Medzinárodný deň rómskeho jazyka, ktorý si pripomíname 5. novembra, je významnou udalosťou pre rómsku komunitu a zároveň dôležitým míľnikom pre uznanie a ochranu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti v Európe. Tento deň symbolizuje uznanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti rómskej komunity a jej významu pre spoločné európske dedičstvo.
Vyhlásenie a ciele Medzinárodného dňa rómskeho jazyka
Myšlienka ustanoviť 5. november ako deň rómskeho jazyka sa zrodila v roku 2008 v chorvátskom Záhrebe. Stalo sa tak pri príležitosti prezentácie rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka, ktorého autorom bol Veljko Kajtazi. Počas tejto prezentácie predstavitelia rómskej komunity z celého sveta a reprezentanti chorvátskeho verejného života podpísali chartu, na základe ktorej sa 5. november stal Dňom rómskeho jazyka v Chorvátsku.
Následne, v roku 2009, bol 5. november oficiálne vyhlásený za Medzinárodný deň rómskeho jazyka na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v Záhrebe od 3. do 5. novembra. Tejto konferencie sa zúčastnili zástupcovia 15 európskych krajín, vrátane lingvistov, pedagógov, novinárov a predstaviteľov rómskych organizácií. Účastníci a predstavitelia Medzinárodnej rómskej únie a Chorvátskeho združenia pre vzdelávanie Rómov Kali Sara prijali deklaráciu so žiadosťou o uznanie 5. novembra ako Medzinárodného dňa rómskeho jazyka vo všetkých krajinách, kde žijú Rómovia.
Medzinárodný deň rómskeho jazyka je pripomienkou a zároveň oslavou jazyka, ktorým sa je možné dohovoriť takmer v každej európskej krajine. Oslava tohto dňa pripomína hodnotu jazykovej rozmanitosti a vzájomného rešpektu medzi komunitami. Cieľom je podporovať jazykové práva, vzdelávanie, kultúrnu identitu a medzikultúrny dialóg. Tento deň je nielen oslavou jedinečného jazyka, ale aj pripomenutím spoločného záväzku - chrániť, rozvíjať a odovzdávať kultúrne dedičstvo budúcim generáciám.
Medzinárodné uznanie
Na žiadosť Chorvátska v roku 2015 uznala aj Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka, čím podporuje rozvoj a uznanie rómčiny na globálnej úrovni. Európska a slovenská verejnosť si tak každý rok 5. novembra pripomína tento dôležitý dátum, ktorý predstavuje vyvrcholenie viacročného úsilia rómskych intelektuálov a jazykovedcov o zabezpečenie rovnocenného postavenia Rómov a priznania im všetkých práv súvisiacich s rozvojom a podporou rómskej národnostnej menšiny.
Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity zdôrazňuje, že „Medzinárodný deň rómskeho jazyka je oslavou rómskeho jazyka, ktorý je pre nás, Rómov a Rómky, jedinečný a pre mnohých z nás je jazykom materinským. Rómsky jazyk je pre nás prostriedkom na vyjadrenie identity a hrdosti, ktorou vyjadrujeme svoje postavenie a príslušnosť k rómskej národnostnej menšine.“
Pôvod a historický vývoj rómskeho jazyka
Rómčina je indoárijský jazyk, ktorý patrí do indoeurópskej jazykovej vetvy. Hovoria ňou Rómovia najmä v Európe, ale aj v Ázii. K záveru, že rómsky jazyk je indického pôvodu, dospel v 18. storočí ako jeden z prvých István Vályi, ktorý pochádzal z okolia dnešného Komárna. Počas štúdií teológie v Holandsku sa zoznámil so študentmi z Indie a pri rozhovoroch s nimi si uvedomil, že jazyk, ktorým rozprávali, bol podobný jazyku Rómov z jeho rodného kraja.
Do skupiny indoeurópskych jazykov bola rómčina oficiálne zaradená v roku 1782 zásluhou nemeckého lingvistu Johanna Christiana Rüdigera. K významným osobnostiam v tejto oblasti patril aj nemecký kultúrny historik Heinrich Grellmann, ktorý urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi. Dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou nemeckého lingvistu Augusta Fridricha Potta, ktorý v roku 1844 vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny.
Kultúrne vplyvy na jazyk
Sťahovanie Rómov z Indie či Pakistanu smerom na západ sa začalo približne v 10. storočí. Počas cesty do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, z arménčiny a mnoho gréckych slov. V 14. storočí, keď sa objavili už na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol rómsky jazyk silne ovplyvnený gréčtinou. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.
