Svadobné tradície a zvyky robia z významného dňa dvoch ľudí uzatvárajúcich zväzok slávnostný, nezabudnuteľný moment. Niektorí sa držia dávnych tradícií, iným sa zapáčia zvyky inej krajiny či moderné zvyklosti. A práve to je na tom to najkrajšie - každý si môže usporiadať svadbu presne podľa svojich predstáv. Pripravili sme pre vás podrobný prehľad svadobných tradícií a zvykov, z ktorých si môžete vybrať, ak práve organizujete svadbu - či už ako uctenie si tradícií predkov alebo ako vtipnú časť programu. Aj ako hosťovi na svadbe sa vám môžu tieto zvyky hodiť, aby vás náhodou niečo nezaskočilo.
Zvyky a tradície na svadbe sa líšia naprieč regiónmi a každý si z nich určite vyberie to pravé pre svoj veľký deň. Pripravili sme pre vás tento prehľad, aby ste sa mohli inšpirovať.
Pred obradom
Odpytovanie a odobierka nevesty
Obrad odpytovania, či tzv. pytačky, a odobierka nevesty prebiehajú v deň svadby u nevesty doma. Konajú sa väčšinou v úzkom rodinnom kruhu. Ženích si príde svoju nastávajúcu oficiálne vyzdvihnúť do domu jej rodičov, ktorým pri tejto príležitosti poďakuje za ich starostlivosť, výchovu a lásku. Tento moment je väčšinou veľmi dojemný, až intímny. Odobierka sa však môže poňať aj vtipne. Ženíchovi v rámci toho môžu núkať iné, prezlečené či zahalené nevesty a on si musí tú svoju medzi nimi nájsť. Po odobierke sa pár a rodina presúvajú spoločne na obrad.
Iné zvyky pred svadobným obradom hovoria o tom, že mladomanželia by sa vo veľký deň mali vidieť až na ceremónii. Na svadbu sa teda chystá každý osve. Niekedy dokonca strávia bez seba aj noc pred svadbou.
Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov - veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz, a to najmä v nábožných rodinách. Ešte pred odchodom na obrad nevesta a jej nastávajúci prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za rôzne trápenia, ktoré im v mladosti spôsobili. Tu by mali byť prítomní len rodičia alebo len veľmi blízka rodina. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky ako poďakovanie za to, že ich s láskou vychovali a starali sa o nich.
Ženích prináša aj kyticu pre svoju budúcu manželku. Nevesta má pre ženícha pripravené pierko.
Svadobná brána a prekážky
Svadobnú bránu alebo slávobránu, bohato zdobenú kvetmi a stužkami, stavali naši predkovia ako efektnú dekoráciu na ceste, ktorou sa mal peši uberať svadobný sprievod, najčastejšie pred dom rodičov nevesty. Symbolizovať mala slávnostné vykročenie do nového života. Neskôr si začali mladomanželia sľubovať pri slávobráne lásku, a to najmä pri netradičných svadbách konajúcich sa doma na záhrade, či v prírode. Slávobrána v tomto význame symbolizuje ich spoločnú strechu nad hlavou či ochranu rodiny. Na moderných svadbách sa svadobné brány používajú napríklad aj ako efektný fotokútik.
V mnohých regiónoch mávajú aj zvyk (napr. Prekážka na ceste alebo Brána - zvyk, ktorý sa dodnes robí najmä na dedinách, no nie je známy v každom regióne. Nevestin otec, brat alebo ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na nejakom mieste, smerom po ceste ku neveste, prekážku z dreva. Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k svojej nastávajúcej. Pritom mu na pomoc podávajú rôzne vtipné nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi. V niektorých častiach Slovenska pília prekážku ženích spolu s nevestou pri ceste do kostola. Niekto tento zvyk pozná aj pod názvom Vykúpenie nevesty. Nejde len o prekážku z dreva - môže to byť aj šnúra, reťaz, alebo sa zatarasia dvere auta či bránky.
