Pomaly sa nám blížia Vianoce. Čas, kedy sa na chvíľu zastavíme a spomalíme naše hektické životy. Čas, kedy sa nám plnia sny. Čas, kedy cítime v duši príjemné hrejivé teplo. Čas, kedy máme k sebe akosi bližšie. Vianoce sú najkrajším obdobím v roku. Všetci ich máme radi, všetci sa na ne tešíme. Ale aký je ich pravý význam? Tak ako človek rastie a dospieva, mení sa aj jeho pohľad na svet, život a takisto i na Vianoce. Človek postupne prichádza na to, o čom vianočné sviatky sú. Pomaličky sa približuje k ich podstate. Avšak podľa mňa Vianoce nemajú iba jeden pevne stanovený význam. Niečo iné znamenajú pre deti, niečo iné pre dospelých. A myslím si, že tak je to správne.
Vianoce v rôznych perspektívach
Kresťanský pohľad
Pre kresťanov sú Vianoce druhým najdôležitejším a najväčším sviatkom, hneď po Veľkej noci. Symbolizujú príchod Ježiša na tento svet. Narodenie každého dieťaťa je veľkou a radostnou udalosťou a narodenie dieťaťa, ktoré prinieslo spásu celému ľudstvu, o to väčšou a radostnejšou.
Pohľad detí
Snáď najviac majú Vianoce rady deti. Tešia sa na množstvo výborných a chutných koláčov, ktoré napečú ich mamy a babičky. Tešia sa na prázdniny, že si môžu oddýchnuť od školských povinností. Tešia sa na sneh, na stavanie snehuliaka, guľovačku, sánkovačku či lyžovačku. Ale najviac sa samozrejme tešia na darčeky, ktoré si nájdu pod vianočným stromčekom. Rodičia sa snažia splniť svojim deťom všetky túžby a často minú na darčeky neuveriteľne veľké čiastky. Čo by však nespravili pre svoje ,,ratolesti“?
Pohľad dospelých
Dospelí vidia zmysel Vianoc v príležitosti stretnúť sa s celou rodinou, obnoviť vzťahy so svojimi blízkymi, v možnosti urobiť ostatným radosť. Vianočné sviatky sú pre nich časom, ktorý im prináša krásu a pokoj do duše.
Moje osobné vnímanie Vianoc
Keď si predstavím Vianoce, vybaví sa mi v mysli obraz našej obývačky s bohato prestretým štedrovečerným stolom, okolo ktorého sedí celá rodina, v rohu svieti vianočný stromček, za oknom potichu padajú malé vločky snehu a v očiach každého sa odráža to neopísateľné vianočné čaro. Vianoce vždy boli a budú najkrajším obdobím. Môžu mať veľa podôb. Jedno však ostáva stále rovnaké - či už sú so snehom alebo bez snehu, s kopou luxusných darčekov alebo so skromnejšími darčekmi - sú to sviatky pokoja, radosti a vzájomnej lásky. A túto skutočnosť nič nezmení.
Každý deň budú vraj Viiiááánoce! Aj táto pesnička mi beží po rozume počas týchto úžasných sviatkov. Sviatky radosti a pokoja. Naše VIANOCE! A moje pocity? Pravidelne každý rok sa na ne teším. Hlavne na tú rodinnú atmosféru, keď sa na vianočnom stole „ocitne“ zemiakový šalát a kapor, med s cesnakom a oblátkami a tiež nesmieme zabudnúť na polievku Vianoc - kapustnicu.
Na Štedrý deň je všetko čarovné. Von nádherne sneží a ja s rodinou počúvame koledy. Po večeri babka upečie perfektné koláče a dedko dozdobí stromček. Ocko s mamkou pripravujú darčeky a ja so sestrou zatiaľ maškrtíme. Keď je všetko hotové, celá rodina si posadá na koberec do jednej izby. A prichádza to najlepšie! DARČEKY! Každý člen rodiny si nájde balíček so svojou menovkou. Všetci sa tešia, smejú, je to fascinujúce!
