Príchod Deda Mráza
Pre niekoho je pondelok obyčajným dňom, u nás v Primakids však bol pondelok 7. decembra dňom plným prekvapení. Do našej materskej školy zavítala vzácna návšteva - Dedo Mráz. Hneď ráno sme si vyčistili naše čižmičky a uložili sme si ich. Keďže mal Mikuláš veľa práce s rozdávaním darčekov a dobrôt pre všetky poslušné deti, privítali sme jeho pomocníka Deda Mráza s veľkým potleskom a úsmevom na tváričkách. Všetci sme nedočkavo čakali, čo náš nový kamarát vytiahne zo svojho čarovného vreca. Keďže Dedo Mráz aj Mikuláš vedia, že u nás v Primakids máme radi ovocie a zeleninku, pre všetkých si pripravili čižmičku plnú zdravých a chutných prekvapení. Druhé vrece bolo plné pomôcok do našej Primakids materskej školy. Usadili sme sa ku vianočnému stromčeku a porozprávali sme sa o jeho ceste ku nám. Keďže sme sa celý týždeň pripravovali na príchod Mikuláša, zaspievali sme mu aj naše obľúbené piesne. Niektorí odvážlivci dokonca zarecitovali básničky a zaspievali piesne celkom sami. Okrem potlesku ich dedo Mráz odmenil aj zazvonením na čarovnom zvončeku, ktorý dostal od Mikuláša.
Historické porovnanie a medzinárodné tradície
V päťdesiatych rokoch 20. storočia Dedo Mráz rozhodne zamieril na Slovensko. Propagoval sa v obchodoch na námestiach a bol súčasťou vianočnej atmosféry. V rokoch deväťdesiatych ho do úzadia začal vytláčať Santa Claus, ktorého počas vianočných sviatkov oslavujú aj v krajinách ako India. História nám ukazuje rôzne podoby a vplyvy. Teraz.sk ponúka fotografie historických Dedov Mrázov v porovnaní s modernými Santa Clausmi. Medzi nimi nájdeme Deda Mráza na rakete či tradičné stretnutia s deťmi na námestiach. Napríklad na archívnej snímke z 20. decembra 1959 deti a školská mládež vítajú Deda Mráza s jeho tradičným sprievodom na Leninovom námestí v Žiline.
Zatiaľ čo na Slovensku rezonuje Dedo Mráz, vo svete existujú rozličné tradície. V Brazílii vidíme Santa Clausa na lanovke v Riu de Janeiro (18. decembra 2014), v juhocyperskom meste Limassol sa konajú pochody tisícok ľudí prezlečených za Santa Clausov (14. decembra 2014). Indické deti oblečené za Santa Clausov tancujú pred pieskovou skulptúrou s nápisom Svetový mier (24. decembra 2013). Vzácne stretnutia sa odohrávajú aj v Marineland vo Francúzsku, kde sa muž v kostýme Santa Clausa hrá s tučniakmi (19. decembra 2014), či v Betleheme, kde palestínske deti pózujú pred Bazilikou Narodenia Pána (24. decembra 2013).
Pôvod a vývoj postavy Deda Mráza
Dedo Mráz (rusky Дед Мороз, Děd Maroz) je legendárna postava, ktorá má svoje korene v slovanskej mytológii a je podobná svätému Mikulášovi, Otcovi Vianoc a Ježiškovi. Tradícia Deda Mráza je rozšírená najmä vo východoslovanských krajinách a je dôležitou súčasťou ruskej kultúry. Na počiatku sovietskej éry komunistické úrady Deda Mráza zakázali, no napriek tomu sa čoskoro stal dôležitou súčasťou sovietskej kultúry.
U východných Slovanov to bol pôvodne starec, ktorý jazdil na saniach so spriahnutím bielych koní a prinášal zimné počasie. Táto bytosť neskôr zmenila svoj charakter a stal sa z nej novoročný Dedo Mráz, ktorý nosí darčeky. Ortodoxná pravoslávna tradícia pôvodne nepoznala túto rozprávkovú postavu.
Koncom 30. rokov 20. storočia sa Dedo Mráz ustálil vo svojej modernejšej podobe. Nosí kožuch dlhý až k pätám, v červenej alebo modrej farbe, polkruhovú kožušinovú čiapku a na nohách má valenky. Charakteristické sú pre neho dlhé biele fúzy a chodí s dlhou kúzelnou palicou. Často jazdí na trojke koní.
Slovanské korene a vplyv kultúry
Pôvod postavy Deda Mráza je starší než kresťanstvo, vychádza z predstavy slovanského vládcu zimy. Podľa niektorých prameňov slovanskej mytológie bol Dedo Mráz, vtedy nazývaný aj Morozko alebo Děd, snežný démon. Pred príchodom kresťanstva na Rusi však pojem "démon" nemal negatívnu konotáciu. Pod vplyvom pravoslávnej tradície sa postava Deda Mráza postupne transformovala. Od 19. storočia sa atribúty a legenda o Dědu Mrázovi utvárali aj pod vplyvom literatúry, napríklad hry Alexandra Ostrovského "Sněhurka" a rovnomennej opery Rimského-Korsakova.
Dedo Mráz v sovietskej a post-sovietskej ére
Po ruskej revolúcii boli vianočné tradície aktívne potláčané, pretože boli považované za "buržoázne a náboženské". Podobne bol Dedo Mráz v roku 1928 označený za "spojenca kňaza a kulaka". Napriek tomu si obraz Deda Mráza získal v sovietskych dobách svoju súčasnú podobu a stal sa hlavným symbolom novoročného sviatku (Nový rok), ktorý v mnohých ohľadoch nahradil Vianoce.