Rómčina je výrazne živá vo východnej, v juhovýchodnej a v strednej Európe. V súčasnosti žije najviac Rómov v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, Srbsku, na Slovensku a v Macedónsku. Početnú rómsku menšinu má však aj Španielsko. Rómovia v Európe tvoria najväčšiu etnickú menšinu, podľa oficiálnych odhadov ju tvorí 10 až 12 miliónov ľudí.
Oficiálne uznanie rómskeho jazyka
Rómčina bola oficiálne uznaná ako jazyk Rómov žijúcich v Európe počas 1. rómskeho kongresu, ktorý sa konal v Orpingtone pri Londýne v roku 1971. Toto uznanie umožnilo jej začlenenie do rôznych medzinárodných stanov vrátane Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy.
Rómsky jazyk na Slovensku: Postavenie a výzvy
Slovenská republika zrealizovala viaceré pozitívne opatrenia v súvislosti so zrovnoprávnením rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín. Oficiálne zrovnoprávnenie rómčiny v Slovenskej republike sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky.
Bohatosť a rôznorodosť rómskeho jazyka dokazuje množstvo dialektov. Len na Slovensku Rómovia hovoria tromi hlavnými dialektmi - dialektom rumungro Rómov, dialektom olašských Rómov a maďarských Rómov - a viacerými subdialektmi. Výraznú jazykovú prevahu majú Rómovia pôvodom z východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal aj základom pre gramatiku a slovník s frazeológiou a prehľadom gramatiky, ktorý bol vydaný v roku 1991.
Vzdelávanie a podpora
Väčšina výskumov súvisiacich s rómskym jazykom sa na Slovensku realizuje na Prešovskej univerzite a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre bola prvou zo slovenských vysokých škôl s rómskym jazykom vo svojich študijných programoch. Od roku 1992 sa rómčina prednáša v Ústave romologických štúdií (Katedra rómskej kultúry) na tejto univerzite, a to hlavne v pedagogických a sociálnych študijných odboroch. Rómčina sa vyučuje aj na niektorých základných a stredných školách, prevažne na východnom Slovensku. Podľa Ministerstva školstva SR vyučujú predmet rómsky jazyk a literatúra v slovenských základných a stredných školách aktuálne siedmi pedagógovia. Okrem toho sa rómčina na Slovensku používa aj v literatúre a v médiách.
Výzvy v používaní jazyka
Štandardizáciu rómskeho jazyka považuje Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity za nesporne pozitívny krok, vďaka ktorému sa vytvorili legislatívne základy pre vzdelávanie a výchovu v rómskom jazyku, vrátane používania rómskeho jazyka vo verejnom a kultúrnom živote rómskej národnostnej menšiny a v sociálnej sfére. Napriek tomu, uplatňovanie rómčiny v živote rómskej národnostnej menšiny má aj svoje nedostatky. "Hoci je rómčina uznaná ako menšinový jazyk, v praxi zostáva na okraji záujmu a jej prítomnosť v školách je stále slabá."
Podľa zisťovania EU SILC_MRK je v domácom prostredí najpoužívanejším jazykom Rómov rómčina - po rómsky doma hovoria zhruba dve tretiny Rómov. Naopak, mimo domova, na verejnosti, takmer tri štvrtiny (72 %) Rómov komunikujú po slovensky. Zároveň v 62 % rómskych domácností s deťmi vo veku 0 až 6 rokov je hlavným komunikačným jazykom rómčina. Z tohto dôvodu môže veľká časť rómskych detí prichádzať do škôlky alebo do školy bez znalosti vyučovacieho jazyka. "Ak sa teda na škole nevyučuje slovenčina ako cudzí jazyk a nie je prítomný ani asistent učiteľa ovládajúci rómčinu, šance detí na úspešné zaradenie sa do slovenského vzdelávacieho systému sú značne obmedzené."
Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity vníma pozitívne, že viaceré štátne inštitúcie sa snažia rómsky jazyk vnímať ako benefit a nie ako nevýhodu dieťaťa, avšak poukazuje na potrebu budovania dostatočnej inštitucionálnej siete potrebnej pre rozvoj a zachovanie rómčiny. "Musíme preto ako rómska národnostná menšina pracovať a investovať do rozvoja rómskeho jazyka, umenia a kultúry." Na problematiku jazykového vzdelávania Rómov a Rómok nadväzujú aj Akčné plány k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Dôležitým krokom je aj pilotný projekt Rady Európy, ktorý bude overovať plurilingválny prístup vo výchove a vzdelávaní, ktorého súčasťou bude aj výučba rómskeho jazyka.