Strata pôvodného významu Vianoc
Vianoce znamenajú pre každého niečo iné. Pre niekoho sú to sviatky pokoja a radosti a pre iného je to iba dovolenka, ktorá vlastne ani nie je dovolenkou, pretože si vôbec neoddýchne vďaka vianočnému darčekovému zhonu. Ľudia väčšinou podľahnú materiálnym veciam a zabúdajú na veci duchovné. Myslím si, že tá pravá podstata Vianoc sa pomaly ale isto z dnešného sveta vytráca.
Spoza každého rohu na nás číha Dedo Mráz alebo Santa Claus a už mesiac pred Vianocami znejú vianočné „melódie“ a obchody sú preplnené všelijakými „modernými vianočnými výstrelkami“. Skrátka Vianoce už dávno niesú tým, čím bývali v minulosti. Už to nie sú tie sviatky pokoja. Už sú to sviatky zhonu. Zhonu po nakupovaní darčekov, dobrôt na štedrovečerný stôl a všeličoho iného. Pre mnohých sa už stali symbolom nakupovania, preplnených obchodov a stolov prehýbajúcich sa pod jedlom. Nie je to už čas, keď sa zíde celá rodina pri jednom stole, aby prežila aspoň tento čas roka spolu, trávili spoločné pokojné chvíle. Pre niektorých ľudí je to len príležitosť, ako ukojiť svoje chúťky po nakupovaní, či poriadne sa prejesť po akože pôste.
Celá história Vianoc - dokumentárny film
Hľadanie pravej podstaty
Čím to je? Prečo ľudia neprežívajú Vianoce v tom pravom vianočnom duchu po kresťansky? Podľa mňa sa na túto otázku nedá jednoznačne odpovedať. Ale jedno viem, je to v nás. Každý sa musíme pozrieť sám na seba a spýtať sa, či ešte dokážeme cez Vianoce ráno vstať a ísť do kostola, či sa ešte dokážeme obetovať pre našu rodinu a či sa dokážeme vzdať tých prebytočných materialít, ktoré na nás číhajú na každom rohu a vyčnievajú zo všetkých reklám.
Tento rok som bol na každej omši cez Vianočné sviatky a prežíval som ich ako pravé Vianoce po kresťansky a mal som z toho oveľa lepší pocit, ako keby som sa mal sústrediť len na darčeky a iné materialisti. Týmto chcem poukázať na to, že je len na nás, aké si tieto sviatky urobíme.
Štatistiky a vnímanie Vianoc
Potešil nás výsledok, väčšina ľudí vníma Vianoce ako najkrajší sviatok v roku. Takto hlasovalo 60 %. Mnohí nezabúdajú na duchovný rozmer Vianoc (18 %). Vianoce ako sviatok pokoja a rodinnej pohody označilo 14 % hlasujúcich. A čo dodať na koniec? Snáď len to, že Vianoce neoslavujú 4 %. Ako komerčnú záležitosť Vianoce vníma 3 % hlasujúcich. Je to len na nás, či podľahneme konzumu a reklamnému ataku obchodov.
História a symbolika Vianoc
Priblížime vám históriu Vianoc, advent a symboliku adventného venca, vianočný stromček, význam pôstu, vianočné zvyky a tradície. Inšpiráciu sme našli kde inde ako v obchodoch. Sme zvedaví na výsledok...
Kde bolo tam bolo, boli raz jedny Vianoce. Vlastne neboli jedny, bola ich celá kopa. Boli slovenské, české, anglické, ruské, americké, africké a kadejaké, od výmyslu sveta. Vieš prečo? Lebo sú naozaj vymyslené. Každá krajina oslavuje Vianoce pre svoj vlastný význam, v rôznych dátumoch a najdôležitejšiu rolu zohráva náboženstvo. A každý, kto má čo to o rôznych náboženstvách prečítané, naštudované, už chápe moju vetu o výmysle.
