Pôvod a tradície Deda Mráza
Dedo Mráz je zosobnenie ruskej legendy a u východných Slovanov predstavuje starca, ktorý jazdí na saniach a prináša zimu. Z tohto pôvodne zlého a krutého pohanského božstva sa neskôr stal Dedo Mráz, ktorý nosí darčeky, podobne ako v západných kultúrach Mikuláš či Santa Claus.
Sviatok svätého Mikuláša má dlhú tradíciu, pričom jeho predobrazom je biskup z Myry. Najznámejšia legenda hovorí o tom, ako Mikuláš hodil mešec plný zlata do okna schudobneného šľachtica, aby jeho tri dcéry mohli získať veno a vydať sa. V Amerike nosí darčeky Santa Claus, ktorého domov je v Rovaniemi vo fínskej provincii Laponsko. Jeho sane ťahá deväť sobov, ktorých mená sú Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Dunder, Blixem a známy sob s červeným nosom, Rudolf. V Anglicku je darcom Father Christmas, vo Francúzsku ho volajú Père Nöel, a napríklad v Rumunsku tiež existuje ich vlastný darca darčekov.
Klasická rozprávka "Mrázik" (Morozko)
Jednou z najznámejších rozprávok, ktorá približuje postavu Deda Mráza, je ruská ľudová rozprávka "Mrázik" (Morozko). Hoci ide o pôvodne hraný film, jeho ikonický status ovplyvnil vnímanie Deda Mráza a jeho príbehov v kultúre, vrátane animovaných adaptácií. Rozpráva príbeh o starčekovi Kuzmovi Nikolajevičovi, ktorý mal dve dcéry: vlastnú, skromnú Nastenku, a vyženil si pyšnú Marfu, ktorá si nectila ani svoju matku, nieto ešte starčeka.
Príbeh Nastenky a jej utrpenia
Nastenka bola utešené, milé dievča, ktoré mali ľudia radi. V dome Kuzmu Nikolajeviča, kde žil so starenou Jevdokijou a dvoma dcérami na okraji viesky pri brezovom háji a jazere, musela byť Nastenka stále hore. Starena ju neustále trápila. Raz, keď Nastenka plietla teplé pančuchy pre sestričku Marfušku, starena Jevdokija Petrovna ju vyviedla pred chalupu s rozkazom, aby pančuchy uplietla do rána pri mesačnom svite. Ak by neboli hotové do prvého kohútieho zakikiríkania, vyhrážala sa jej, že jej vyšklbe všetky vlasy. Nešťastná Nastenka tichučko nariekala psovi Šarikovi, prečo pre ňu nemajú ani jediné vľúdne slovíčko. V pletení jej pomohlo aj Žiarivé Slnko, ktoré sa vďaka prosbám Zorničky na chvíľu skrylo za horu, aby Nastenka stihla dokončiť prácu. Keď však starena uvidela hotové pančuchy, od zlosti ich roztrhala a prikázala Nastenke obriadiť dobytok, nasypať sliepkam, nakálať drevo a zakúriť v peci.
Putovanie bohatiera Ivana
Vzdialene, v inej dedine, žila chudobná vdova so synom Ivanom. Ivan bol vysoký, urastený, no rozumu mu Všemohúci priveľa nenadelil. Vybral sa do sveta hľadajúc slávu a bohatstvo, pričom ignoroval matkine rady, aby pomáhal slabším a starším. Na ceste odmietal dievčatá, ktoré ho volali, pretože veril, že ho čakajú väčšie dobrodružstvá. Na krížnych cestách si vybral kľukatú cestu, plnú nástrah a nebezpečenstiev, ktorá však sľubovala svetskú slávu statočnému človeku. Na tejto ceste sa stretol so zbojníkmi, ktorých premohol silou a prefíkanosťou, čím si upevnil presvedčenie, že sa stane bohatierom.
Stretnutie s Deduškom Hríbikom a Medvedia hlava
Ivan doputoval do nehostinnej krajiny, kde naďabil na lúku plnú húb. Tam stretol Deduška Hríbika, chlápätko nie väčšie ako palec na ruke, ale s veľkou mocou a bradou bielou ako sneh. Deduško Hríbik, kráľ svojho panstva, vyzval Ivana na hru. Hoci Ivan bol bystrý ako jeleň, deduška nedobehol a napokon uznal porážku. Za túto statočnosť ho Deduško Hríbik odmenil nádherným lukom s ostrými šípmi. Ivan však zabudol poďakovať a pokloniť sa starčekovi. Za túto pýchu mu Deduško Hríbik predpovedal, že medveď sa mu pokloní, ale on pritom zohne chrbát.
Ivan ďalej putoval nevľúdnou krajinou, kde už myslel, že mu bude koniec. Po hrozitánskej búrke sa všetko zazelenalo a Ivan našiel strmú skalu s nápisom: "Pred Osudom neujdeš." Neskôr, keď strelil divú hus, pierko z nej odletelo a vábilo ho kamsi do ďalekej hory, ukazujúc mu cestu.
