Na Slovensku prechádza status niektorých štátnych sviatkov významnými zmenami, ktoré majú priamy dopad na pracovnoprávne vzťahy a odmeňovanie zamestnancov. Jedným z najdiskutovanejších je 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý si pripomína kľúčové historické udalosti. Hoci zostáva v kalendári ako štátny sviatok, jeho status ako dňa pracovného pokoja sa mení, čo vyvoláva širokú verejnú i odbornú debatu.
Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre 17. november
Vládna koalícia schválila, že od roku 2025 už 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - nebude dňom pracovného pokoja. V kalendári zostáva štátnym sviatkom, avšak bez nároku na voľno. Tieto zmeny sú súčasťou širšieho „Konsolidačného balíčka“, ktorého cieľom je konsolidovať verejné financie.
Legislatívny základ zmien
17. november síce zostáva štátnym sviatkom podľa § 1 písm. f) zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, avšak podľa § 2 ods. 3 tohto zákona - spolu so štátnymi sviatkami 1. septembrom a 28. októbrom - nie je dňom pracovného pokoja. Tieto zmeny sú účinné od 1. januára 2025. V roku 2026 budú bežnými pracovnými dňami podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch aj sviatky 8. máj a 15. september.
Dopady na zamestnancov od roku 2025
Inak povedané, kto bude pracovať 17. novembra 2025, nedostane automaticky príplatok za sviatok. Zamestnanci, ktorí budú pracovať 17. novembra 2025, pôjdu do práce bez nároku na príplatok, nakoľko sa tento deň prestane považovať za deň pracovného pokoja a pracovného voľna. To znamená, že aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja.
Verejné reakcie a stanoviská inštitúcií
Rozhodnutie vlády otvorilo verejnú debatu o symbolike a tradíciách, ako aj o ekonomických dôvodoch zmeny. Hoci kabinet zmeny vysvetľuje snahou konsolidovať verejné financie, viaceré inštitúcie či zamestnávatelia avizujú, že voľno 17. novembra svojim zamestnancom napriek legislatívnym zmenám udelia.
Nespokojnosť a výzvy
Slováci vyjadrujú nesúhlas so zrušením voľna 17. novembra. K náhlej zmene sa ozvali napríklad niektoré mestské inštitúcie. Mestské zastupiteľstvo v Trstenej zverejnilo vyhlásenie, v ktorom nesúhlasí so zámerom zrušiť deň pracovného pokoja 17. novembra. Konštatujú, že rozumejú potrebe konsolidovať verejné financie, no považujú tento krok za nevhodné a nešťastné riešenie, ktoré by oslabovalo úctu k historickým udalostiam formujúcim spoločnosť. Zastupiteľstvo preto vyzýva najvyšších predstaviteľov štátu, aby od zámeru upustili a hľadali iné, citlivejšie spôsoby úspor, ktoré nebudú relativizovať význam 17. novembra.
Akcie vysokých škôl a bánk
K výzvam sa pridali aj vysoké školy. Viaceré univerzity a fakulty avizovali, že 17. november si uctia zatvorením vybraných prevádzok, skráteným režimom alebo rektorským voľnom pre študentov a zamestnancov. Školy to zdôvodňujú snahou dať priestor dôstojne si pripomenúť Deň boja za slobodu a demokraciu. Tieto univerzity zostanú 17. novembra zatvorené alebo obmedzia prevádzku:
- Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
- Univerzita J. Selyeho
- Univerzita sv. Cyrila a Metoda
- Univerzita Mateja Bela
K odkazu 17. novembra sa prihlásila aj Slovenská sporiteľňa, a to jasným gestom: pobočky v tento deň zostanú zatvorené. Kamenné prevádzky nechá zavreté ako prejav úcty k Dňu boja za slobodu a demokraciu. VÚB banka si sviatok 17. novembra uctí mottom „Pol dňa pre klientov, pol dňa pre zamestnancov“, nechá pobočky otvorené len dopoludnia. Denník SME informoval, že voľno 17. novembra udelí aj Generali, tretia najväčšia poisťovňa na Slovensku.
Rozličné prístupy firiem
Niektoré spoločnosti sa však otvorene a v predstihu rozhodli, že sa k aktivite škôl a bánk nepridajú. Napríklad sieť kníhkupectiev Martinus sa rozhodla svoje kamenné prevádzky 17. novembra nezatvoriť, za čo si vyslúžila vlnu kontroverzných reakcií. Firma priznáva, že u nej zafungoval rutinný proces. Martinus sa ospravedlnil za tón komunikácie a hovorí, že tentoraz zvolil iný prístup: namiesto symbolického zatvorenia chce 17. november pripomínať priamo v kníhkupectvách a osláviť slobodu tým, čo v daný deň robíme. Zároveň vzdáva hold firmám, ktoré voľno dajú, aj tým, ktoré si sviatok uctia inak.