Svadobnému sprievodu sa postavia do cesty kamaráti páru a zatarasia im cestu. Ženích musí zaplatiť výkupné alebo splniť nejakú zábavnú úlohu, aby sa cesta uvoľnila a sprievod mohol pokračovať.
Svadobný sprievod a príchod na obrad
Ak sa na svadbu a na obrad presúvate spoločne - čo už peši alebo autami - idete vo forme svadobného sprievodu. Ako prvý ide ženích, ktorého sprevádza prvá družica (áno, čítate správne, na ceste ho stráži veľvyslankyňa nevesty), svedok a často aj jeho rodičia. Nevesta ide ako ďalšia v poradí, presúva sa v prítomnosti prvého družbu, svedka a svojich rodičov. V tomto poradí aj vchádzate do obradnej miestnosti alebo do kostola.
Ženích prichádza v sprievode družbov na miesto obradu ako prvý a spolu so svadobčanmi čaká na príchod nevesty. Nevesta prichádza na miesto konania v sprievode družičiek a toho, kto ju vedie, najčastejšie je to jej otec. Spoločne započnú svadobný pochod, počas ktorého sa svadobný sprievod presúva uličkou k čakajúcemu ženíchovi. Na čele svadobného sprievodu ide kňaz alebo oddávajúci, nasleduje ho nevesta so svojím garde, za ňou kráčajú jej družičky. Rozkošné je, ak ako úplne prvé idú malé družičky, ktoré pred sprievodom rozhadzujú lupene kvetov. Okvetné lístky - sú symbolom plodnosti a mali by ich rozhadzovať len slobodné dievčatá v podobných šatách ako má nevesta.
Veľmi pekným momentom svadby v tomto prípade je, keď sa budúci manželia po prvýkrát zbadajú. Moment prvého pohľadu na nevestu a jej na ženícha býva veľmi emocionálny a ak sa ho fotografovi alebo kameramanovi podarí zachytiť, vznikne z toho krásna pamiatka na celý život. Tento prvotný pohľad - tzv. „first look“ - je často veľmi intímnym a emocionálnym momentom, ktorý si mnohé páry nechávajú zachytiť na fotografiách či videu.
V minulosti sa počas cesty na obrad plieskalo bičom alebo bola sprevádzaná hudbou a inými hlukmi. Odháňali sa tým negatívne a zlé nadpozemské sily. Dnes sa robí veľký hluk hlasným trúbením. Novomanželia môžu mávať z okna a zdraviť ľudí na ulici.
Počas obradu
Výmena svadobných obrúčok
Svadobné obrúčky si pár vyberie spoločne počas plánovania svadby. Obrúčky symbolizujú lásku a záväzok novomanželov a navzájom si ich nasadia počas obradu. Na svadbu ich zvyčajne prináša prvý družba alebo svedok ženícha. Po vyslovení manželského sľubu nasleduje v obrade požehnanie svadobných obrúčok kňazom.
Symbolickým tvarom svadobná obrúčka odkazuje na neporušiteľný sľub a záväzok. Kruh nemá začiatok ani koniec rovnako ako láska. Kruh je považovaný za synonymum nekonečna, celistvosti, návratu domov a cyklického sa opakovania určitých udalostí v živote. V našich končinách sa obrúčka zvykne nosiť na prstenníku ľavej ruky. Ešte starí Egypťania verili, že tzv. “žila lásky” vedie od štvrtého prsta ľavej ruky až do srdca.
V prípade, že sa prsteň pri navliekaní zošmykne, ženích ho musí znova nasadiť na manželkin prst. Keď spadne, hrozí, že komu prsteň spadol, ten zomrie ako prvý. Ak sa aj odkotúľa od oltára, prinesie to dvojité nešťastie.
Hádzanie konfiet, ryže, lupienkov
Po obrade, hneď ako novomanželia opúšťajú kostol alebo obradnú miestnosť, dávajú svadobní hostia najavo svoju radosť zo šťastnej udalosti tým, že na mladý pár hádžu ryžu, konfety alebo lupene kvetov. Tie symbolizujú prianie plodnosti a prosperity. Pre zaujímavý efekt sa však môžu použiť napríklad aj bublifuky.
