Nacistický pozdrav (známy aj ako Hitlerov pozdrav) je gesto, ktoré sa používalo ako pozdrav v nacistickom Nemecku. Vykonáva sa zdvihnutím a natiahnutím pravej paže dopredu pod uhlom nahor, s dlaňou smerujúcou nadol. Bol používaný ešte predtým, než sa v Nemecku ujala moci NSDAP, no obzvlášť v časoch Tretej ríše sa stal všeobecným pozdravom a prejavom sympatií k Adolfovi Hitlerovi. Využíval sa pri všetkých stretnutiach, pričom bol sprevádzaný vztýčením pravice do úrovne ramien (prípadne o niečo vyššie).
Pôvod a vývoj nacistického pozdravu
Rímske korene gesta
Gesto zdvihnutej pravice má svoje korene v starorímskom umení, v scénach a sochách, ktoré boli neskôr (pravdepodobne mylne) interpretované ako pozdrav sprevádzaný zvolaním „Ave Imperator!“ alebo v neskorších dobách „Ave Caesar!“. V cisárskom období pozdvihnutú pravicu ako pozdrav používal aj Napoleon Bonaparte, ktorý chcel nadviazať na odkaz rímskych cisárov a rímskeho impéria.
Prebratie pozdravu Adolfom Hitlerom
Podľa vzoru talianskych fašistov prevzal pozdrav pravicou v druhej polovici dvadsiatych rokov Adolf Hitler pri budovaní svojej Tretej ríše, pričom využil aj ďalšiu symboliku (napríklad hákový kríž). Tlač v českých krajinách zaznamenávala prípady tohto pozdravu ako prejav nemeckého nacionalizmu už začiatkom 20. storočia.
Povinný pozdrav v Tretej ríši
Pôvodne stranícky pozdrav príslušníkov NSDAP sa po uchopení moci v Nemecku nacistickou stranou v roku 1933 stal oficiálnym pozdravom. Ním Nemci, sympatizanti s nacizmom, vazali a spojenci nacistického Nemecka dávali najavo priazeň vládnucej nacistickej strane, respektíve jej Vôdcovi. Tento pozdrav bol povinný najmä pre príslušníkov strany a jej ozbrojených formácií (SS, SA). Naproti tomu príslušníci nemeckej armády za rovnakých okolností väčšinou používali tradičný vojenský pozdrav (salutovanie) až do júla 1944. Po pokuse o atentát na Hitlera, ktorý podnikli armádni dôstojníci 20. júla 1944, bolo 23. júla 1944 vydané nariadenie, ktorým bolo salutovanie nahradené nacistickým pozdravom vztyčenou pravicou, známym ako tzv. Hitlergruß (Hitlerov pozdrav), prípadne dobovým výrazom aj ako Deutscher Gruß (nemecký pozdrav). Uvedený pozdrav sa v nemeckej armáde začal povinne používať od 24. júla 1944, dovtedy ho niektorí jej príslušníci mohli, ale nemuseli používať.
Význam a používanie výrazov „Sieg Heil“ a „Heil Hitler“
Rozdiel medzi „Sieg Heil“ a „Heil Hitler“
Výkrik „Heil Hitler!“ (Nech žije Hitler!), ktorým sa verbálne vzdávala pocta Hitlerovi, bol niekedy nahradzovaný nemeckým bojovým pokrikom „Sieg Heil!“ (Nech žije víťazstvo!), prípadne iba „Heil!“. Hoci sa oba výrazy často spájajú s rovnakým gestom, mali odlišné primárne použitie. Zvolanie „Sieg Heil“, čo v preklade znamená „Sláva víťazstvu!“ alebo „Nech žije víťazstvo!“, nebolo v nacistickom Nemecku používané ako pozdrav v bežnom živote. Tam sa skôr používal pozdrav slovami „Heil Hitler“, doprevádzaný vzpažením pravej ruky približne v uhle 45°. „Sieg Heil“ bolo skôr heslom alebo hromadným pokrikom skandovaným na masových zhromaždeniach, kde ho buď celé slovné spojenie skandoval dav, alebo rečník predniesol iba „Sieg“, na čo zhromaždenie opakovane odpovedalo zvolaním „Heil“.
Formy verbálneho pozdravu
V písomnom prejave sa pozdrav „Heil Hitler!“ používal spravidla na konci listu, prípadne publikovaného nariadenia. Približne zodpovedá slovenskému slovnému spojeniu „Zdar víťazstvu“, „Sláva víťazstvu“ alebo „Víťazstvu zdar“, pričom tento posledný preklad je v súčasnosti často používaný aj príslušníkmi slovenských extrémne pravicových skupín.
Podrobné pravidlá a zneužitie
Regulácia používania
Nacistickí ideológovia zostavili podrobné pravidlá, kto, za akých okolností a akým spôsobom smie alebo má pozdrav používať. Podľa výkladu z augusta 1938 sa pozdravom „Heil Hitler!“ v Protektoráte Čechy a Morava zdravili iba Nemci medzi sebou. V protektoráte ho najmä kolaboranti používali aj v českom preklade vo forme „Vůdci zdar!“.
Politické zneužitie
Príkladom politického zneužitia môžu byť olympijské hry v Berlíne v roku 1936, kde niektoré výpravy pozdravili predstaviteľov nemeckého štátu týmto spôsobom. Pohyb ruky sa skladal z dvoch častí: priloženie natiahnutých prstov pravej ruky na srdce a následným vztýčením pravej paže do úrovne ramien (či približne pod uhlom 45° k rovine ramien) pred seba.
Príklady paródie
V protektoráte bol tento pozdrav Čechmi parodovaný na základe úmyselne nedbalej výslovnosti ako „hajtla“. V protektoráte sa tiež čoskoro stalo inotajom heslo „Tak vysoko skáče náš pes“. V nemeckom prostredí bol pozdrav parodovaný napríklad tým, že sa slovo heil (zdar) chápalo v jeho druhom význame, totiž ako imperatív slovesa heilen - liečiť (t.j. vylieč Hitlera). Odpovedalo sa tak naň napr.: „Je snáď chorý? Som snáď lekár?“ Vo filme Charlieho Chaplina Diktátor bol tento pozdrav parodovaný v preslávenej podobe „Hail Hynkel!“.
Zákaz a právne dôsledky
Diskreditácia gesta
Nacistické použitie tohto pôvodne rímskeho pozdravu (mienené vlastné gesto) ho úplne zdiskreditovalo. Vo väčšine krajín je pozdrav zdvihnutou pravicou vnímaný ako prejav sympatií k nacizmu či neonacizmu.
Zákaz po druhej svetovej vojne
Symbol v podobe tohto pozdravu bol po porážke nacistického režimu v druhej svetovej vojne v Československu, rovnako ako v Nemecku a mnohých iných európskych krajinách, zakázaný.
Trestnosť v súčasnosti
V súčasnosti môže byť jeho používanie v Česku hodnotené ako trestný čin podľa § 403 či § 404 trestného zákonníka, s trestnou sadzbou od šiestich mesiacov až do desiatich rokov odňatia slobody. Podobne aj používanie pôvodných nacistických pozdravov, ako aj ich počeštených či poslovenčených variantov, je podľa platného českého práva v praxi orgánov činných v trestnom konaní považované za trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 260, prípadne vyjadrovania sympatií k takémuto hnutiu podľa § 261 Trestného zákona č. 141/1960 Zb. Na Slovensku je podobné konanie tiež klasifikované ako trestný čin podľa príslušných zákonov.