Zaujímavosti o našich Vianociach
Iba stručne niekoľko zaujímavostí o tých „našich“ Vianociach.
V prapodstate išlo o slávenie znovuzrodenia Slnka, kedy nadišiel zimný slnovrat, sviatok nazývaný Saturnálie, podľa Boha Saturna v starovekom Ríme. Dátum zvykol pripadať k 17.12 až 25.12., v rôznych zdrojoch sa píše rôzne, počula som už aj o 30.12.
Cirkev začala sláviť Vianoce v nám známy dátum údajne preto, aby čo najviac pohanov prešlo na katolícku vieru.
Historik William Tighe tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. Pohrali sa s matematikou a k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov, kedy im vyšiel predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista - 25.12.
Ktovie...?
Milovať alebo nemilovať Vianoce
U mňa vyhráva prvá možnosť. Milujem Vianoce, a o to viac, keď každý rok môžem svojim vedomím načrieť do ich tematiky hlbšie a hlbšie, vnímať a cítiť (pre mňa) ich nové rozmery. Som do atmosféry Vianoc ponorená od začiatku decembra a každý rok počas tohto čarovného 12. mesiaca nachádzam takmer každý deň niečo krásne a zázračné, poučné či šokujúce, čo celý rok driemalo pod perinou a žiada si svoju pozornosť.
Práve v týchto týždňoch, kedy vonku cítiť vôňu snehových vločiek, sa moje srdce roztápa pod akousi láskavou mäkučkou prikrývkou. Dokážem viac rešpektovať svoje a iných osobitosti, rozhodnutia, správanie, chápať viac niektoré súvislosti a dávať im význam či riešenia. Iste to bude aj energiou posledného mesiaca v roku 2019, kedy ukončujeme jednu dekádu a začíname novú. Odprevádzame staré, vítame nové. Z podvedomia nám klopú na vrátka veci, ktoré sme prežívali predchádzajúce mesiace, ktoré boli často zamietnuté pod koberec, odložené na neskôr, ktoré sme nechápali a zrazu nám svitá, prichádzajú odpovede, riešenia, no najmä spomalenie a upokojenie, ak im povolíme vstup do našich ulietaných životov.
Niektoré veci sú na týchto zimných sviatkoch naozaj krásne a spájajú nás, no niektoré sú priam zdraviu škodlivé, život ohrozujúce a nemajú so sviatkami pokoja a radosti nič spoločné.
Premýšľanie nad zvykmi a tradíciami
Kým ešte pred pár rokmi som si frčala v mánii kupovania nových najmodernejších a rôznofarebných vianočných ozdôb, nachádzala som čaro už v októbrových vianočných výzdobách veľkomiest či vysvietielkovaných nákupných centier, dnes je to u mňa trochu iné. Zamýšľam sa nad obyčajnou otázkou Prečo. Prečo Vianoce? Prečo dary? Prečo ryba a šalát? Prečo Ježiško či Mikuláš? Alebo Santa a Dedo Mráz? Prečo tie všetky tradície, zvyky? Prečo koledy? Prečo to upratovanie?
Keď sa ma spýtali pred 20 rokmi, čo je najkrajšie na Vianociach, odpovedala som, že padá sneh a že príde Mikuláš a Ježiško. To o padaní snehu som mala ešte zo zdroja svojej detskej čistoty, kým som bola tak pevne spojená s prírodou, ako my všetci, kým sme ešte dietky. No tú, nanešťastie úspešne vytlačí výchova v dobe konzumu a figúrok v červených šatách so sobom a saňami.
Minimálne tri generácie ľudí vyrástli v pocite, že až na Vianoce si môžeme dovoliť niečo si želať a bude nám to splnené, akoby sme ostatné mesiace na to nemali právo. Akoby mal „Ježiško“ pre obdarúvanie dobrú náladu len v jeden konkrétny deň.