Hádzanie ryže po obrade zasa symbolizuje prianie bohatstva a plodnosti. Z pompéznych filmových svadieb poznáme aj zvyk vypúšťania bielych holubíc, no v záujme ochrany zvierat sa tento zvyk veľmi nepresadil.
Tradície týkajúce sa nevesty a ženícha
Šaty a doplnky nevesty
Biele šaty sú s nevestou neoddeliteľne späté, hoci v minulosti boli známe aj iné farby nevestinej róby. Biela znamená, že nevesta vstupuje do zväzku čistá - v modernom poňatí tým rozumieme, že má vyriešenú svoju minulosť. Šaty by si nevesta nemala v žiadnom prípade šiť sama, vraj by si tak zašila cestu k šťastiu.
Čo by však ešte mala mať na sebe? Niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré. Táto tradícia pochádza z anglicky hovoriacich krajín a má prikloniť šťastenu na stranu nevestu. „Niečo staré“ symbolizuje kontinuitu, „niečo nové“ predstavuje nádej do budúcnosti, „niečo požičané“ by malo pochádzať od šťastne vydatej ženy, aby jej to prinieslo šťastie do manželstva a „niečo modré“ predstavuje vernosť a lásku. V niektorých verziách sa k tomu pridáva aj minca v topánke pre prosperitu.
Závoj
Závoj symbolizuje nevestinu skromnosť a čistotu. Verí sa tiež, že chráni nevestu pred zlými duchmi. Závoj je dôležitým svadobným symbolom. Ak sa rozhodnete ho do svadobnej róby začleniť, mali by ste ho mať nasadený a spustený počas príchodu na obrad. Kedy a ako si ho zdvihnete je na vás. Môže vám ho zdvihnúť váš otec alebo ten, kto vás k obradu vedie po svadobnom pochode. Nevesta si môže závoj zdvihnúť aj sama, alebo tak učiní ženích, a to obyčajne pred momentom zloženia sľubu. Podľa toho, či ide o minimalistický a praktický model alebo mohutný kúsok, ktorý však aj zavadzia, sa tiež môžete rozhodnúť, kedy závoj zložiť. Niektoré nevesty ho odložia hneď po ukončení obradu, pred príchodom do svadobnej sály, iné si ho ponechajú a odložia ho až pri čepčení. Na tradičných a folklórnych svadbách môže mať nevesta miesto závoja napríklad aj parta.
V časoch dohodnutých sobášov nebolo snúbencom povolené vidieť sa pred sobášom. Rodičia sobášených sa báli, že sa nevesta nebude ženíchovi páčiť a on ju odmietne, tak bola odhalená až pred oltárom.
Svadobná kytica
Svadobná kytica a jej symbolika je pomerne silná, okrem toho sa s kyticou viažu aj niektoré zvyky. Za zmienku určite stojí zvyk hádzania kytice, ktorý sa koná počas zábavnej časti hostiny. Nevesta tak posúva svoje šťastie na ďalšiu osobu, ktorá si chytením kytice zaistí, že bude ďalšou na vydaj. Žena, ktorej sa kyticu hodenú nevestou podarí chytiť, by sa mala do roka a do dňa vydať.
Nevesty si pri tejto príležitosti dávajú vyrobiť dokonca dve svadobné kytice. S jednou, tou honosnejšou, sa vydávajú a tú druhú „obetujú“ pri hádzaní.
Podväzok nevesty
Podväzok má neveste prinášať šťastie, no značí i vernosť. Často sa práve podväzok stáva tým požičaným alebo tým modrým, čo má mať nevesta na sebe. Podobne ako pri svadobnej kytici, aj podväzok je niečo, čo v minulosti nevesta hádzala svadobným hosťom. Dnes si podväzok nevesta buď ponecháva, prípadne sa tento stáva objektom rôznych hier počas programu, pri ktorých sa jej ho ženích snaží sňať bez použitia rúk. Alternatívne, ženích môže podväzok hádzať medzi slobodných mladých mužov, podobne ako nevesta kyticu, alebo ho vydražiť.
