Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. V politickom diskurze sa často stretávame s komplexnými témami, od financií po legislatívu, no niekedy sa do popredia dostanú aj nečakané metafory. Nedávno sa niektoré Dankove problémy satiricky spojili s pojmom „tupý ihličnan“, čo prináša zaujímavý pohľad na komunikáciu a jej vnímanie. Táto nečakaná paralela nás vedie k preskúmaniu hlbších súvislostí medzi formou a obsahom vyhlásení, a zároveň otvára priestor pre pohľad na historický kontext symboliky, akou je napríklad vianočný stromček.
Politické a ekonomické diskusie: Kľúčové témy a výzvy
V rámci prebiehajúcich politických debát sa opakujú viaceré zásadné témy, ktoré sa dotýkajú fungovania štátu a jeho vplyvu na občanov.
Reforma verejnej správy a financovanie obcí
Ondro Dostál správne zdôraznil, že „veľká reforma je potrebná“, pričom upozornil, že desať rokov pri moci nebola opozícia a z tejto reformy sa neurobilo nič, hoci sa mohlo a malo. Napríklad aj preto, že štúdia OECD Governments at a Glance z roku 2014 ukazuje, že Slovensko má nízku autonómiu obcí a miest. Diskusia o tom, kto je „dobrý“ a „zlý“ v kontexte financií, je pretrvávajúca. Obce a mestá teraz hovoria, že oni budú tie „zlé“ a centrum bude to „dobré“, ale treba to vidieť v kontexte. Dnes je to tak, že centrum je to „zlé“, vyberá peniaze a obce a mestá ich potom dávajú niekomu ďalšiemu. Týmto sa to len trochu vyrovná, pretože debata o tom, že dane sú prepojené na financovanie verejných statkov, by mala byť aj na úrovni obcí a miest, aby bola blízko občanovi a aby ten občan rozumel tomu, čo z čoho sa financuje a ako na tom treba šetriť.
Stav verejných financií a dopady legislatívy
Edo Heger podľa mnohých predniesol veľmi dobré zhodnotenie materiálu Program stability. Poukázal na to, že sa dostávame do situácie „dvojitého deficitu“, čo je výraz, ktorý sa kedysi používal pre kombináciu deficitu bežného účtu platobnej bilancie (zahraničného obchodu) a deficitu verejných financií v krajinách s vlastnou menou, a označovala sa tak veľmi riziková situácia. Jeden z deficitov je dlhodobý: po zastropovaní veku odchodu do dôchodku sú potrebné dlhodobé opatrenia vo výške 1,3 % HDP, ktoré by každý rok zlepšovali stav verejných financií. Vláda namiesto toho, aby toto urobila, tak ho zhoršuje aj krátkodobo. Keď sa zaviedol vek odchodu do dôchodku, tak sa sľubovalo...
V súvislosti s prijímaním zákonov sa tiež rieši otázka ich dopadov. Bol predstavený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. Dôvodom predloženej úpravy je, že očakávané vplyvy sa v doložke vybraných vplyvov stanovujú len ako odhad a až s odstupom času spätná kontrola umožní zhodnotiť správnosť týchto očakávaní a odhadov a vytvorí podklad pre možnú korekciu schválenej legislatívy do budúcnosti. Čiže zjednodušene povedané, pri prijímaní zákonov celkom dobre nevieme, aké budú mať dopady. Otázka vychádzala aj z dávnejšej debaty pri predkladaní novely zákona, ktorou sa umožnilo flexibilnejšie zamestnávanie cudzincov. Vtedy sa pýtalo, ako je možné, že dopad na verejné financie je nulový. Aj po odpovedi mnohým stále vŕta v hlave, čiže skôr alebo neskôr bude treba robiť analýzy a monitorovať tie dopady na verejné financie tak, aby sa nestalo, že príchod ľudí zo zahraničia, ktorí prichádzajú do firiem, ktorým chýbajú zamestnanci, nebude mať nulové alebo záporné dopady na verejné financie.