Z akejsi „lásky“ klameme deti odmalička akýmsi Ježiškom, ktorý potajme nosí darčeky, kým my večeriame. Vykresľujeme Ježiša ako starčeka, ktorý nosí na pleci vrece s hračkami a oblečením, namiesto toho, aby sme deťom od najútlejšieho veku vkladali do duše pravdu.
Pamätám si na jednu myšlienku, ktorú mi kedysi niekto povedal ako dieťaťu a s láskou ju posúvam ďalej: „Ježiško je láska, vďaka ktorej môžeš darovať darček niekomu, koho ľúbiš.“ Nepotrebovala som počuť viac. Nebola vo mne spálená žiadna nádej v zázraky, lebo dieťa tieto súvislosti chápe a cíti omnoho viac jasnejšie než my, pardón za výraz, pokrivení dospelí. Všetky tie nezmysly vložené do detskej dušičky a mysle, sú síce pár rokov pekné a vyznievajú ako čarovné, ale neskôr im ich zoberieme, prestrieme na stôl holú pravdu a svet zázrakov sa pre nich šmihnutím veľmi zlého čarovného prútika rozplynie.
Nemusíme prečítať bibliu a chodiť do kostola, aby sme cítili veci také, aké sú, aby sme vnímali Boha ako našu najdokonalejšiu súčasť, energiu v nás a okolo nás. Nech si ho už každý nazýva ako chce. Neodsúvajme bokom vesmírne zákony, ktoré sa nepozerajú aký je dnes dátum, ktoré plnia priania na počkanie celý život, a vysielajú k nám zázraky denno-denne, len k nim zabúdame obrátiť našu pozornosť. Pretože vďaka svetu reklám, narastajúcim egám, v zabudnutí ozajstného žitia, sme rok čo rok náročnejší, nielen v očakávaniach, ale aj v snahe obdarovať a dosiahnuť dokonalosť.
Odsúvame nábytok, na ktorý sme rok kašľali a utierame za ním prach bez citu, ako so spusteným programom v počítači, nervózne frfleme 22.12., že ešte nemáme umyté okná a susedia už určite dávno zdobia stromček a vkladajú do vane kapra. 24.12. vešiame na stromček žiarovky a keď nesvietia, ideme si zlámať nohy na posledné otvorené trhovisko, lebo „Ježiško“ ku zhasnutému stromčeku nepríde a na instagrame by sme mali úbohú fotku.
Keď si spolu sadáme k štedrovečernému stolu, riešime dokonalosť prestretého obrusu a vyleštených príborov. Symbolicky prestrieme pre jednu osobu navyše a prisunieme prázdnu soličku, keby prišiel nejaký tulák a popýtal by jedlo. No skutočne by sme otvorili naše na trikrát zamknuté dvere a prichýlili by sme ho medzi seba?
Nejde o to, čo robíme, ale prečo to robíme. Či to vôbec vnímame, či nie sme len roboti, presne tak ako v škole, v práci, na ulici, v celom životnom kolotoči, ktorý nestíhame registrovať a nechce sa nám zamýšľať sa. Nadávame, čo všetko ešte treba urobiť, aby sme spĺňali požiadavky všetkých tých zvykov, ktoré ani nevieme prečo vlastne dodržiavame a 2.1. nastúpime do práce dvakrát tak nahnevaní a zúfalí, že sme si vlastne ani nestihli oddýchnuť, či využiť efektívne náš voľný čas.
Podstata Vianoc
Čo je podľa mňa podstatou Vianoc? Predvianočné upratovanie, kupovanie darčekov, pečenie koláčov, prerezávanie jabĺčka, hádzanie orechov do kútov, kráčanie so sviečkou do prázdnych izieb, potieranie čela medom, všetky tie chody našej večere, omša v kostole, koledy atď. atď. V rôznych kúskoch zeme iné zvyky, iný dátum, dokonca aj iný mesiac.