Zahodenie podväzku je mužským variantom zahodenia kytice.
Svadobné pierka
Pierka sa pripínajú pred začatím svadobného obradu, avšak len hosťom, ktorí sú pozvaní aj na svadobnú hostinu. Väčšinou sa pripínajú pri odobierke nevesty alebo pred kostolom či sobášnou miestnosťou pri zhromažďovaní sa hostí. Pierka medzi hostí rozdávajú družičky. Slobodným mužom ich aj pripínajú, ženatým mužom ich pripínajú ich manželky. Ak máte pytačky a na obrad sa presúvate spolu, ženíchovi pripína pierko jeho budúca manželka. Ženíchove pierko je slávnostné a ladí s kyticou nevesty. Ak sa na svadbu pripravujete oddelene, pripne mu ho prvý družba.
Zvykom býva, že ženích, družbovia, svedkovia, svadobní rodičia a starejší majú pierka slávnostnejšie, honosnejšie, než ostatní hostia. Tradične sa pierko upínalo len mužom, a to dokonca spôsobom, aby sa rozlíšili tí slobodní a ženatí. Ženatí dostávali rozmarín, slobodní mašličku, prípadne sa pierko zapínalo slobodným napravo, ženatým naľavo. V niektorých regiónoch sa zase pripravovali iné pierka pre rodinu nevesty a iné pre rodinu ženícha. Na moderných svadbách dostávajú pierko spravidla všetci, bez rozdielu veku, pohlavia a aktuálnej vzťahovej situácie.
Pierko na saku by malo byť z rovnakých kvetov, ako nevestina kytica - symbolizuje ich spojenie.
Svadobný deň a hostina
Svadobná kolóna
Ak sa svadobná spoločnosť presúva do svadobnej sály spoločne, zvykne sa utvoriť takzvaná svadobná kolóna. Ako prvé ide bohato zdobené auto novomanželov. Nasledujú ďalšie autá s rodinou, družicami a družbami a ďalšími svadobčanmi. Aj ďalšie autá sa pri tejto príležitosti zvyknú zdobiť kvetmi či stuhami. Autá sa spoločne v konvoji presúvajú na miesto konania hostiny a všetci robia v hojnej miere rámus. Kedysi sa na odohnanie zlých duchov plieskalo bičom, dnes trúbime klaksónmi alebo púšťame nahlas hudbu. Novomanželia môžu mávať z okna a zdraviť ľudí na ulici.
Príchod do sály a uvítanie
Príchod novomanželov do sály zvyčajne ohlási moderátor alebo starejší, novomanželia následne spoločne vkročia do miestnosti, v ktorej ich už potleskom vítajú čakajúci hostia. Moderné páry riešia príchod do sály zvítaním sa s hosťami a zaujatím svojho miesta pri svadobnom stole.
Tradične riešené programy svadby môžu pri príchode novomanželov počítať s uvítaním chlebom a soľou, prípadne ďalšími svadobnými zvykmi, ako prenášanie cez prah, rozbíjanie taniera či prípitok. Pri príchode na hostinu novomanželov privítajú rodičia alebo starejší tanierom, ktorý sa rozbije o zem.
Privítanie s chlebom a soľou - alternatíva ako privítať mladomanželov. Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli, a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb nám tu symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ nám predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami. Med v tomto prípade symbolizuje sladký spoločný život.
Rozbíjanie taniera
Tanier rozbije hodením o zem niekto z družbov alebo z personálu obsluhujúceho hostinu. Ženích s nevestou musia črepiny upratať. Je to ich prvá spoločná úloha ako manželov a tiež znak toho, ako sa im bude v manželstve dariť. Svadobčania im môžu túto úlohu zťažiť tým, že črepiny nanovo rozmetávajú. Ženích s nevestou by si mali po splnení úlohy zobrať z črepín dva kúsky pre seba pre šťastie.