Mrázik | Rozprávky na počúvanie
Dedo Mráz v animovaných a detských médiách
"Máša rozpráva rozprávky": Moderná animovaná adaptácia
Postava Deda Mráza ožíva aj v moderných animovaných rozprávkach. Napríklad v seriáli "Máša rozpráva rozprávky" (Masha's Tales), obľúbená Máša rozpráva rozprávkové klasiky vo svojej vlastnej verzii. V epizóde 5 Máša rozpráva príbeh jednej zlej ženy, ktorá má dve dcéry: jednu vlastnú, ktorú rozmaznáva, a druhú nevlastnú, ku ktorej sa chová veľmi zle. Ide o jej interpretáciu práve rozprávky "Mrázik", pričom vždy dospeje k originálnemu poučeniu. Seriál je dostupný pre všetky vekové kategórie a ponúka nevšedný pohľad na známe príbehy.
Kreslené a bábkové rozprávky v Československu
V časoch ČSSR sa počas vianočného obdobia vysielali aj rôzne televízne rozprávky pre najmenšie deti. Medzi obľúbené kreslené a bábkové rozprávky patrili napríklad: "Štaflík a Špagetka" (1971), "O víle Amálce" (1975), poľské "Lolek a Bolek", "Rexík", "Čarovná ceruzka", bábkový "Macko Uško" (1975) a ruská "No počkaj zajac!". Okrem toho, v niektorých podnikoch pre deti zamestnancov priniesol Dedo Mráz vrece s balíčkami, čo bolo súčasťou vtedajších vianočných osláv.
Dedo Mráz ako inšpirácia pre detskú tvorivosť a umenie
Online omaľovánky Dedo Mráz
Omaľovánky Dedo Mráz sú určené predovšetkým deťom, ale nájdete tu aj antistresové omaľovánky pre dospelých. Tieto obrázky na vyfarbovanie sú dostupné zadarmo a môžete si ich vyfarbiť priamo na obrazovke vášho telefónu, tabletu, počítača alebo notebooku. Vyfarbovanie je úplne jednoduché a intuitívne: stačí si vybrať požadovanú farbu a klikaním (myškou na počítači, prstami na mobilných zariadeniach) označovať plôšky, ktoré chcete vyfarbiť. Pre pohodlnejšie vyfarbovanie menších plôšok si môžete omaľovánku priblížiť. Existuje aj možnosť namiešať si až 4 rôzne farby súčasne vďaka magickej palete. Detská online omaľovánka Dedo Mráz s bábikou a mackom je dostupná bezplatne aj vo verzii pre tlač, pričom si môžete vytlačiť čistú omaľovánku alebo tú, ktorú ste si už vymaľovali online.
Rozsiahly katalóg obrázkov na vyfarbenie obsahuje rôzne kategórie, aby si každý našiel to svoje, vrátane kategórie Zima a Vianoce, kde sa nachádzajú omaľovánky s Dedom Mrázom. Ak máte špecifický nápad na omaľovánku, existujú dve možnosti: napísať do komentárov a dúfať, že sa nápad zapáči ilustrátorom, alebo sa stať Patreonom s členstvom "Get your own coloring book", čo garantuje vytvorenie omaľovánky na želanie.
Výtvarná súťaž "Dedo Mráz a Snehulienka"
Kreativita detí v súvislosti s postavami Deda Mráza a Snehulienky sa prejavila aj vo výtvarnej súťaži "Dedo Mráz a Snehulienka". Súťaž, organizovaná SCVČ Buratino v Košiciach, sa uskutočnila 17.-18. decembra 2020 a zapojilo sa do nej 50 detí zo ZŠ Drábova 3 a krúžku Máša a Medveď. Dedo Mráz a Snehulienka navštívili žiakov, predviedli im ruské tradície, ako napríklad spoločné volanie Deda Mráza, ktorý "zablúdil" v škole, či rozsvietenie vianočného stromčeka s pokrikom "Jedlička svieť!". Spolu so žiakmi zaspievali pesničku z ruskej rozprávky „Mrázik“ - "V lese sa narodila jedlička". Tvorivosť a snaha detí boli ocenené diplomami a sladkými cenami, pričom akcia sa im veľmi páčila a tešia sa na ďalší rok.
