Krst je jednou z najdôležitejších sviatostí v kresťanstve a predstavuje symbolické očistenie od hriechov a vstup do kresťanského spoločenstva. Táto sviatosť je sprevádzaná množstvom tradícií a symbolických gest, ktoré sú dôležité nielen pre cirkev, ale aj pre rodinu a celú komunitu. V kresťanstve sa krst považuje za prvý krok vo viere. Je to okamih, keď sa človek stáva členom Cirkvi a prijíma Božiu milosť.
Krst je tiež symbolom duchovného znovuzrodenia, ktoré predstavuje nový začiatok v živote veriaceho. Tento akt má hlboký duchovný význam. Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Je to cesta z ríše smrti do života a začiatok trvalého spoločenstva s Bohom. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí.
Pôvod a biblické základy krstu
Slovo „krst“ je gréckeho pôvodu (starogr. βάπτισμα, číta sa baptisma alebo vaptizma), čo v preklade znamená „ponorenie do vody“ alebo „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie. V slovenčine je slovo „krst“ etymologicky príbuzné so slovom „Kristus“ (z gréckeho Χριστός - pomazaný). V dobách počiatku kresťanstva sa vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na poliatie vodou.
Krst Jána Krstiteľa a Ježiša Krista
Hlboký duchovný význam krstu siaha až do čias Ježiša Krista, ktorý sám prijal krst od Jána Krstiteľa v rieke Jordán. Ján Krstiteľ vyzýval ľud k pokániu, aby sa pripravil na príchod Mesiáša. Gestom pokánia sa stal práve krst, ktorý Ján vykonával v rieke Jordán. Ján Ježiša pokrstiť nechcel, pretože Boží Syn žiadne pokánie konať nepotrebuje. Nakoniec ho však Ján pokrstil a predstavil Ježiša celej židovskej spoločnosti ako prisľúbeného Vykupiteľa. Ježišov krst bol iný ako ostatné, pretože Ježiš bol dokonalý a nedopustil sa žiadneho hriechu. Jeho krst teda nezahŕňal pokánie alebo „prosbu k Bohu o dobré svedomie“, skôr tým ukázal, že svoj život dáva do Božích rúk a že bude konať jeho vôľu ako predpovedaný Mesiáš, čiže Kristus. K tomu patrilo aj obetovať za nás svoj život.
Ježišovo poverenie a biblické svedectvo
Krst si nevymyslela Cirkev, ale pochádza z poverenia samého Ježiša Krista. Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20). V Biblii je veľa zmienok o krste. Píše sa v nej o krste Ježiša, ktorý bol ponorený do vody v rieke Jordán (Matúš 3:13, 16). O niekoľko rokov bol jeden Etiópčan pokrstený vo vode blízko cesty, po ktorej išiel (Skutky 8, 36-38). Ježiš učil, že krst je jednou z požiadaviek na to, aby sa niekto mohol stať jeho nasledovníkom (Matúš 28:19, 20). Túto myšlienku zopakoval aj apoštol Peter.
Teologický význam a účinky krstu
Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC 1213) sme Krstom oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Kristus určil krst všetkým, aby mali život večný. Krstom sme včlenení do Kristovej Cirkvi a poznačení nezmazateľným znakom.
Oslobodenie od hriechu a duchovné znovuzrodenie
Pri stvorení človeka si Boh želá, aby žil šťastne a večne. Tento jeho zámer človek prekazil hriechom, následkom čoho sa odlúčil od Boha a musel opustiť raj. Jeho prirodzenosť sa priklonila k zlému, a každý človek prichádza na tento svet so škvrnou dedičného hriechu. Z otroctva hriechu nás oslobodil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním a ponúka nám účasť na Božom živote.
Prvým a priamym prostriedkom nášho oslobodenia z následkov hriechu a účasti na Božom živote je sviatosť krstu. Krst je najvzácnejší dar, ktorý môže Boh ponúknuť ľuďom. Je pre nás nesmiernou milosťou od Boha, lebo ním sa zotiera dedičný hriech, pri krste dospelého aj osobné hriechy, a človeka navracia Bohu. Krst je kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. Človek sa dostáva do užšieho spojenia s Ježišom Kristom, a týmto si zabezpečuje večnú spásu, ku ktorej je krst nevyhnutne potrebný.