Hluk rozbitého taniera mal vydesiť zlých duchov. Spolupráca nevesty a ženícha pri zametaní podlahy tiež zaisťuje, že manželský pár bude dobre spolupracovať a vzájomne sa dopĺňať. Verí sa, že šťastie je ukryté v množstve črepov, na ktoré sa tanier rozbije.
Prenášanie nevesty cez prah
Starodávna tradícia, o ktorej sa verilo, že chráni nevestu pred zlými duchmi číhajúcimi pod prahom domu. Ženích tým, že nevestu preniesol, duchov oklamal, že do domu vstupuje len jedna osoba. Dnes sa prenášanie nevesty cez prah môže zaradiť ako súčasť príchodu do slávnostnej sály po obrade.
Ďalším zvykom, ktorým má ženích chrániť svoju nevestu pred zlými duchmi je, že ju cez prah prenesie na rukách. Tým duchov, ktorí čakajú pod prahom oklame, že prahom prešiel len jeden človek. Týmto zvykom sa tiež predchádza tomu, aby nevesta nezakopla, čo by prinieslo do vzťahu smolu. Verí sa tiež, že ak je ženích dostatočne silný, aby nevestu cez prah preniesol, bude ju schopný dobre ochraňovať. V niektorých oblastiach Slovenska má zasa nevesta prekročiť prah pravou nohou, tak aby sa ho nedotkla.
Vtipný uvítací prípitok a oficiálny prípitok
Ako súčasť uvítacieho rituálu pri príchode páru na svadobnú hostinu môže byť aj prípitok, pri ktorom sa do jedného pohára naleje voda a do druhého číra pálenka. Mladomanželia nevedia, v ktorom pohári je ktorý nápoj, no aj tak si musia jeden z pohárov vybrať. Podľa toho, komu sa ujde pálenka, sa vie, kto bude hlavou rodiny.
Po usadení sa všetkých hostí a po príchode novomanželov k svadobnému stolu nastáva čas na oficiálny prípitok, ktorý otvorí slávnostnú hostinu. Prednášajú ho obyčajne otec nevesty a otec ženícha, prípadne prvá družica a prvý družba. V príhovore odznejú želania šťastia, lásky, spokojného spolunažívania a skorého potomstva. Nie je výnimkou zaspomínať na významné momenty zo života mladomanželov či na to, ako sa stretli a zaľúbili. Akékoľvek zosmiešňovanie či snaha byť vtipný idú v tomto prípade bokom, a to aj zo strany družbov a svedkov.
V mnohých prípadoch prípitok sprevádza buď starejší, alebo svedok. Môže byť sprevádzaný krátkym príhovorom.
Spoločné jedenie polievky
Tradícia káže, dať mladomanželom jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Chcú tým povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to počas jedenia aj viackrát opakuje, poprípade to hostia doplnia aj o iné rýmy.
Dnes sa nevesta a ženích navzájom kŕmia a jedia zo spoločného taniera jednou lyžicou pred všetkými hosťami. V minulosti to bolo presne naopak. Mladý pár väčšinou jedol v oddelenej miestnosti, pretože podľa povier mohli absorbovať čiernu mágiu ústami.
Prvý manželský tanec
Počas prvého tanca by si mali mladomanželia zatancovať najskôr spolu a následne aj so svojimi rodičmi a svokrovcami. Hovorí sa, že ten, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, ten bude mať v ich spoločnom živote hlavné slovo. Niekde však tradícia hovorí, že prvá by mala nôž chytiť nevesta a následne ženích, ako znamenie jej opory. Hlavne by sa však svadobná torta mala dostať ku každému jednému zo svadobčanov.
Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku, čím jej má ukázať svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu. Rodičovský tanec na svadbe patrí medzi tie najemotívnejšie a najkrajšie momenty počas celej svadobnej hostiny. Tento tanec symbolizuje vďaku a úctu, ktorú novomanželia vyjadrujú svojim rodičom.
