Fašiangy sú ľudový sviatok plný zábavy, hodovania a farebných masiek, ktoré rozžiaria každú dedinu alebo mesto. Toto obdobie je charakteristické bujarou zábavou, fašiangovými sprievodmi, uvoľnenými spoločenskými konvenciami, bláznivými maskami, vôňou zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy.
Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari a predstavujú akési veselé spojivo medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.
Pôvod a význam slova „Fašiangy“
Slovo „fašiangy“ pochádza z nemeckého slova „vast-schane“, čo znamená „posledný nápoj“ alebo „výčap“. Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné.
V rôznych regiónoch sa fašiangom hovorí aj fasiangy, fašangy, ostatky, končiny, mjasopust a šejingy. V susednom Česku sa do dnešných dní používa slovo masopust. Je zaujímavé, že slovo „karneval“ pravdepodobne pochádza z talianskeho slovného spojenia „carne levare“, teda odoprieť si mäso.
Kedy začínajú Fašiangy a čo sa koná v jednotlivé dni?
Fašiangy nemajú pevne stanovený dátum. Je to obdobie medzi sviatkom Troch kráľov (6. januára) a Popolcovou stredou, kedy začína štyridsaťdňový pôst pred Veľkou Nocou. Toto obdobie predchádzalo štyridsiatim dňom pôstneho obdobia pred Veľkou Nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto fašiangy oficiálne považovali za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť.
Fašiangové obdobie má každý rok inú dĺžku, nakoľko jeho koniec závisí od dátumu Veľkej noci. V minulosti toto obdobie začínalo sviatkom Troch kráľov a končilo o polnoci pred Popolcovou stredou, teda trvalo aj niekoľko týždňov. V súčasnosti sa často zameriavajú hlavne na posledné dni pred Popolcovou stredou.
Významné dni počas Fašiangov:
- Tučný štvrtok: Jeden z dôležitých dní, kedy sa ľudia dosýta najedia a napijú, aby mali silu na celý rok. Na stole nechýbajú zabíjačkové špeciality, pivo a domáce pálenky.
- Fašiangová nedeľa: Začiatok hlavných osláv a poriadnej zábavy. Po výdatnom obede si všetci chystajú na tancovačku do krčmy alebo na námestie a tancuje sa často až do rána.
- Fašiangový pondelok: Pondelok patrí „mužským bálom“, kam smú iba ženatí muži a vydaté ženy. Bol to čas, kedy ženy mali svoj sviatok a organizovali roztopašné ženské zábavy.
- Fašiangový utorok: V utorok vrcholia všetky oslavy na čele s maškarným sprievodom. Masky prinášajú do ulíc zábavu a dobrú náladu, chodia od domu k domu, kde ich ľudia pohostia jedlom, pivom a pálenkou. Toto je posledný deň fašiangových radovánok.
Prečo oslavujeme Fašiangy?
Odpoveď je jednoduchá: aby si ľudia pred obdobím pôstu a pokánia mohli naposledy dopriať dobré jedlo, zasmiať sa a trochu sa odreagovať. V skorších dobách sa zima spájala s nedostatkom jedla a energie, a tak bola fašiangová hostina nielen radosťou, ale aj nevyhnutným doplnením síl. Dnes sú fašiangy skôr príležitosťou na stretnutie s priateľmi a susedmi.
Fašiangy boli vždy nielen časom veselosti, ale aj symbolických rituálov, ktoré mali priniesť hojnosť, zdravie a prosperitu. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti príjmali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov.
Fašiangové tradície a zvyky
Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie.
Typické fašiangové jedlá:
Pre fašiangové hody sú typické mastné a vyprážané jedlá. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky (známe aj ako chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki) tak rozvoniavali v každom regióne Slovenska. Najtypickejšou sladkou dobrotou sú práve šišky alebo fánky vyprážané na masti a ochutené domácim džemom.
Fašiangové sprievody a masky:
Najznámejším zvykom sú fašiangové sprievody v maskách. Tieto sprievody sa obyčajne konali na konci fašiangov, vo fašiangový pondelok a utorok. Dedinou sa presúval sprievod v maskách, plný karikatúr na dedinské osoby a masiek zvierat. Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť, predovšetkým pálenky.
Hlavným prvkom maškarných sprievodov sú masky. Základom je kreativita, trocha humoru a odvahy. V sprievode mali maškary rôznu úlohu a symboliku:
- Medveď: Symbol plodnosti a sily. Väčšinou ho drží na povraze medvediar.
- Laufr (Strakatý, Strakáč): Vedúca postava fašiangového sprievodu, spoznáte ho podľa farebného kostýmu, vysokého klobúka a svižných pohybov.
- Nevesta a ženích: Predstavujú radosť a nový začiatok.
- Smrtka: Pripomína koniec zimy a pominuteľnosť života.
- Kominár: Roztiera sadze na ľudí, aby im priniesol šťastie a očistil ich od zlých síl.
- Koza: Skáče a zabáva publikum.
- Žid: Zastupuje obchodníka alebo podvodníka.
- Čert: Robí neplechu, straší deti.
- Policajt alebo dráb: Stráži poriadok (samozrejme žartovne).
- Fašiangová kobyla: Je centrálnym bodom sprievodu, často sa o jej "smrť" a vzkriesenie hrá dramatická scénka.
- Turoň: Osobité postavenie mala maska Turoňa, odvodená od tura, zvieraťa, ktoré symbolizovalo silu a plodnosť. Muž, ktorý sa v maske skrýval, bol oblečený do vrecoviny či obrátenej kožušiny.
Dychová hudba Spojár → Veľký fašiangový sprievod v maskách [LIVE @ Bratislavské fašiangy, BA 2023]
V mestách vychádzali z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalov. V čase fašiangov sa tu okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry alebo prijímanie učňov za tovarišov. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári zas krútili nad hlavami obručami.
Symbolické pochovávanie basy
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika bola spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Tento zvyk symbolizuje koniec radovánok a začiatok pôstneho obdobia. Basa ako hudobný nástroj sa metaforicky pochováva, čo znamená, že nastáva čas pokoja a utíšenia. Celý obrad je sprevádzaný nadsádzkou a smiechom.
Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.
Fašiangy vo svete
Fašiangy, známe v mnohých krajinách ako karneval (či Carnival), sú rozšírenou tradíciou nielen v Európe, ale vďaka kolonizácii sa dostali aj na americký kontinent. Zatiaľ čo u nás obdobie fašiangov trvá niekoľko dní, v mnohých krajinách sa oslavy sústreďujú najmä na jeden hlavný deň plný tanca a maškarád. Karnevaly sa oslavujú najmä v katolíckych krajinách a zvyčajne majú pevne stanovený dátum pred začiatkom pôstu.
Jedným z najznámejších karnevalov je ten v Riu de Janeiro, ktorý udivuje svet svojou veľkosťou, farebnosťou a energiou. V Európe sa môžete ponoriť do karnevalového kúzla v Benátkach, kde sú karnevalové masky a kostýmy umeleckým dielom, alebo v Nemecku, kde má fašiangová tradícia hlboké korene a s veľkou pompou sa oslavuje v celej krajine.
Dedinské fašiangové sprievody a masky na Hlinecku (Česká republika) sú také jedinečné, že si vyslúžili zápis do zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Táto tradícia, ktorá kombinuje pestré maškary a hravé sprievody, je príkladom bohatej kultúry.