Spravodlivosť, demografia a trhové zlyhania
Diskutovalo sa aj o dôležitosti spravodlivosti. Lucia Žitňanská konštatovala, že toto je najdôležitejší bod rokovania v súčasnom volebnom období. Dôvodom je, že kým verejný dlh a deficit sú pomerne dobre merané a komunikované spoločnosti, rozpad spravodlivosti je nemerateľný, nevidíme to voľným okom a môže dospieť ku katastrofe. Je namieste vyzvať väčšinu, aby so záujmom a s ohľadom na záujmy Slovenska, nie na záujmy úzkej skupiny ľudí, nezabránila voľbe 18 kandidátov, z ktorých sa dá vybrať 9 kvalitných. Zároveň sa objavil návrh na riešenie vážneho demografického problému, ktorý zahŕňa prepojenie databáz rezortu školstva a Sociálnej poisťovne, s cieľom naozaj efektívne priniesť to, čo investujeme do riešenia tohto problému. V oblasti vedy a výskumu existujú príležitosti pre organizácie typu univerzít alebo SAV, kde by sa peniaze z eurofondov dali vyčleniť bez veľkých problémov, hoci dnes sa celkom dobre nedostanú do výskumu.
Kritika štátnych zásahov a hospodárskej súťaže
Pokiaľ ide o hospodársku súťaž a trhové zlyhania, zaznela kritika na adresu štátnych zásahov. Aj keď existujú prípady, kde trh zlyháva, na to je protimonopolný úrad, prípadne ďalšie nezávislé orgány, ktoré to majú riešiť, nie jeden z hráčov, lebo ministerstvo pôdohospodárstva reprezentuje časť ekonomiky, čo je jeden z hráčov. Zdôraznilo sa, že hospodárska súťaž a konkurencia tu nie je na to, aby sa občas niekto mohol obohatiť. Evolúcia ukazuje, že ekonomiky, v ktorých je hospodárska súťaž, sú dobré pre spotrebiteľa, čo je proste sociálne výhodné. Preto je otázne, ako je možné, že návrh zákona v doložke vplyvov má nulový dopad na sociálnu oblasť a nič to neprinesie občanom. Ten chlieb, o ktorom sa tu hovorilo, tak nebude lacnejší, toto je podstatná vec.
Zvýšenie cien bude pri zvýšení daní, je to tak v drvivej väčšine prípadov. Platí totiž, že tzv. cenová elasticita dopytu je záporná, teda keď sa zvýšia náklady, zvyšuje sa cena. Možnože pri predaji heroínu to neplatí, kde je tá elasticita nízka. Zvýši sa cena, zaťažia sa ľudia, tie peniaze sa zoberú a nejako sa použijú v prospech jedného rezortu. Pán Baláž citoval odborníka, pána Drahovského, avšak podľa kritikov bol citát nepresný, pretože odborníci tento návrh nepodporujú. Ani pán Drahovský nepovedal, že nedôjde k zvyšovaniu cien. Rozhodovanie pri zlyhaní trhu je vo vyspelom svete zverené protimonopolným úradom. Je to tak vyše sto rokov, tie majú legislatívu na to urobenú, majú odbornú literatúru a vedia posudzovať zlyhania trhu. Jednotlivým rezortom by sa to teda nemalo dávať do vienka ani v prípade, že chcú byť miestom, ktoré rozhoduje v druhej inštancii. Nemôžeme postupovať tak, že napríklad ministerstvo školstva by si povedalo, že začne rozhodovať o zdaňovaní naväzujúceho rezortu, zdaní nejaké firmy, ktoré zamestnávajú absolventov škôl, zdaní ich a zoberie si z tej dane peniaze. Takto nemôžeme Slovensko parcelovať, že si jednotlivé rezorty budú navzájom brať peniaze mimo rozpočtu. Diskriminácia, ku ktorej dochádza a ktorá sa ešte skomplikovala a znejasnila pozmeňujúcim návrhom, dochádza do takého detailu, že sledujúc tento trend, obavy sú, že v najbližšom kole už budeme odsúhlasovať pravidlá pre konkrétne firmy. Pripomína sa tiež nedávna štúdia UniCredit Bank, ktorá hovorí, že vyššie platy majú naši ľudia vo väčších firmách a vo firmách so zahraničným vlastníctvom. Toto je znova útok na firmy, ktoré platia vyššie platy, vnímaný ako „protislovenský útok“. Úspešný obchod je dobrý pre producentov a netreba mu „strieľať do kolien“. Je dobrý pre výrobcov topánok, áut, nohavíc aj potravín. Pripomenula sa aj situácia s našou sebestačnosťou, keď zmizli z európskeho trhu vajíčka. Darmo sme mali viac než 100-percentnú sebestačnosť v produkcii vajec, jednoducho vajíčka sledovali peniaze a odišli do zahraničia, a my sme mali prázdne obchody. Na záver sa zdôraznilo, že treba viac sledovať odborníkov. Tu sa to nestalo pri tomto návrhu. Pripomenuli sa výsledky Trend barometra, kde sa vyjadrili čitatelia Trendu a ekonomicky odborne zameraní, kde na otázku: „Je podľa vás rozumné a legitímne, ak štát cez odvody z obratu presúva zdroje medzi prepojenými odvetviami tak, ako to teraz pri obchodných reťazcoch a farmároch presadzuje SNS?“ odpovedalo 13 % „skôr nie“ a 77 % „rozhodne nie“.
