Kniha „Vianočné ľudové koledy, vinše a hry“ od Ondreja Dema, vydaná v roku 1998, je cennou zbierkou, ktorá zachytáva bohatstvo tradičného vianočného folklóru na Slovensku. Toto dielo, ktoré vyšlo v druhom vydaní, kombinuje ľudové koledy s odbornými informáciami, predstavujúc tak dôležitý zdroj pre všetkých záujemcov o slovenské ľudové zvyky a piesne.
Obsah a charakteristika zbierky
Zbierka „Vianočné ľudové koledy, vinše a hry“ je prepisom notových a textových magnetofónových záznamov z hudobného archívu Slovenského rozhlasu. Tieto záznamy sa uskutočnili v rokoch 1965 - 1995, teda v rozsahu tridsiatich rokov. Predstavujú verný obraz tradičného vianočného repertoáru spojeného s koledovaním, spevmi, vinšami a hrami v rôznych lokalitách Slovenska, ako aj u Slovákov žijúcich v prostredí Bihorských hôr v Rumunsku.
Obsahom diela je 213 kolied, ktoré sú rozčlenené na svetské, duchovné, pastorálne a novoročné koledy a vinše. Zostavovateľ Ondrej Demo rozdelil koledy aj podľa oblastí, regiónov a obcí, čo umožňuje lepšiu orientáciu a pochopenie regionálnych špecifík. Texty a notové záznamy sú doplnené fotografiami, ktoré vizuálne obohacujú publikáciu.
Ondrej Demo k svojej zbierke poznamenáva: „Niet v roku sviatočnejších dní, ktoré by boli opradené toľkým množstvom obyčají, zvykov alebo dávnych magických úkonov, ako práve Vianoce. Touto zbierkou obraciam pozornosť predovšetkým na koledy, na vianočné spevy a piesne, ktoré sa zrodili a šírili v tradíciách slovenského národa a v kontexte nám blízkych európskych národov.“ Vinše a vianočné hry v zbierke sú dôležitým obohatením publikácie, v ktorej dominujú koledy - piesne. Veľa tradičných piesní a kolied je v diele zaznamenaných na jednom mieste, pričom mnohé sú vo viacerých prípadoch prezentované v nárečí.
Ondrej Demo: Život a dielo významného folkloristu
Ondrej Demo, etnomuzikológ a skladateľ, sa narodil 14. januára 1927 v Branove. Jeho hudobné nadanie sa prejavilo už v detstve, a to aj vďaka krstnému otcovi, ktorý mu na birmovku daroval husle. Jeho prvým učiteľom hry na husliach bol ujec Andrej Kalina. Už ako žiak ľudovej školy v Branove (1933-1941) rád recitoval, vystupoval v divadelných scénkach a spieval.
Vzdelanie a raná kariéra
Po skončení meštianskej školy v Dvoroch nad Žitavou pokračoval v štúdiu na učiteľskej akadémii v Leviciach a neskôr v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1948. Pôsobil ako učiteľ na základných školách v Klížskej Nemej a Číčove. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku 1953 sa stal redaktorom Redakcie ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. Popri zamestnaní študoval na Katedre hudobnej výchovy Vysokej školy pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Suchoňa, ktorú absolvoval v roku 1960. Titul doktor filozofie získal v roku 1975 na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského u profesora Jozefa Kresánka. Vedeckú ašpirantúru absolvoval na Etnomuzikologickom odbore Umenovedného ústavu SAV v Bratislave.
Prínos pre Slovenský rozhlas a "Klenotnica ľudovej hudby"
V rokoch 1966-1993 bol Ondrej Demo populárny najmä ako autor, moderátor a redaktor rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby, ktorý sa vysielal počas nedeľných podvečerov. V rámci tohto cyklu nahral a odvysielal vzácny hudobno-folklórny materiál z 275 obcí Slovenska, ale aj od zahraničných Slovákov, pričom materiál zbieral aj priamo v teréne. Putoval po celom Slovensku ako redaktor a hudobný folklorista, navštívil množstvo obcí, lazov, osád a kopaníc, a poznal mnoho ľudových spevákov, hudobníkov a tanečníkov.
Vznik Klenotnice ľudovej hudby bol reakciou na presadzovanie "súboristického" hnutia v päťdesiatych rokoch, ktoré štylizovalo folklór do scénických podôb a vytláčalo autentický folklór na okraj. Do tejto polemiky vstúpil profesor Jozef Kresánek, zdôrazňujúc význam zachovania pôvodných foriem folklóru. Predohrou k novému rozhlasovému cyklu bola aj spolupráca Ondreja Dema s režisérom Martinom Slivkom pri nakrúcaní vianočných hier a fašiangových tradícií v roku 1965, kde získali vzácny autentický hudobno-folklórny materiál.