Čepčenie nevesty
Čepčenie nevesty - príchodom polnoci sa z dievčaťa stáva žena, z chlapca muž. Nevesta a ženích sa prezlečú do tradičných krojov a nastupuje čepčenie. Slobodné dievčatá prichádzajú k neveste so sviečkami, spievajú tradičné ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho snímajú závoj a nasadzujú čepiec.
Je to vrcholom celej svadby, v závere svadobného dňa o polnoci. Neveste sa zloží závoj, ktorý zvyčajne dáva dole prvá družička a pripne čepiec, ženíchovi sa dá na hlavu klobúk. Spoločne prisahajú na varešku, družbovia ich na stoličkách zdvihnú do výšky, kde si opäť pripijú na svoju lásku a šťastné manželstvo.
Redový / biely tanec alebo Vykrúcanka
Redový / biely tanec alebo Vykrúcanka - tradícia, pri ktorej svadobní hostia symbolicky prispievajú mladomanželom. Svadobčania stojaci v kruhu musia najskôr finančne prispieť do klobúka, následne sa im ako poďakovanie uleje pohárik pálenky a potom si môžu zatancovať s nevestou alebo ženíchom. V závislosti od kraja, z ktorého mladomanželia pochádzajú sa môže tento tanec líšiť tým, že nevesta tancuje v kruhu sama, a až na záver prichádza ženích, ktorý si ju odnáša na rukách.
Starší tanec, pri ktorom sa nevesta krúti pod ramenami hostí. Každý má právo si s ňou zatancovať aspoň chvíľku.
Ďalšie dôležité postavy a prvky
Starejší
Starejší je ceremoniálna funkcia na svadbe. V modernej dobe by sme ho nazvali moderátor, či po anglicky Master of Ceremony (MC). Funkciu zastáva zvyčajne muž a na starosti má priebeh svadobného programu. V minulosti mal starejší zodpovednosť dohliadať na dodržiavanie svadobných tradícií. Dnes by sme jeho rolu mohli označiť za zábavno-organizačnú. Vyplývajú mu z toho rôzne úlohy, ako príhovory, navigovanie hostí, iniciovanie rôznych častí programu a podobne.
Družičky a družbovia
Družičky sú pomocníčky nevesty, družbovia zase ženícha. V minulosti to boli slobodné dievčatá a chlapci, dnes to tak už nebýva. Zvyčajne ide o blízke priateľky a priateľov snúbencov, prípadne ich súrodencov či iných rodinných príslušníkov. Nevesta má k dispozícii prvú družičku a ďalšie družice. Ich úlohou je pomáhať neveste počas príprav, napríklad s prípravou dekorácií, pri obliekaní šiat, prípadne jedným očkom dohliadať na fungovanie organizačných zložiek svadby či na hostí. Družičky majú na starosti aj osobné veci nevesty, keďže táto so sebou nemá kabelku na mobil či rúž na prípadné dodatočné úpravy mejkapu. Prvá družica, podobne ako prvý družba, môže byť na svadbe aj svedkom, no nie je to striktným pravidlom či podmienkou.
Prvý družba má pod palcom tím družbov a spoločne zabezpečujú servis pre ženícha. Pomáhajú mu s prípravami a obliekaním, prvý družba má zvyčajne za úlohu mať pri sebe prstene a zaistiť, aby sa včas a bezpečne objavili v správny okamih počas obradu. Počas svadobného dňa majú družbovia zvyčajne na starosti priebeh rôznych zvykov a tradícií, ako napríklad zábavný program, výkupné, únos nevesty. Taktiež zaisťujú, aby bola na svadbe dobrá nálada, aby mal každý naliate a aby sa rozbehla zábava. Družba by mal byť oblečený slušne a dôstojne, pripodobňujúc svoj odev tomu, čo má na sebe ženích, avšak o stupienok menej slávnostne.
V minulosti sa družičky obliekali do bieleho, aby boli podobné neveste a zmiatli zlých duchov, ktorí by jej chceli prípadne uškodiť. Dnes si podľa priania nevesty obliekajú družičky šaty podobnej či rovnakej farby a strihu, alebo šaty podľa vlastného výberu.