Stabilita a nezávislosť inštitúcií
Edo Heger správne poukázal na to, že je pravda, že vyrovnaný rozpočet ešte nikdy nebol tak blízko, ale pravda je aj to, že riziko politického ovládnutia NBS tiež ešte nikdy nebolo tak blízko. Viceguvernér mal vo februári silný mandát (122 hlasov za, vrátane opozičného OĽANO). Je to dôležité, pretože NBS robí aj analýzy potrebnosti štrukturálnych reforiem, a je kľúčové, nemať takéto niečo obsadené politicky. V systémoch a pravidlách, ktoré stanovil štát, sa na Slovensku nachádza veľa skokových situácií. Motivácia nie je spojitá, čo znamená, že ani predávajúcemu sa neoplatí predávať nejaké hmotnosti medzi jedným a druhým kilogramom a takisto sa neoplatí kupovať v tomto intervale. Zákazníci aj predávajúci si musia naštudovať množstvo konkrétnych situácií, čo je drahé. Príklady zo štátnej praxe zahŕňajú chodenie do predčasného dôchodku, rozdeľovanie podielových daní na obce, kde veľmi odlišný koeficient je pre mestá s veľkosťou 10-tisíc a 1 občan až 50-tisíc, a potom iný výrazný koeficient je pre mestá s veľkosťou 50 001 občan až 100-tisíc. Pri mestách ako Poprad a Prievidza sa tak môže stať, že jeden človek im spraví milión v rozpočte. Tieto skokové situácie nie sú dobré z už spomínaných dôvodov. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady sa navrhlo, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor bol navrhnutý Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, pričom výbory mali prerokovať návrh do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019. Cieľom iného návrhu zákona je zakotviť, že posledným odvodovým obdobím, za ktoré budú regulované osoby povinné osobitný odvod zaplatiť, je mesiac december 2019, čo v praxi znamená zrušenie tohto odvodu. Pôvodný zákon bol prijatý v júli 2012 za účelom konsolidácie verejných financií. V súčasnosti sa žijú rozpočtovo dobré časy, a preto sa usúdilo, že na takýto zákon nie je dôvod, pretože kým je účinný, znižuje sa priestor pre investície v týchto regulovaných subjektoch, vedie to k zvýšeniu cien spotrebiteľov a obmedzuje sa hospodárska súťaž, čo v konečnom dôsledku nevedie k prospechu pre spotrebiteľa. Obmedzuje sa preto, lebo tak ako medzi sebou súťažia malé podniky, tak súťažia aj veľké podniky a celé odvetvia. Takýmto zákonom sa táto súťaž obmedzuje, a teda dochádza aj k diskriminácii celých odvetví, nielen podnikov. Anka dobre hovorila, ale fakt je, že čím viac sa blížime k parlamentným voľbám, tak tým častejšie sa politickí súperi budú snažiť SAS-ku vytlačiť do pozície extrémne libertariánskej strany, ktorá hovorí, že trh vyrieši úplne všetko. Pripomenulo sa, že je program aj pre eurovoľby, tzv. manifest, ktorý hovorí o tom, že postupne chcú rušiť poľnohospodárske dotácie v Európskej únii. Samozrejme, kým nebudú zrušené, tak nie je možné pozabíjať poľnohospodárov u nás, ale v súlade to pôjde. Soni Gaborčákovej sa odpovedalo, že aby to nedopadlo na ľudí, tento zákon treba zrušiť. S pánom Budajom aj s ďalšími predrečníkmi sa súhlasí, osobitne v tom, že spoločná poľnohospodárska politika nesmie diskriminovať. Ceny potravín na Slovensku rastú aj preto rýchlejšie, lebo keď rastie cena komodity, tá cena komodity v celkovej cene potravín u nás tvorí väčší podiel než napríklad v Rakúsku. Ten zvyšok je proste u nás nižší a ten by mohol tlmiť nárast ceny. Keďže je u nás nižší a pri raste ceny komodity na svetových trhoch u nás dochádza k tomu, že nám narastú rýchlejšie ceny než napríklad v Rakúsku.