Dary a záväzky krstu
Sviatosť krstu nám dáva tri konkrétne dary: vieru v Ježiša Krista (Spasiteľa), večný život v nebi a odpustenie hriechov. Novým narodením v krste sa dieťa stáva členom Kristovej cirkvi, žije v Kristovi, stáva sa novým stvorením a prijíma Božie synovstvo. Pokrstené dieťa prijíma posväcujúcu milosť, ktorá mu pomáha:
- veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho prostredníctvom božských cností (teologálnych);
- žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého pomocou jeho darov;
- rásť v dobrom prostredníctvom morálnych (prirodzených, ľudských) cností.
Krst je aj záväzkom. Sme povinní usilovať sa o plnosť života s Kristom, ale aj ohlasovať to ďalej. Aj keď pokrstený človek zažije v živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť, nikdy nie je sám, pretože vie, že je s ním Božia ruka, ktorá ho povedie.
Udeľovanie sviatosti krstu
Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. V obvyklých prípadoch udeľuje sviatosť krstu biskup, kňaz alebo diakon. V prípade núdze môže platne pokrstiť každý kresťan, ba dokonca každý človek, aj nepokrstený. Musí mať pri tom úmysel konať to, čo koná Cirkev, keď krstí, a dodržať formu slov: „Meno krsteného, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Klasická forma a jej symbolika
Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi.
Počas obradu sa na čele dieťaťa vytvorí kríž (pomazanie) z posvätného oleja (krizma), a potom sa trikrát ovlaží hlava dieťaťa svätenou vodou, alebo sa krstenec ponorí do krstného prameňa. Voda symbolizuje očistenie, nový život a duchovnú obnovu. Používa sa na polievanie hlavy alebo ponorenie krstenca. Krížik sa často spája s kresťanskou vierou a ukrižovaním Ježiša Krista. Predstavuje utrpenie, mučenie, obetu, bolesť, strach a spásu. Krst sa často začína znamením kríža, ktorý je základným kresťanským symbolom spásy a ochrany. Kresťanská svieca symbolizuje Krista ako svetlo sveta, ktoré vedie veriaceho na jeho duchovnej ceste. Krstná košieľka je symbolom čistoty a nového začiatku.
Význam mena a krstnej košieľky
Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí: „Po mene ťa zavolám, ty si môj“ (Iz 43,1). Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom anonymnom božstve, ale ním sa práve potvrdzuje jeho jedinečnosť. Dostať pri krste určité meno znamená, že Boh ma pozná; povedal mi svoje „áno“ a navždy ma prijíma v mojej nezameniteľnej individuálnosti. Nemáme lepšie vzory ani lepších pomocníkov ako svätých. Ak je mojím patrónom svätec, mám u Boha priateľa, ktorý za mňa oroduje.
Krstná košieľka je dôležitou súčasťou krstného obradu a nesie v sebe symboliku nevinnosti, čistoty a duchovnej obnovy. Zvyčajne je biela, čo vyjadruje čistotu a bezhriešnosť duše, ktorá vstupuje do nového života s Bohom. Biela farba je tiež pripomienkou vzkriesenia Krista, ktorý porazil smrť a priniesol večný život. Košieľka sa často vyšíva alebo zdobí rôznymi symbolmi, ako sú kríže, holubice alebo mená krstencov. Niektoré rodiny majú tradíciu odovzdávať krstnú košieľku z generácie na generáciu, čo pridáva tomuto symbolu ďalší rozmer, vyjadrujúci spojenie medzi predkami a novými generáciami. Krstná košieľka nielen zdôrazňuje duchovný význam obradu, ale aj spája rodinu a komunitu okolo nového člena. Predstavuje tiež požehnanie a prianie pre nového kresťana, aby žil svoj život v čistote a pravde viery.
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Voda | Očistenie, nový život, duchovná obnova |
| Kríž | Spása, ochrana |
| Svieca | Kristus ako svetlo sveta |
| Krstná košieľka | Čistota, nový začiatok |
Prijímatelia krstu: Krst detí a dospelých
Krst je prvá sviatosť iniciácie (tzv. kresťanská iniciácia): krstu, birmovania a Eucharistie. Bez krstu nie je možné prijať ostatné spomenuté sviatosti. Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“. V prípade malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia. Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený.
Prečo Cirkev krstí malé deti?
Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. Preto veriaci rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, v ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti. Krst detí predpokladá, že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života. Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne chápanú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia.
