Sviatky v Česku a na Slovensku: Porovnanie a rozdiely v slávení

Hoci sa Slováci a Česi delia o značnú časť spoločnej histórie, ich kalendáre štátnych a ostatných sviatkov vykazujú zaujímavé rozdiely. Tieto odlišnosti sú spôsobené najmä väčšou náboženskou tradíciou na Slovensku a rozdielnym nazeraním na históriu svojho národa. V Českej republike si, na rozdiel od úvodnej tézy, ktorá naznačuje, že Česi nemajú 8. mája sviatok, tento deň pripomínajú ako Deň víťazstva, a je to deň pracovného pokoja.

Počet sviatkov a dní pracovného pokoja

Už samotný počet dní pracovného pokoja sa v najrôznejších štátoch líši. Zatiaľ čo v Českej republike je celkovo 14 sviatočných dní (vrátane tých, ktoré pripadajú na Nový rok), v Poľsku ich je 13 a v Maďarsku o jeden menej. V porovnaní napríklad s Holandskom, ktoré má v kalendári len 7 štátnych sviatkov, si Vyšehradská štvorka môže gratulovať. Obzvlášť Slováci, ktorí majú dokonca 16 sviatočných dní, nepočítajúc nedele.

Sociológovia už dávnejšie konštatujú, že Slováci nevedia, čo s toľkými sviatkami, lebo viaceré z nich stratili pôvodný obsah a nový zatiaľ nezískali. Podľa sociologických prieskumov až 70 percent opýtaných vysedáva počas nich pred televízormi a vyprázdňuje chladničky, len každý desiaty sa venuje športovým aktivitám. Málokto siahne po dobrej knihe.

Slovensko má v súčasnosti okrem nedieľ päť štátnych sviatkov a ďalších 10 dní pracovného pokoja. Okrem toho má 16 pamätných dní, ktoré nebývajú voľné, s výnimkou tých, čo pripadajú na sobotu alebo nedeľu. Väčšina ľudí často nevie, čo jednotlivé pamätné dni vlastne pripomínajú. Týka sa to napríklad 7. júna, na ktorý pripadá Výročie Memoranda národa slovenského, alebo 30. decembra, ktorý je Dňom vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.

Rozdiely v slávení 1. mája a Dňa Európy

Európsku úniu si bude aj Slovensko pripomínať 9. mája, ako všetky jej členské štáty. Takéto je rozhodnutie Ficovej vlády, ktorá v stredu odmietla poslanecký návrh z dielne SDKÚ, aby sa 1. máj stal u nás ďalším pamätným dňom pripomínajúcim pristúpenie Slovenskej republiky k EÚ. Pritom Prvý máj by ostal naďalej aj Sviatkom práce a dňom pracovného pokoja. Obe inštitúcie navrhli ako vhodnejší termín na pripomenutie si slovenského členstva v únii 9. máj - Deň Európy, ktorý je jedným zo symbolov EÚ. Deviateho mája 1950 predstavil francúzsky minister Róbert Schuman svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy.

Porovnanie slovenských a českých sviatkov

Vzhľadom k tomu, že Česi a Slováci kráčali významnú časť dejín spolu alebo aspoň vedľa seba, majú mnoho štátnych sviatkov spoločných. Konkrétne ide o:

• Nový rok / Deň obnovy samostatného českého štátu (1. 1.)
• Veľký piatok (nepravidelne)
• Veľkonočný pondelok (nepravidelne)
• Sviatok práce (1. 5.)
• Deň víťazstva (8. 5.)
• Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda (5. 7.)
• Deň boja za slobodu a demokraciu (17. 11.)
• Vianočné sviatky - Štedrý deň, 1. a 2. sviatok vianočný (24. - 26. 12.)

Slovenské špecifiká

Medzi štátne sviatky na Slovensku, ktoré nemajú svoj ekvivalent v Českej republike, patria:

• Zjavenie Pána / sviatok Troch kráľov (6. 1.)
• Výročie Slovenského národného povstania (29. 8.) - Dňa 29. 8. 1944 započalo ozbrojené slovenské národné povstanie protifašistických síl.
• Deň Ústavy SR (1. 9.)
• Sedembolestná Panna Mária (15. 9.) - Tento kresťansky založený sviatok oslavuje matku Ježiša Krista. Prívlastok odkazuje na sedem bolestí, ktoré Panna Mária zažila v súvislosti s Ježišom Kristom, napríklad Ježišovo ukrižovanie alebo jeho pohreb.
• Sviatok všetkých svätých (1. 11.)

Za sviatok bola na Slovensku vyhlásená dokonca aj Veľkonočná nedeľa.

České špecifiká

Naopak, na Slovensku sa neoslavujú ako štátne sviatky české špecifiká, ako sú:

• Deň upálenia majstra Jana Husa (6. 7.)
• Deň českej štátnosti (28. 9.)
• Deň vzniku samostatného československého štátu (28. 10.)