Koncepcia Klenotnice spočívala v úsilí skupiny folkloristov na čele s Oskárom Elschekom, Ladislavom Lengom, Klimentom Ondrejkom a Ondrejom Demom presadzovať autentický folklór. Pôvodne plánovaný jednoročný cyklus s desiatimi reláciami sa stal dlhodobým projektom. Vysielanie začalo 23. októbra 1966. Obsahom sprievodného slova bol opis prostredia, zaujímavostí zo života obcí a informátorov, ako aj charakteristika miestneho hudobného folklóru. Klenotnica ľudovej hudby si získala množstvo poslucháčov, vrátane mladých ľudí, ktorí sa stretávali na besedách spojených s poznávaním a nahrávaním folklóru priamo v teréne.
Ďalšie aktivity a publikácie
Ondrej Demo bol pri zrode medzinárodnej rozhlasovej súťaže nahrávok folklórnej hudby Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (1970), kde získal viacero cien a medailí. Výraznou mierou sa pričinil o zrod Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN), ktorého bol prvým umeleckým vedúcim po dobu 13 rokov. Kompozične pre OĽUN spracoval rad ľudových piesní a inštrumentálnej hudby.
Jeho publikačná činnosť zahŕňa diela ako:
- Žartovné a dožinkové piesne (SAV 1969, s Olgou Hrabalovou)
- Z klenotnice slovenských ľudových piesní (OPUS 1981)
- Vianočné ľudové koledy, vinše a hry (MS 1998, 2014)
- Spieva Janka Guzová (1995)
- Folklórna hudba v rozhlase na Slovensku (1998 - jeho ašpirantská práca)
- Pavol Tonkovič (2013)
Ako spoluautor a zostavovateľ sa zúčastnil na príprave monografií Vajnory (1978), Myjava (1985), Cífer (1991), Branovo - história, život a tradície (2005) a Naše Vajnory (2008). Zhrnul výsledky folkloristického výskumu vo Vajnoroch v zbierke Vajnory spievajú (2013). Publikoval štúdie a články v periodikách ako Slovenská hudba, Slovenský národopis, Rytmus a Tradícia a súčasnosť. Je autorom približne štyridsiatich scenárov televíznych filmov o tradičnej kultúre a podieľal sa na príprave osemdesiatich hudobných albumov.
Ondrej Demo bol autorom a režisérom mnohých programov na folklórnych festivaloch vo Východnej, Detve i na Myjave. Pôsobil ako člen odborných porôt na celoslovenských i medzinárodných hudobno-folklórnych súťažiach. V rokoch 1964-1993 bol členom programových rád Folklórneho festivalu Východná, Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a Západoslovenských folklórnych slávností na Myjave. V roku 1990 sa stal umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. vo Vajnoroch, ktorý vydal albumy slovenských ľudových a národných piesní spievaných v latinskom preklade. Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúčnica, Rodokmeň a rôzne folklórne súbory kompozične spracoval približne 180 partitúr.
Filozofia a uznanie
Hlavným presvedčením, ktoré ho po celé roky viedlo, bola viera v spätosť ľudovej piesne a hudby so životom a prácou, ako aj s prírodou. Vždy si uvedomoval význam spojenia folklóru s prostredím a s ľuďmi. Ako spomínal, v ľudovej hudbe videl krásu spevov hrabáčok, zberačiek čučoriedok, ujúkania z kopca na kopec a vyznania v kráse spevu. Oceňoval tiež krásu ľudových hudobných nástrojov, ako sú fujary a píšťalky, ktoré premenili drevo na umenie a splývali s krajinou a životom bačov, valachov a pastierov.
Ondrej Demo je držiteľom viacerých ocenení, medzi ktoré patria:
- Zlatý mikrofón (1986)
- Zlatý erb Opusu (1987)
- Zlatá medaila Folklórneho festivalu Východná (1987)
- Zlatá medaila Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve (1987)
- Plaketa Jozefa Murgaša (1996)
- Plaketa hlavného mesta Bratislavy (2002)
- Cena Fra Angelica (2005)
- Veľká cena SOZA (2007)
V roku 2005 mu udelili čestné občianstvo v Terchovej a v roku 2007 v Branove. Ondrej Demo, rovesník Slovenského rozhlasu, ktorému venoval väčšinu svojej tvorivej energie, umožnil širokým radom poslucháčov spoznať hodnoty, ktoré mnohí považovali za zabudnuté.