Tak ako nemožno dieťaťu odoprieť lásku, pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odopierať svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste, ak sa nechcú na ňom dopustiť príkoria. Tak ako sa každý človek rodí so schopnosťou rozprávať, čo sa však musí naučiť, tak sa každý človek rodí i so schopnosťou veriť, musí sa však viere učiť. Krst však nemožno nikomu nanútiť. Ak bol niekto pokrstený ako malé dieťa, musí svoj krst neskôr „ratifikovať“ vlastným životom - to znamená, že musí k nemu povedať z vlastnej vôle svoje „áno“, aby mohol začať prinášať ovocie.
Krst dospelých a starších detí
Osoba, ktorá chce prijať kresťanskú vieru, vstupuje na cestu učenia sa (katechumenát), na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste. Príprava dospelých (katechumenát) trvá zvyčajne 2 roky. V rámci prípravy prijatia sviatosti krstu je aj príprava k svätej spovedi, svätému prijímaniu a birmovaniu. Všetky tieto sviatosti prijme dospelý po dvojročnej príprave spolu vo Veľkonočnej vigílii, alebo v jeden deň inokedy vo veľkonočnom období. Deti v povinnej školskej dochádzke môžu prijať krst, pokiaľ navštevujú hodiny náboženskej výchovy. Krst sa vtedy udelí pred slávnosťou 1. svätého prijímania (zvyčajne tretiaci na základných školách, prípadne aj starší).
Rozdiely v praxi krstu v kresťanských cirkvách
V niektorých kresťanských cirkvách je pravidlom, že sa krstia iba dospelí. Podľa tých, ktorí odmietajú krst detí (napr. baptisti a iné evanjelikálne a letničné cirkvi), mal byť človek najskôr rozhodnutý ísť za Kristom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený (Marek 16, 16). Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Krista. Tieto cirkvi tvrdia, že ak by bolo možné očistiť človeka od hriechu krstom, potom obeť Ježiša Krista bola zbytočná, pretože krst poznali už v židovskej kultúre pred ukrižovaním Ježiša Krista. Do cirkvi by mal človek vstúpiť iba na základe slobodného rozhodnutia. Bez viery krst nemá význam, preto odmietli krstiť novorodencov. Katolícka cirkev sa zase odvoláva na biblický text Skutkov apoštolov 16,33: „V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.“ V učení cirkví, ktoré krstia deti, sa na základe tohto verša usúdilo, že slovné spojenie „i všetci jeho domáci“ zahŕňa aj deti (novorodencov).
Východné cirkvi si v prevažnej miere ponechali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali pôvodnú prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu - teda krstu, myropomazania (birmovania) a eucharistie. Niektoré východné katolícke cirkvi od krstu ponorením pod vplyvom latinizácie upustili, ale dnes sa táto prax obnovuje. V minulosti sa okrem toho krstilo prevažne na veľké sviatky, v byzantskom obrade to bolo najmä na Paschu (Veľkú noc).
Krstní rodičia a ich úloha
Osobným obrátením a krstom sa stáva človek novým človekom, živým údom Kristovho tela - Cirkvi. Záväzok pomáhať rodičom pri plnení úlohy uvádzania dieťaťa do viery vzali na seba krstní rodičia. Majú im byť ochotnými pomocníkmi v tejto povinnosti. Ak však vidia, že rodičia si neplnia túto svoju úlohu, sami sa majú postarať o kresťanskú výchovu detí. Táto povinnosť nezaväzuje len rodičov a krstných rodičov, ale aj celú farnosť, ktorá sa má snažiť zapojiť do kresťanskej výchovy svojho člena.
Požiadavky na krstných rodičov
Krstnými rodičmi môžu byť len jeden krstný otec a jedna krstná matka, alebo iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka. Krstný rodič musí mať absolvovaný krst, prvé sväté prijímanie a birmovku. Zároveň nesmie byť na neho uvalený žiaden cirkevný trest (exkomunikácia, interdikt) a nesmie viesť verejne hriešny život. Ak je slobodný, nemôže žiť vo voľnom partnerskom zväzku, napr. ako „druh a družka“. Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam. Nemôže byť rodičom krstenca. Nekatolík môže byť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Krstní rodičia musia byť na krste prítomní. Obaja krstní rodičia sa krstu zúčastniť nemusia, pretože stačí prítomnosť iba jedného z nich. Tí, ktorí prevezmú úlohu krstného rodiča, by si mali byť dobre vedomí svojich záväzkov voči sviatosti krstu.