Všeobecné princípy odmeňovania za prácu vo sviatok
Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch stanovuje zoznam štátnych sviatkov. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja, a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Výška mzdového zvýhodnenia je minimálna, t.j. v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho však nariadiť. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna, zamestnávateľ mu musí mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Špecifiká pre mesačne a hodinovo odmeňovaných zamestnancov
- Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
- Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda, a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu.
Obmedzenia práce v maloobchode počas sviatkov
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaja cestovných lístkov, suvenírov, kvetov (8. mája, 1. septembra) a predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta (1. novembra).
Nejasnosti a dopady zmien pre iné sviatky
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu aj ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
1. september (Deň Ústavy SR): Už bez statusu dňa pracovného pokoja
Deň 1. september (Deň Ústavy SR) je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. V § 2 ods. 3 tohto zákona je však upravená výnimka. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o deň, ktorý sa považuje za pracovný. Nemá status sviatku a zároveň nie je považovaný za deň pracovného pokoja. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok. To znamená, že napríklad neodpracovaný 1. september 2024 sa u hodinovo odmeňovaných zamestnancov považuje za absenciu a nepatrí im žiadne mzdové zvýhodnenie. Zamestnanec pracujúci pondelok - piatok normálne nastúpi do zamestnania.
Budúce zmeny pre 8. máj a 15. september
Kabinet ju vysvetľuje snahou konsolidovať verejné financie. 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september (Sedembolestná Panna Mária) - rovnako ako 17. november - zostávajú štátnymi sviatkami, ale budú od roku 2025/2026 bežnými pracovnými dňami.
Odborníci upozorňujú, že pri budúcoročných sviatkoch 8. mája a 15. septembra vznikli v zákone nejasnosti. Na budúci rok pripadne 8. máj na piatok a 15. september na utorok. „Podľa Zákonníka práce sú pracovnými dňami a súčasne sú to aj sviatky. Čiže zamestnanci by mali prísť tieto dni do práce. Keď prídu, tak zamestnávateľ by im mal vyplatiť príplatok za sviatok, 100 percent priemerného zárobku,“ znie názor odborníka na dane a dôchodky Jozefa Mihála. Nejasnosti spôsobila posledná zmena zákona o štátnych sviatkoch, kde chýba vyslovené ustanovenie, ktoré hovorí, že sa prestávajú považovať za sviatky a dni pracovného pokoja aj podľa Zákonníka práce.
Obavy zamestnávateľov z legislatívneho chaosu
Podľa zamestnávateľov ide o zbytočný chaos. Tvrdia, že ak sa zákon nezmení, podniky budú musieť vyplácať 100 percent príplatky alebo musia hľadať iné riešenie. „S najväčšou pravdepodobnosťou firmy svojim zamestnancom, ktorí nie sú v nepretržitej prevádzke, napríklad nariadia dovolenku a žiadny konsolidačný efekt z týchto dvoch štátnych sviatkov v budúcom roku nebude,“ myslí si riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Zamestnávatelia nejasnosti pripisujú tomu, že sa zákony pripravujú rýchlo, bez medzirezortného pripomienkového konania či zasadania tripartity.
Osobitné podmienky pre vedúcich zamestnancov
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Toto ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani nemá možnosť čerpať náhradné voľno. Znamená to, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy.
Definícia vedúcich zamestnancov
Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa neho sú vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa jeho orgány, zástupcovia, ako aj jeho zamestnanci, ktorí sú oprávnení samostatne určovať a ukladať úlohové povinnosti alebo riadiť a kontrolovať prácu iných zamestnancov.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku.
Príklady uplatňovania pravidiel
Pre lepšie pochopenie dopadov zmien a odmeňovania pri práci vo sviatok uvádzame niekoľko príkladov.
Príklad pre nadčasy počas 1. septembra (od roku 2024)
Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas.Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je dňom pracovného pokoja.
Príklad pre neodpracovaný 15. september (platné pre „pravé“ sviatky)
Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok.Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad pre prácu počas 15. septembra (platné pre „pravé“ sviatky)
Príklad č. 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok a zamestnanec v tento deň pracoval.Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.