No podľa mňa je podstata Vianoc jediná. A môžeš byť prívržencom akéhokoľvek náboženstva, s akýmikoľvek Bohmi či spasiteľmi... Bude to znieť ako klišé, ale Vianoce nám pripomínajú, aby sme nezabudli na lásku. Aby sme ju násobili, cítili, rozdávali, zhmotňovali, premietali vo svojej duši, srdci a mysli ako dlhoočakávaný kinohit. Tie čarovné dni sa ju učíme o to viac vyžarovať vôkol seba, ďaleko až do rozľahlého vesmíru ako neprekonateľnú, jedinečnú energiu. Všetky čiastočky okolo našej matky Zeme sa nadšene túlia k sebe a podskakujú od radosti, že láska, ktorá bola našim prvotným darom pri narodení, je opäť vyzdvihnutá do popredia a my ju vyznávame všetkými možnými spôsobmi. Tak presne toto je tá podstata.
Napriek všetkým mojim slovám, v žiadnom prípade neodcudzujem žiadnu výchovu. Každý robíme vždy najlepšie ako vieme. Ak sa to raz naučíme robiť inak, a ja verím, že už k tomu spejeme, bude svet ešte krajším miestom. Možno, že už Vianoce ani nebudeme potrebovať, pretože budeme šťastní, kompletní, zahojení, uprataní a vedomejší. Zatiaľ si ich však ešte pekne nechajme, pretože si myslím, že napriek tomu bláznivému predvianočnému zhonu, nesú v sebe krásnu symboliku a každý rok urobia šťastnú nejednu rodinu, ktorá sa vtedy spojí a strávi pár neopakovateľných chvíľ. Naše telá dostanú zelenú pre oddych, práca jasnú stopku, rozmaznáme svoje chuťové poháriky a užijeme si viac času vo vyhriatych domovoch.
Vlastný význam Vianoc
Pokojne dodržiavajme zvyky, ktoré nám vyhovujú, ktoré majú pre nás naozaj význam, ku ktorým nám prehovorí naša duša.
Ja milujem upratovanie, pretože zároveň upratujem aj sama v sebe a objavujem zaprášené veci na poličke, ktoré si bolo treba povšimnúť a zvážiť ich užitočnosť a dôležitosť. Tvoja suseda možno obľubuje zdobiť stromček, pretože každá ozdoba pre ňu niečo znamená. Na Štedrý deň ráno varíš vianočný punč, pretože sa zbehne celá rodina a susedia a ty v ich obklopení zažívaš harmonické momenty. Niekto spieva pred večerou koledy, pretože mu z duše hovoria texty piesní, ktoré potrebuje presne v tú chvíľu pretransformovať do zvučných tónov a zasadiť do seba ešte hlbšie. Iní zasa robia to, ďalší zasa hento.
Ak máš v niečom svoj vlastný zmysel, sú to tvoje pravé Vianoce.
Tip odo mňa
Daruj si aspoň 5 minút pre seba a zamysli sa nad svojím významom Vianoc, tradícií a zvykov, ktoré s tebou rezonujú, či naopak, ktorých zmysel nechápeš a chceš tento rok urobiť niečo inak.
Na záver všetkým želám tie najkrajšie, najpohodovejšie sviatky. Nech ste obklopení ľuďmi, ktorých si prajete mať po svojom boku a nech cítite lásku a spokojnosť zo všetkých strán.
Ozaj, keď sme pri téme Vianoc. Ak si si práve uvedomila, že ešte ti chýba pre niekoho darček, skús pozrieť aj k nám do eshopu. Objednávky vykonané do 16.12. ešte stíhame odoslať tak, aby prišli do Vianoc. Navyše, k objednávkam nad 40 € ti pribalíme aj darček - taštičku.