Svadobné dary
Svadobný dar by ste páru odovzdať bezpodmienečne, ak ste boli na svadbu pozvaní k svadobnému stolu, a to dokonca aj v prípade, že sa nemôžete zúčastniť. Neveste sa zvyčajne dávajú kvety plus pridávate blahoželanie a samotný svadobný dar. Ten môže byť finančný alebo vecný. Vedzte, že kvety a dar môžete páru nechať doručiť na ich adresu aj pred svadbou či pár dní po nej. Určite ocenia praktický aspekt tohto gesta a družičkám ušetríte kopu starostí s logistikou.
V minulosti hostia na svadbu nosili jedlo a alkohol. Celá dedina vtedy prispela k tomu, aby bolo na svadbe čo konzumovať. Dnes sa štandardom stali peniaze, za ktoré si mladomanželia kúpia to, čo sami chcú. Ak by ste ale predsa len mali nejaké špeciálne požiadavky na dary, náš svadobný plánovač vám pomôže o nich jednoducho informovať vašich hostí.
Predsvadobné a iné tradície
Pečenie svadobných koláčov a výslužky
Svadobné koláče v minulosti zabezpečovala rodina nevesty. Nevesta sama sa však na ich príprave podielať nemohla. Priniesla by tak na seba do manželstva nedostatok peňazí či dokonca uplakané deti. V dnešnej dobe je však v hektike svadobných príprav pomerne bežné si koláče na svadbu objednať od profesionálnych pekárov a cukrárov. Podobne je to aj s výslužkami. Tradične sa svadobné stoly prehýbali pod prebytkom jedla na znak hojnosti a čo sa nepojedlo, sa nabalilo hosťom na dojedenie doma. Dnes si môžete nechať výslužky pripraviť pekne, elegantne a samostatne vopred. A ak sa nechcete piplať s ich rozdávaním na svadbe, profesionáli dokonca zabezpečia ich rozvoz na adresu hostí na ďalší deň.
Hovorí sa, že nevesta by si nemala piecť na vlastnú svadbu. Mohla by si tým vraj priviesť do manželstva nedostatok financií.
Dary na svadbu a pozvánky
Svadobná pozvánka musí svadobčanom doraziť do poštovej schránky najneskôr šesť týždňov vopred. Musí sa totiž počítať s tým, že si predovšetkým v letných mesiacoch môžu členovia rodiny naplánovať dovolenky, prípadne iné aktivity, ktoré sa rušia len veľmi ťažko. Vyhnete sa tak nedorozumeniam a nepochopeniu, že niekto na vašu svadbu neprišiel.
Ak ide o veľkú svadbu, počas ktorej sa rodina stretáva už deň vopred, dary sa odovzdávajú večer pred konaním svadby. Dôležité je nezabudnúť na venovanie a podpis, aby bolo jasné, od koho daný dar mladomanželia dostali. Súčasťou svadobného daru býva aj blahoželanie a prianie šťastného a bezstarostného spoločného života. Vždy tieto slová píšte rukou, nikdy nedávajte mladomanželom gratuláciu vytlačenú na bežnom papieri.
Svadobné šaty a závoj
Závoj symbolizuje nevestinu skromnosť a čistotu. Verí sa tiež, že chráni nevestu pred zlými duchmi. Ak sa rozhodnete ho do svadobnej róby začleniť, mali by ste ho mať nasadený a spustený počas príchodu na obrad.
Povery a symbolika
Povery a zvyky existujú medzi ľudstvom už od jeho počiatkov. Veľa z nich pramenilo zo symbolizmu, či len z ľudových a náboženských tradícií, viery v zlých duchov a zo strachu z racionálne nevysvetliteľnej reality. Spájali sa s nimi všetky okolnosti života, svadby nevynímajúc.
Verí sa, že dážď na svadobný deň znamená šťastie a plodnosť. Keď sa náhodou prsteň pri navliekaní zošmykne (manžel ho musí znova nasadiť na manželkin prst). Keď spadne hrozí, že komu prsteň spadol, ten zomrie ako prvý.