Vianočné príbehy a tradície s medzinárodným presahom
Svetoví darcovia darčekov a ich príbehy
Okrem Deda Mráza, Mikuláša a Santa Clausa, existujú aj iní darcovia darčekov. V našich končinách nosí darčeky pod vianočný stromček Ježiško. V Anglicku je to Father Christmas, ktorého vo Francúzsku volajú Pére Nöel. História sviatku svätého Mikuláša má dlhú tradíciu. Predobrazom Mikuláša je biskup z Myry, o dobročinnosti ktorého dodnes koluje množstvo legiend. Mikuláš každý rok navštevuje deti, aby im priniesol darčeky. Kde býva, kto mu pomáha a ako sa pripravuje na tento deň sa dozviete v knihe Istvánné Csendes, ktorá vás zavedie do každodenného života Mikulášskej ríše. Ak boli všetci celý rok dobrí, čakajú na Mikuláša a Vianoce odmenu, hlavne deti sa tešia aspoň na nejaký malý darček. Často deti nedostanú darček od Mikuláša len tak, musia mu niečo zaspievať alebo zarecitovať. Mnohí si z detstva pamätajú veršík: "Pred oknom - za oknom stojí Mikuláš, povedz nám deduško, čo v tom koši máš. Pre dobrú Aničku medovú paničku a pre zlého Jožka..."
Klasické vianočné diela a ich autori
Množstvo vianočných príbehov obohatilo svetovú literatúru a kinematografiu. Medzi vianočnú klasiku určite patrí "Vianočná koleda" od Charlesa Dickensa, príbeh o lakomcovi s tvrdým srdcom, Ebenezerovi Scroogeovi, ktorého tajuplná návšteva vyľaká a zmení jeho život. Rozprávka o sile lásky a priateľstva, ktorá roztopí aj ľadové srdce, je príbeh o odvážnej Gerde a jej dlhej ceste do paláca Snehovej kráľovnej, aby zachránila kamaráta Kaia. Táto originálna rozprávka, vydaná 21. decembra 1844, je dielom Hansa Christiana Andersena a dočkala sa mnohých filmových, televíznych i muzikálových spracovaní. Pôvodne temnú novelu "Luskáčik a Myší kráľ" nemeckého spisovateľa E. T. A. Hoffmanna, prepísal do detskej podoby Alexander Dumas, no symbol Vianoc z nej urobil až balet hudobného velikána P. I. Čajkovského.
Chris Van Allsburg vo svojej knihe "Polárny expres" (Polar Express) zavedie čitateľa do života malého chlapca, ktorý pochybuje o vianočnom kúzle a že darčeky nosí Santa Claus. Táto kniha, považovaná za vianočnú klasiku, zaujala herca Toma Hanksa natoľko, že presvedčil režiséra Roberta Zemeckisa, aby podľa nej natočili animovaný film. Populárnu vianočnú knihu "Dopisy Deda Mráza" (Letters from Father Christmas) písal známy spisovateľ J. R. R. Tolkien od roku 1920, aby zabavil svoje deti. Listy zachytávajú dobrodružstvá Deda Mráza v spoločnosti vianočných škriatkov a polárneho medveďa.
Slovenská spisovateľka, ktorá bola šéfredaktorkou časopisov Zornička a Slniečko či redaktorkou vydavateľstva Mladé letá, napísala aj rozprávku o dedovi Mrázovi, ktorý nosí deťom krásne darčeky pod vianočný stromček. Podnetom na vznik knihy "Darček pre deda Mráza", spisovateľky Zuzany Svobodovej, bola otázka jej synčeka: “A čo my dáme dedovi Mrázovi pod stromček?”. CD s príbehom knihy nahovoril slovenský herec a zabávač. Epická básnická skladba "Vianočná pošta" je o tajomstvách Vianoc, je to príbeh dieťaťa, súčasného i Božieho, pre deti aj dospelých. K vianočnej klasike určite patria aj tradičné vianočné oblátky s medom, ktorým jednu poviedku v zbierke poviedok "Dve cesty" venoval aj slovenský spisovateľ.
Pôvod a symboly Vianoc
Kresťanské Vianoce majú pôvod v starovekom Ríme. Rimania každoročne v čase zimného slnovratu usporadúvali festivaly, ktorými oslavovali návrat boha ohňa a úrody. Ľudia sa vtedy sobášili, vymieňali si dary a rozdávali jedlo chudobným. Tieto slávnosti sa volali Saturnálie. Spočiatku kresťania príchod Božieho syna neslávili. Mesto Rím slávilo prvýkrát narodenie Ježiša Krista až 25. decembra 336. Vianočnou tradíciou, symbolicky pripomínajúcou narodenie Ježiša Krista, sa stalo stavanie betlehemov, ktoré spopularizoval svätý František z Assisi.
História ďalšieho symbolu Vianoc sa začala písať v Nemecku. Spočiatku to bol malý stromček alebo väčšia vetvička zdobená ovocím, orieškami, sladkosťami či symbolickou ozdobou. Prvé mesto, v ktorom stál vianočný stromček na námestí, bolo pobaltské. Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber, autori najznámejšej vianočnej koledy "Tichá noc", netušili, že jej kúzlo pretrvá storočia. Prvýkrát ju uviedli v Kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe 24. decembra.