Rôzne formy a chápania krstu v Biblii a kresťanstve
Biblia spomína aj ďalšie krsty, ktoré majú iný význam ako krst Ježišových nasledovníkov, ktorý prebieha úplným ponorením do vody. Krst, ktorým krstil Ján Krstiteľ, pomohol ľuďom, aby boli pripravení rozpoznať a prijať Mesiáša.
Krst Duchom Svätým
O tomto krste hovoril Ján Krstiteľ aj Ježiš Kristus (Matúš 3:11; Lukáš 3:16; Skutky 1:1-5). Po Letniciach už nie sú obrátenie a krst Duchom Svätým dve oddelené udalosti. Ježiš hovorí o zoslaní Ducha Svätého, ktorý zostane s veriacimi naveky. Krst Duchom Svätým je Božou okamžitou odpoveďou na rozhodnutie stať sa Jeho deťmi. Skrze prijatie Ducha Svätého si v nás urobí príbytok trojjediný Boh. Duch Svätý je osoba, ktorá nemôže byť rozdelená na časti. Keď napája druhých samým sebou, robí to od začiatku úplne a nie len „po dúškoch“. V ňom vyznáva Ježiša ako svojho Pána a prijíma dary. Keď čítame o nejakom kresťanovi, že bol plný Ducha Svätého, neznamená to, že iba on bol pokrstený Duchom, zatiaľ čo ostatní nie.
Kresťanský život začína rozhodnutím odvrátiť sa od hriechu a nasledovať Krista. Božia odpoveď na toto rozhodnutie je, že (ihneď) vyleje svojho Ducha v hojnosti do srdca obráteného človeka. Takto môže novo-obrátený zakúsiť, že Boh ho prijal ako svoje dieťa. Skrze Ducha môže zakúsiť Božiu lásku, pokoj a moc v boji proti hriechu. Duch naplní jeho srdce, aby mohol milovať svojich bratov a sestry a iných ľudí, ktorí zatiaľ nepoznajú Boha. Svätý Duch mu pomáha chápať zdravé učenie o Kristovi a nájsť jednotu s ostatnými kresťanmi.
Krst v Ježiša Krista, v jeho smrť a krst ohňom
Tí, ktorí sú pokrstení svätým duchom, sú tiež „pokrstení v Krista Ježiša“ (Rimanom 6:3). Tento krst sa vzťahuje na Ježišových pomazaných nasledovníkov, ktorí budú spolu s ním vládnuť v nebi. Tí, ktorí sú pokrstení v Ježiša, sa stávajú súčasťou zboru pomazaných kresťanov. Pomazaní kresťania sú tiež „pokrstení v [Ježišovu] smrť“ (Rimanom 6:3, 4). Napodobňujú Ježiša a žijú obetavým spôsobom života. Tento ich symbolický krst je ukončený, keď zomrú a sú vzkriesení, aby žili v nebi ako duchovné bytosti.
Ján Krstiteľ povedal: „[Ježiš] vás bude krstiť svätým duchom a ohňom. Má v ruke vejačku a vyčistí svoje mlatovisko. Pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli neuhasiteľným ohňom“ (Matúš 3:11, 12). Pšenica predstavuje tých, ktorí počúvajú Ježiša a poslúchajú ho. Plevy predstavujú tých, ktorí neposlúchajú Ježiša. Tí budú pokrstení ohňom, čo znamená, že budú navždy zniční.
Krst túžby a krst krvi
Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, katechumeni a všetci ľudia, ktorí síce nepoznajú Cirkev, ale pod vplyvom milosti úprimne hľadajú Boha a usilujú sa plniť jeho vôľu, môžu sa spasiť, aj keď neprijali sviatostný krst. Katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, zaisťuje spásu ich vnútorná túžba prijať krst, pričom sa snažili žiť život v zhode s evanjeliom, tým pádom sú duchovne pokrstení v okamihu smrti svojou túžbou (krst túžby). V prípade mučenia a smrti kvôli viere v Krista (krst krvi) sú teda „pokrstení“ všetci mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení, za pevnú vieru v Ježiša Krista. Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, liturgia Cirkvi nás povzbudzuje, aby sme dôverovali v Božie milosrdenstvo a modlili sa za ich spásu.
