovensku podobný sentiment nenašie

Deň víťazstva nad fašizmom: história a význam sviatku

Deň víťazstva nad fašizmom je pamätný sviatok, ktorý si pripomína bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka, čím sa fakticky skončila druhá svetová vojna v Európe. Tento deň má v kolektívnej pamäti Európy nenahraditeľné miesto ako symbol víťazstva slobody nad neslobodou a ako memento hrôz najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva.

Historické pozadie konca vojny

Koniec druhej svetovej vojny bol zavŕšením šiestich rokov celosvetového konfliktu, ktorý si vyžiadal životy približne 60 miliónov ľudí. Kľúčové udalosti, ktoré predchádzali pádu nacistického režimu, zahŕňali úspechy spojeneckých armád na východnom aj západnom fronte:

• Bitka o Moskvu (1941/42): Prvý významný obrat v prospech Sovietskeho zväzu.
• Bitka o Stalingrad (1943): Rozhodujúci zlom, ktorý oslabil ofenzívny potenciál wehrmachtu.
• Otvorenie západného frontu: Vylodenie v Normandii (1944) a úspechy v severnej Afrike a na Sicílii.

Dve kapitulácie: Remeš a Berlín

Proces ukončenia bojov v Európe sprevádzali dva podpisy kapitulačného aktu. Prvý sa uskutočnil 7. mája 1945 v Remeši za prítomnosti zástupcov západných spojencov. Na základe tohto dokumentu mali byť bojové operácie zastavené 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času.

Sovietsky zväz však požadoval opakovanie aktu podpisu v Berlíne, kde Červená armáda zlomila odpor pri dobytí mesta. Tento ceremoniál sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Vzhľadom na hodinový posun bolo v Moskve v čase nadobudnutia účinnosti kapitulácie už 9. mája, čo sa stalo oficiálnym dátumom Dňa víťazstva v štátoch východného bloku.

Rozdiely v interpretácii sviatku

Zatiaľ čo západná Európa a od roku 1996 aj Slovenská republika oslavujú 8. máj ako oficiálny koniec vojny, v Rusku a ďalších postsovietskych krajinách je 9. máj dňom oslavy Veľkej vlasteneckej vojny. Tento rozdiel nie je len technický, ale odráža aj odlišné historické skúsenosti národov:

• Slovensko: Po zmene politického režimu sa oslavy presunuli na 8. mája, aby zdôraznili príslušnosť k západnej tradícii.
• Poľsko: Historická pamäť je ovplyvnená nielen nemeckou okupáciou, ale aj sovietskou hegemóniou, čo mení pohľad na rolu Červenej armády pri "oslobodení".

Súčasný význam a legislatívne otázky

Dnes 8. máj symbolizuje úctu k obetiam, odvahu hrdinov a varovanie pred totalitou. Pre Slovensko je tento deň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. Avšak, v súvislosti s legislatívnou úpravou z roku 2018 vznikla neistota ohľadom statusu niektorých sviatkov, čo môže v budúcnosti vyžadovať ďalšie úpravy zákonov, aby sa predišlo právnym paradoxom v Zákonníku práce.

tags: #den #vitazstva #nad #fasizmom #sviatok