O autorke
Som žienka, ktorá je neustále na ceste. Myslím na tej svojej, na ktorej sa denno-denne rozvíjam, rastiem, učím, pretože beriem život ako jednu nádhernú cestu a všetkých ľudí, ktorých stretávam ako svojich učiteľov či vlastné zrkadlá, ktoré mi často ukazujú práve to, čo nechcem vidieť. A tak sa najmä učím pozorovať seba aj všetko naokolo bez posudzovania a som pozorným žiakom života. Momentálne som v plnom nasadení v roli "maminky na materskej" a túto dovolenku si aj patrične užívam s dcérkou Elisou, ktorá je pre mňa stred vesmíru. Milujem prírodu, jej cyklickosť a neustále zmeny. Doma sa venujem už dlhšiu dobu joge a meditáciám, čo je pre mňa najdokonalejšie spojenie tela a duše. K tomu všetkému patrí aj zdravý životný štýl, ktorý som po rokoch dokázala uchopiť pomocou načúvania potrieb vlastného tela. Zbožňujem vlastné intuitívne varenie, bez receptov, podkladov, len tak z lásky. Súčasťou kuchyne sa nám stalo aj moje kváskovanie, v ktorom sa stále učím niečomu novému. Mojím celoživotným zámerom je Vedomý Život, také to známe obohraté klišé - TU a TERAZ. Myslím si, že nič a nikto nie je dokonalý.
Vianoce - sviatok všetkých
Mam rada sviatočnú atmosféru... Vianoce sú najväčší kresťanský sviatok a dokážu byť také krásne, že ich oslavujú aj ľudia „ateisti“ a dokonca niekedy aj ľudia s iným vierovyznaním.
Tri veci sa mi hneď vybavia v hlave, keď počujem slovo Vianoce: Ježiš - Vianočný stromček - rodina.
Nakupovanie a darčeky - rada ich nakupujem.... keďže pomaličky chystám darčeky už od novembra, tak nepociťujem žiaden stres.... Nikdy som nevidela nič negatívne na Vianociach... vždy, vždy a vždy som sa zameriavala len na príjemné a pozitívne stránky tohto sviatku: Nemám problém ani s veľkým davom ľudí, ktorí sa snažia zohnať posledné darčeky, kúpiť pekný stromček, zohnať živého kapra... každý sa snaží ako vie...
Porovnanie Vianoc dnes a v minulosti
Čo pre mňa znamenajú Vianoce? Sú to len darčeky alebo aj čas, ktorý strávim s rodinou? A keď porovnávam Vianoce dnes s Vianocami v minulosti, zmenili sa nejako? Dodržujú sa tradície a zvyky?
Samozrejme, každý má veľkú radosť z darčekov. Je to asi hlavná vec, na ktorú sa tešíme. Dospelí vravia, že darčeky nie sú všetko, ale z pohľadu dieťaťa sú darčeky dôležité. Ale s darčekmi by sa to nemalo preháňať. V dnešnej dobe majú deti doma viac hračiek, ako ich kedysi bolo naraz v jednom obchode. Zmenili sa teda Vianoce? Určite áno. Kedysi deťom stačila jedna drevená hračka a dnes si deti želajú drahé veci už od útleho veku. Ale aj to je prirodzené, pretože aj doba sa zmenila.
Osobne si myslím, že pri výbere darčekov deti veľmi ovplyvňujú aj reklamy. Deti si dnes už ani nelámu hlavu nad tým, čo by naozaj chceli a namiesto toho chcú to, čo práve vidia. A tak nám uniká pravý zmysel Vianoc. A ten je - pospolitosť.
A ďalšou dôležitou vecou, ktorá neodlučiteľne patrí k Vianociam, sú tradície a zvyky. Napríklad, hádzalo sa papučou, lialo sa olovo, krájalo sa jabĺčko, šupina sa dávala pod tanier a mnoho iných. Už ani zdobenie vianočného stromčeka nie je to, čo kedysi. Sme ovplyvnený internetom, televíziou či modernými trendmi. Čím modernejší, tým lepší. Dnes už naozaj málokoho napadne vyrábať vianočné ozdoby či zavesiť na stromček jabĺčko alebo vlastnoručne upečený perník. Ale našťastie Vianoce stále trávime v kruhu rodiny, napchávame si brušká, pozeráme rozprávky v televízore a hlavne sa nikam neponáhľame ako po zvyšok roka. Sme spolu a to je dôležité.