Vplyv náboženskej tradície na sviatky

Rozdiely v náboženskej tradícii ovplyvňujú aj slávenie cirkevných sviatkov. Kresťanov katolíkov na Slovensku viaže účasť na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky, teda aj cez pracovný deň, ak vyjde sviatok práve vtedy. Pre niektorých ľudí je to však náročné skĺbiť so zamestnaním a s povinnosťami okolo rodiny. Vo väčších mestách sa ešte na svätú omšu dá odbehnúť, no ako potvrdil jeden z kňazov, nie všetci ju stíhajú a potom sa z toho spovedajú.

V susednom Česku majú pritom veriaci od účasti na takejto omši dišpenz. Český kňaz Tomáš Cyril Havel vysvetľuje, že slávenie niektorých cirkevne prikázaných sviatkov cez týždeň je dané tým, že tieto dni sú často aj voľným dňom. Každá biskupská konferencia môže s ohľadom na situáciu stanoviť rôzne počty týchto sviatkov a môže dať veriacim aj dišpenz od povinnej účasti na omši. V Českej republike tak katolíkov viaže účasť na omši okrem nedieľ len na Božie narodenie, na Veľkú noc a na sviatok Bohorodičky 1. januára.

Prispôsobenie cirkvi meniacim sa podmienkam

Liturgista Anton Červeň hovorí, že aj v minulosti sa cirkev prispôsobovala meniacej sa dobe. Pred vznikom priemyselnej revolúcie cirkev už nemala možnosť sláviť toľko sviatkov, ľudia začali chodiť do práce, zmenil sa systém života. Až v roku 1936 bola slávená prvá svätá omša večer, a to z príkazu Vatikánu, aby si robotníci mohli splniť nedeľnú povinnosť účasti na omši. Cirkev donútili zmeniť stanovisko nové ekonomické vzťahy a priemysel.

V Anglicku, Belgicku či Taliansku však biskupi už dávno rozhodli o tom, že niektoré prikázané sviatky sa presúvajú na nedeľu, najmä ak pripadnú na pracovný deň. Biskupská konferencia Anglicka a Walesu rozhodla o presune niektorých prikázaných sviatkov, ktorých slávenie pripadá na pracovné dni, na nedeľu už v roku 2006. Cieľom tejto zmeny bolo uľahčiť veriacim účasť na liturgickom slávení. Biskupi sa rozhodli zmeniť slávenie prikázaných sviatkov na žiadosť diecéznych kňazských rád a veriacich, keďže účasť na svätých omšiach v deň prikázaného sviatku počas týždňa veľmi poklesla.

V iných krajinách, ako napríklad v Rakúsku, Poľsku či v niektorých spolkových krajinách Nemecka, je Božie telo stále aj štátnym sviatkom. V ďalších štátoch je dňom pracovného pokoja aj Nanebovzatie Panny Márie. Napríklad Taliani presúvajú Božie telo aj Nanebovstúpenie Pána na nedeľu, ale Nanebovzatie Panny Márie slávia 15. augusta, aj keď to vyjde na deň v týždni. Biskupské konferencie sa tak prispôsobili - ak je v tom čase aj štátny sviatok, slávenie nepresúvajú.

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa síce na Slovensku stále slávi vo štvrtok, paradoxom však je, že v mnohých farnostiach sa tradičné procesie so Sviatosťou oltárnou, tzv. oltáriky, presúvajú aj tak na nedeľu. Mnohí veriaci tak idú na omšu v deň slávnosti a opätovne si ten istý sviatok pripomenú v nedeľu.

Sviatky a dni pracovného pokoja v Českej republike v roku 2025

Česká legislatíva definuje štátne sviatky, ostatné sviatky, významné dni a dni pracovného pokoja. Z pracovnoprávneho hľadiska majú rovnaký význam aj ostatné sviatky, ktoré sú rovnako ako štátne sviatky, dňami pracovného pokoja.

Zaujímavosťou je, že Veľký piatok pribudol medzi dni pracovného pokoja pomerne nedávno.

Otváracie hodiny obchodov v Česku počas sviatkov

Otváracia doba obchodov v Česku počas štátnych sviatkov je stanovená zákonom o predajnej dobe v maloobchode a veľkoobchode, ktorý začal platiť od 1. októbra 2016. Celkovo ide o sedem a pol dňa v roku, kedy sú v Česku obchody zatvorené (predajne s plochou nad 200 m²).

Výnimky z obmedzení otváracích hodín

Obmedzenia predaja sa nevzťahujú na všetky obchody. Každý deň v roku môžu mať otvorené:

• predajne s predajnou plochou do 200 m²
• čerpacie stanice
• lekárne
• obchody na letiskách, železničných a autobusových staniciach
• predajne v zdravotníckych zariadeniach
• maloobchodné a veľkoobchodné predajne, ak je vyhlásený stav ohrozenia, výnimočný stav, núdzový stav alebo vojnový stav

tags: #cpreco #nemaju #cesi #8 #maja #sviatok