Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov. Či už ide o starodávne náboženské piesne alebo moderné vianočné hity, všetky prispievajú k vytvoreniu tej pravej sviatočnej atmosféry a pripomínajú nám hodnoty, ktoré sú s Vianocami neodmysliteľne späté - lásku, pokoj a radosť.
Čo sú koledy?
Koleda je osobitný piesňový žáner viažúci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“. V širšom význame sú za koledy niekedy považované aj riekanky, vinše a ľudové hry s tematikou narodenia Ježiša Krista (betlehemské hry).
V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové motívy (typicky pastierske a roľnícke), pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú aj žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.
Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika“.
Je dôležité rozlišovať medzi vianočnou koledou a vianočnou piesňou. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc.
Korene vianočnej hudby
Pôvod a predkresťanské tradície
Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra. V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“. Rovnako sa koledy spájajú s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter.
Koledy v kresťanskej ére
S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí a zaviedol živé betlehemy, čím podporil spev náboženských piesní počas Vianoc. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Vývoj a šírenie kolied
Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií. Vplyv na ich šírenie mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, ako aj Rómovia či baníci.
Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426 vďaka kňazovi Johnovi Awdlayovi, ktorý vytvoril 25 kolied v anglickom jazyku.
Počas viktoriánskej éry v 19. storočí boli vytvorené mnohé z najznámejších kolied, ktoré spievame dodnes, ako napríklad „Tichá noc“ (1818).
Zvyk koledovania
Spievanie kolied sa spája s koledovaním: obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, dnes zvyčajne skôr detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť. Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami. Pôvod koledovania ako magického obradu, ktorý má v nastávajúcom roku priniesť do domu šťastie v rodinnom živote a blahobyt, sa spája s predkresťanskými oslavami zimného slnovratu.
Za svoju snahu koledníci dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Tento zvyk sa v mnohých krajinách zachoval dodnes, hoci v modernej dobe nadobudol skôr symbolický charakter. Práve z Anglicka pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov. Zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca, najmä vo mestách zanikol takmer úplne a stretnúť sa s ním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané, či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu.
🎀História kolied🎀
Vplyv kolied na psychiku a kultúru
Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tieto piesne sú prostriedkom, ako si pripomenúť a osláviť duchovný význam Vianoc.
Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov. Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia. Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru.
Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami. Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí. Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu. Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady.
Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva. Vianočné koledy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a pomáhajú zachovať tradície spojené s Vianocami. Ich počúvanie a spievanie prispieva k odovzdávaniu týchto tradícií ďalším generáciám.
Svetoznáme vianočné melódie
Mnohé melódie vianočných kolied sú známe po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny. Medzi najpopulárnejšie patria:
- Tichá noc (Stille Nacht): Táto koleda vznikla v roku 1818 v malom rakúskom mestečku Oberndorf. Miestny organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu na text kaplána Josepha Mohra. Pôvodne bola napísaná pre gitaru a dnes je preložená do viac ako 300 jazykov a dialektov.
- Narodil sa Kristus Pán: Jedna z najstarších českých kolied, ktorej korene siahajú až do 13. storočia. V českom jazyku sa rozšírila v 16. storočí vďaka bratským spevníkom.
- Jingle Bells: Hoci nie je typickou koledou, stala sa neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania Jamesom Lordom Pierpontom v roku 1857. Je známa aj tým, že bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre astronautmi misie Gemini 6.
Každá krajina má svoje špecifické vianočné piesne, ktoré odrážajú jej kultúru a tradície. Vo Francúzsku je populárna „Petit Papa Noël“, vo Veľkej Británii „Deck the Halls“ a v Taliansku „Tu scendi dalle stelle“. V Latinskej Amerike sa teší obľube „El Burrito de Belén“, zatiaľ čo v Nigérii sa spieva „Betelehemu“ v jazyku joruba.
Slovenské vianočné koledy
Na Slovensku máme bohatú tradíciu vianočných kolied. Medzi naše najobľúbenejšie slovenské koledy patria okrem "Tichej noci" aj "Vstávajte, pastieri", "Nesiem vám noviny", "Do hory, do lesa, valasi", "Narodil sa Kristus Pán", "Dobrý pastier sa narodil", "Poďme, bratia, do Betlema", "Búvaj, dieťa krásne" a "Daj Boh šťastia tejto zemi". Radi si zaspievame aj moderné koledy ako "Keď tá jasná hviezda", "Ježiš sa narodil", "Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám", "Narodil sa Ježiško", "Vyrástol nám stromček", či "Jak si krásne, Jezuliatko".
Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén, na rozdiel od ukrajinských, bieloruských či poľských ľudových kolied, ktoré sú s refrénom častejšie a delia sa do žánrov ako koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied.
Najväčší počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť vo svojej zbierke Prostonárodné vianočné piesne: Nápevy vianočných piesní. V textoch, ako aj v hudobnom stvárnení vianočných kolied sa nachádza veľa príbuzných znakov aj s pastorelami (poloumelými vianočnými pastierskymi piesňami), ktoré najmä v 18. a 19. storočí skladali väčšinou anonymní kantori a muzikanti. Ich interpretmi boli odrastení chlapci, neskôr deti, a najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľstva (Rómovia a pastieri). Koledy sa spievali najčastejšie na priedomí a pripisoval sa im magický účinok, nie však taký veľký ako veršovaným vinšom.
Koleda „Do hory, do lesa, valasi“
Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov, ktorí boli medzi prvými, čo sa dozvedeli o narodení Ježiša.
Text piesne „Do hory, do lesa, valasi“:
Do hory, do lesa, valasi,
či horí v tom našom salaši?
Radosť veľká sa zjavuje
a tento svet potešuje.
Kráčajte, bratkovia, k jasličkám,
aby ste zjavili všetko nám.
Počkajte nás, milí bratkovia,
nebeskí lietajú duchovia.
Koleda „Búvaj dieťa krásne“
Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.
Text piesne „Búvaj dieťa krásne“:
Búvaj, dieťa krásne, uložené v jasle.
Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa,
budeme ťa kolísať, aby's mohol dobre spať.
Ježišku náš milý, aby sa ti snili veľmi krásne sny, veľmi krásne sny.
Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky,
nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši.
Spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika.
My budeme s vami spievať za jasľami Synu milému, synu milému.
Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte.
Nech si ono podrieme, na slame a na sene.
Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.
Koleda „Daj Boh šťastia tejto zemi“: Pôvod a význam
Koleda „Daj Boh šťastia tejto zemi“ má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Pôvodný záznam a autorstvo
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci, zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky Pastorel, ktorú zostavil okolo roku 1830. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj svätý, rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Viliam Gruska a spopularizovanie piesne
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku. Vďaka zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah. K jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otvára Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a v interpretačnom stvárnení umelcov Pavla Dvorského a Pavla Haberu.
Osobnosť Gašpara Drozda
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine. Bol pokrstený v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, kde ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Toto gymnázium bolo spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo a s národnou orientáciou, s výučbou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe.
Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Popri pedagogickej práci sa venoval včelárstvu a ovocinárstvu. Bol veľkým prívržencom a obdivovateľom Juraja Fándlyho a aktívne presadzoval zavádzanie osvedčených metód a postupov v poľnohospodárstve, čím si postupne získal celú dedinu a široké okolie.
Drozd nebol ľahostajný k osudu pracovitých a veselých dedinčanov. S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispel k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadviazal tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov. Svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovoval spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajach národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto váženého rodu. Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. augusta 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno.
„Daj Boh šťastia tejto zemi“ v spevníku Európskej únie
Až do 21. januára si mohli Slováci vybrať, aké piesne budú zastupovať našu krajinu v spevníku Európskej únie. Jednou z kategórií boli aj piesne o viere, ktorú vyhrala vianočná pastorála „Daj, Boh, šťastia tejto zemi“. Výsledky zverejnili autori projektu spevníka Európskej únie na svojej webovej stránke. Finálnym produktom by mal byť spevník obsahujúci 162 piesní zo všetkých zapojených krajín. Výber slovenských nominantov zostavili študenti a učitelia z Vysokej školy múzických umení, učitelia hudby z Asociácie učiteľov hudby Slovenska, agentúry Viva Musica a zboroví speváci z Bratislava Music Agency.
Text piesne „Daj Boh šťastia tejto zemi“:
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.
Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa,
na svet nám je poslaný, radujme sa.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti každý boží deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.