V niektorých prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, alebo krst nastal nesprávnou formou, alebo v prípadoch, kedy nie je isté, či je človek pokrstený, môže mu byť udelený tzv. podmienečný krst.
Rozlišovanie kresťanského krstu od svetských „krstov“
O krste sa dnes často, avšak mylne, hovorí pri „krstoch“ kníh, CD nosičov, lodí, lietadiel a zvierat. Pri takýchto reklamno-zábavných akciách sa „krstí“ nielen vodou, ale aj vínom, ľadom, pieskom, soľou, ohňom. Podľa tohto chápania by krst bol uvedením do života; pokrstený znamená byť mokrý, poliaty, posypaný. Je jasné, že v takýchto prípadoch by bolo primerané hovoriť nie o krste, ale o uvedení do života (lode, cédečka, knihy). Ak ľudia predsa len toto označujú za krst, potom treba rozlišovať medzi krstom kresťanským (krstom svätým) a svetským („krstom“ nesvätým).
Žiť krstom: Záväzok a duchovný rast
Krst rozhodne nie je magický úkon, ktorým dieťatku zabezpečíme, aby bolo zdravé. Krst nie je čarovanie pre zdravie. Je odovzdaním dieťatka do Božích rúk a napomáha ku spaseniu. To, čo sa deje pri krste, je ponorenie nášho osobného životného príbehu do prúdu Božej lásky. Byť pokrstený znamená stať sa údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených.
Krst ako nový začiatok a zodpovednosť
Krstom nám Pán Boh ponúka milosť. Byť pokrstený však neznamená, že všetko je vybavené. Krst je počiatkom - východiskom pre rast v poznávaní Kristových dobrodení a v ochotnej službe Bohu. Pokrstený človek sa má učiť zachovávať všetko, čokoľvek nám Ježiš prikázal (Matúš 28, 20a) - učiť sa nasledovať Pána Ježiša Krista. Krst je teda aj zápisom do Božej školy. Je to tá najpotrebnejšia škola zo všetkých. Usilovné vzdelávanie sa v nej má význam tak pre časnosť, ako aj pre večnosť.
Biblia nám pripomína: „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojim telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu" (1. Korintským 6, 19 - 20). Do Krista - do Jeho smrti a vzkriesenia, sme krstom svätým včlenení ako ratolesť do vínneho kmeňa (Ján 15, 1 - 8). Pokrstení majú vierou priľnúť ku Kristovi ako k telu človeka priľne jeho odev. Boli sme pokrstení, „aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života“ (Rímskym 6, 4b).
Záväzok rodičov a krstných rodičov
Rodičia a krstní rodičia pri krste sľubujú, že budú svoje dieťa vychovávať v kresťanskej viere. Tým sa zaväzujú učiť svoje dieťa modliť a že sa spolu s ním budú pravidelne modlievať, privádzať ho na detskú besiedku, na služby Božie, vyučovanie náboženstva a konfirmačnú prípravu. Sľubujú, že ho budú učiť úcte k Pánu Bohu a láske k ľuďom. Aby sa tak dialo, potrebujú poznať Bibliu - Božie slovo a riadiť sa ním.
Krstiteľnica a konfirmácia
Krstiteľnica v kostoloch je spravidla umiestnená v blízkosti oltára. Oltár je symbolom Božej prítomnosti. Do spoločenstva s Pánom Bohom - do Jeho prítomnosti otvára dvere práve krst svätý. To znázorňuje aj vnútorná architektúra kostolov. Krstiteľnica v blízkosti oltára už svojím umiestnením vyjadruje: Nemôžete ma nebrať na vedomie, ignorovať, že ste pokrstení - to jest, že ste vstúpili pod Kristovu vládu, pod Jeho vplyv, do Jeho právomoci. Nie sme sami svoji, veľmi draho sme boli kúpení! (1. Korintským 6, 20).
Kto bol pokrstený ako dieťa, má možnosť pri konfirmácii potvrdiť svoj krst - teda potvrdiť sľuby, ktoré za neho pri krste vyslovili jeho rodičia a krstní rodičia. To, či sa tak rozhodne urobiť - či pri konfirmácii vyzná svoju vieru, dosvedčuje, že krst nemluvniat neberie pokrstenému osobnú slobodu rozhodovania. Naopak, zahŕňa rozhodnutie, či človek povie svojmu krstu áno alebo nie.