Súvislosti a kritika komunikácie: Metafora "Tupého ihličnanu"
V kontexte rozmanitosti a komplexnosti politických vyhlásení sa objavil aj zaujímavý satirický komentár. Pred pár dňami sa konečne vysvetlili niektoré Dankove problémy - za všetko môže „tupý ihličnan“! Táto metafora naznačuje kritiku voči forme a jasnosti komunikácie. Redaktor sa okúňa príliš kritizovať nezmysly a jazykové chyby v knihách, lebo vie najlepšie zo všetkých, že bezchybná kniha je jav mimoriadny, výnimočný a možno endemický, a to nie na našom území. To platí aj v prípade, že sa poctivo dodrží celý proces. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje, že fluktuácia na mieste Dankovho hovorcu sa bude ďalej pozorne sledovať. Tá bytosť má jediné šťastie, že ju nevyberá komentátor, lebo by nekompromisne žiadal praktickú znalosť podraďovacích súvetí, patričných spojok a vedľajších viet. Celú tú vedu si pamätá zo základnej školy nejeden hovorca - učiteľka nakreslila na tabuľu také chlieviky, niektoré vyššie, iné nižšie, a do nich bolo treba naporciovať vety, pričom krásne vyniklo, ktorý vetný člen má s ktorým tzv. chémiu, inak povedané, syntagmatický vzťah. Ide aj o poznámku k návrhu zákona, kde sa nevie, aký je dopad na verejné financie veľmi nízkopríjmových ľudí a mali by sme to vedieť, lebo je celkom možné, že títo ľudia jednoducho odvádzajú menej na financovanie verejných statkov (zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, polícia atď.) než koľko z nich využívajú. Návrh Simony Petrík, ktorý je takou jednoduchšou reguláciou a riešením tohto problému, je v tomto kontexte dôležitý.
Vianočný stromček: Od histórie k symbolu
Zatiaľ čo politický diskurz sa niekedy stráca v zložitých formuláciách, vianočný stromček si po stáročia udržiava svoju jasnú a rozpoznateľnú symboliku. Jeho príbeh, bohatý na legendy a tradície, kontrastuje s premenlivou povahou vyhlásení.
Pôvod a rozšírenie tradície
Základným symbolom Vianoc v mnohých domácnostiach po svete je ozdobený vianočný stromček. Jeho pôvod siaha do 16. storočia, keď sa prvé objavili v nemeckom protestantskom prostredí. Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy, kde išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami. Stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov. O protestantskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného, stromčeka rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom.
Legendy a ranné kresťanské príbehy
Vysvetlenie, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do raného kresťanského obdobia, keď si nová viera hľadala svoje miesto medzi pohanmi. V tejto súvislosti koluje napríklad legenda o „vianočnom“ stromčeku z roku 573, o ktorý sa zaslúžil írsky mních svätý Kolumbán. Ten sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne a pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal dav poslucháčov. Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Legenda dodáva, že v dutine obrovského duba bola skrytá jedlička.
Prečo máme vianočné stromčeky? Fascinujúci príbeh, o ktorom ste ešte nepočuli!
Ďalšie vysvetlenie ponúka príbeh súvisiaci s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery.
Rozšírenie tradície a vývoj výzdoby
Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa začala masovejšie šíriť v priebehu 17. storočia. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, na vidieku sa udomácňoval koncom 18. storočia. Na územie dnešného Slovenska sa zvyk ozdobeného vianočného stromčeka dostal v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa rozvíjal v mestách, neskôr začal prenikať aj na slovenský vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhrade. Zdobil sa aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia.
V 19. storočí mala v Spojenom kráľovstve na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka. Práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach.
Inovácie v osvetlení a dekoráciách
Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára.
Umelé vianočné stromčeky a moderná doba
Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky, ktoré sa začali vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
tags: #danko #stromcek #poskytuje #vyhlasenia