Niektoré vianočné tradície boli obnovené po slávnom liste Pavla Postyševa, ktorý bol uverejnený v novinách Pravda 28. decembra 1935. Dedo Mráz je v súčasnom Rusku veľmi populárny. V roku 1998 bolo mesto Velikij Usťug vo Vologdskej oblasti v Rusku vyhlásené za domov ruského Deda Mráza. V rokoch 2003-2010 obdržala pošta vo Velikom Usťugu približne 2 000 000 listov pre Deda Mráza z Ruska aj z celého sveta.
Západný Ježiško sa v Ruskej federácii presadil v "búrlivých" 90. rokoch 20. storočia, keď západná kultúra stále viac prenikala do postsovietskeho Ruska. Obnova Ruska na začiatku 21. storočia priniesla obnovenie dôrazu na základný slovanský charakter Deda Mráza. Mnoho etnických menšín má z jazykových dôvodov pre Deda Mráza iné názvy alebo dokonca vlastné kultúrne ekvivalentné protiklady.
Ekvivalenty a obdoby Deda Mráza v rôznych kultúrach
Dedo Mráz má svoje obdoby v rôznych kultúrach a jazykoch:
- V baškirštine je známy ako Ҡыш бабай (Qïš babaj, doslova: "Zimný starec").
- V tatarštine má podobný prepis Qış Babay (Кыш бабай) s rovnakým významom.
- Arménsky názov pre Deda Mráza je Dzmer Pap (Ձմեռ Պապ), doslova "Dedo zima".
- Jeho verná spoločníčka Sněhurka sa v Arménsku nazýva Džunanušik (Ձյունանուշիկ), čo znamená "Snehové zlatíčko" alebo "Snehová Anuš".
- V Azerbajdžane je Dedo Mráz známy ako Şaxta Baba ("Dedo Mráz") a jeho spoločníčka Sněhurka ako Qar Qızı ("Sněhurka").
- V Bielorusku sa nazýva Dzied Maroz (Дзед Мароз).
- Bulharský názov pre Santa Clausa je Дядо Коледа (Djado Koleda, Dedo Koleda), zatiaľ čo Djado Mraz (Дядо Мраз, "Dedo Mráz") je podobná postava importovaná z Ruska, populárna počas komunistickej vlády.
- V socialistickej Juhoslávii (Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko, Slovinsko) sa postave nosiacej darčeky hovorilo "Dedo Mráz" (rôzne varianty ako Djeda Mraz, Djed Mraz, Dedo Мраз).
- V Chorvátsku po rozpade Juhoslávie bol Djed Mráz označený za komunistický výtvor a bol zavedený Djed Božićnjak ("Dedo Vianoce").
- V Mongolsku sa oslavujú novoročné sviatky ako oficiálny sviatok s tradíciou Deda Mráza.
- V Rumunsku bola ako náhrada za Moş Crăciun (Otca Vianoc) zavedená postava Moş Gerilă (doslova "Mrazivý starec"), rumunská jazyková adaptácia ruského Deda Mráza.
- V Slovinsku bol názov Deda Mráza preložený z ruštiny ako Dedek Mraz (doslova "Dedo Mráz"). Zobrazovaný je ako štíhly muž v šedom koženom kabáte s kožušinou.
- V Tádžikistane pokračuje tradícia Deda Mráza, hoci v roku 2012 došlo k incidentu s mladíkom prezlečeným za Deda Mráza.
- V Česko-Slovensku sa v 50. rokoch 20. storočia snažili vytlačiť Ježiška a Mikuláša Dedom Mrázom.
Dedo Mráz a Sněhurka
Obyčajne sa Dedo Mráz objavuje v sprievode dievčaťa alebo mladej ženy menom Sněhurka (rusky Снегурочка). Je dôležité ju neodlišovať od Snehulienky bratov Grimmovcov. V ruskej ľudovej tradícii sa spomína Sněhurka ako dievča zlepované zo snehu, ktoré sa neskôr roztopilo. Táto legenda inšpirovala dramatika Alexandra Ostrovského k napísaniu hry "Sněhurka", ktorú neskôr zhudobnil skladateľ Nikolaj Rimskij-Korsakov. V tejto verzii je Sněhurka dcérou Mráza, ktorá sa zamilovala do smrteľníka a roztopila sa.
Prítomnosť Sněhurky je originálnym detailom, ktorý odlišuje ruského Mráza od Santa Clausa alebo sv. Mikuláša. Dnes ju často stvárňujú mladé dospelé ženy. Debut Sněhurky v sprievode Deda Mráza sa uskutočnil v roku 1937 a bola súčasťou jeho ideologickej misie. V Rusku existuje dokonca samostatná rezidencia pre Sněhurku v meste Kostroma.
Filozofické a symbolické interpretácie
V niektorých interpretáciách Dedo Mráz symbolizuje nielen zimu alebo chlad, ale celý odchádzajúci starý rok. Dieťa, ktoré ho nahradzuje, zosobňuje Nový rok. O polnoci 31. decembra Dedo Mráz údajne odovzdá svoje právomoci chlapcovi - svojmu dedičovi, a sám zmizne. Tento koncept je skôr filozofický ako rozprávkový, kde dieťa predstavuje ďalšiu hypostázu alebo reinkarnáciu Deda Mráza.