František Jozef I. (* 18. august 1830, Viedeň - † 21. november 1916, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár, český a uhorský kráľ z habsbursko-lotrinskej dynastie. Na tróne stál neuveriteľných 68 rokov, čím sa stal jedným z najdlhšie panujúcich monarchov v dejinách. Jeho smrť pred 100 rokmi (21. novembra 1916) uprostred prvej svetovej vojny predznamenala aj blízky koniec samotnej monarchie.
Detstvo a cesta k moci
Narodil sa ako najstarší syn arcivojvodu Františka Karola Habsburského a Žofie Bavorskej. Jeho ctižiadostivá matka ho od malička systematicky pripravovala na rolu panovníka. Franzi rozhodne nebol rozmaznaný; bol podrobovaný drilu, ktorý v ňom vypestoval celoživotné návyky. Ako trinásťročný nastúpil do služby v armáde a vojenský svet ho sprevádzal po zvyšok života.
Na trón nastúpil v búrlivom roku 1848 vo veku 18 rokov. Stalo sa tak po abdikácii jeho strýka Ferdinanda I. (V.) v Olomouci. Hoci mal byť nástupcom jeho otec František Karol, ten sa pod vplyvom manželky Žofie vzdal následníctva v prospech syna. Mladý cisár zdedil ríšu v období občianskej vojny a národnostných nepokojov, ktoré potlačila armáda.
Rod Habsburgovcov - dokument o impériu príbuzných rodov
Štátnik a jeho politické kotrmelce
František Jozef I. bol sprvu nepriateľom demokratizačných reforiem. V roku 1851 Silvestrovskými patentmi obnovil absolutistické zriadenie (tzv. Bachov neoabsolutizmus). Postupne však pod tlakom okolností musel pristúpiť k zmenám. V roku 1860 vydal Októbrový diplom a o rok neskôr Februárový patent, čím sa monarchia začala meniť na konštitučnú.
Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Po porážke Rakúska v prusko-rakúskej vojne (1866) došlo v roku 1867 k tzv. vyrovnaniu. Monarchia sa zmenila na rakúsko-uhorský duálny štát. František Jozef bol 8. júna 1867 korunovaný za uhorského kráľa, čím si však znepriatelil Čechov, keďže česká korunovácia sa nikdy nekonala.
V zahraničnej politike si počínal striedavo. Prišiel o územia Lombardie a Benátska a kvôli lavírovaniu počas krymskej vojny stratil spojenectvo s Ruskom. To ho neskôr priviedlo k spojenectvu s Nemeckom a Talianskom.
Vzťah k Slovákom a Matica slovenská
Hoci Slováci v roku 1848 bojovali na strane cisára, ich požiadavka na slovenské veľkovojvodstvo nebola naplnená. Napriek tomu bolo prvé desaťročie jeho vlády obdobím, kedy sa Slováci mohli „nadýchnuť“. 21. augusta 1862 cisár schválil stanovy Matice slovenskej, čím položil základy národnej kultúrnej inštitúcie. Prvé zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 4. augusta 1863 v Martine.
Cisár často navštevoval územie dnešného Slovenska. V Prešporku (Bratislave) v decembri 1890 osobne otvoril prvý pevný most cez Dunaj, ktorý niesol jeho meno - Most cisára Františka Jozefa (dnešný Starý most).
Súkromný život a rany osudu
Osobný život Františka Jozefa bol poznačený sériou tragédií. V apríli 1854 sa oženil s mladučkou sesternicou Alžbetou Bavorskou (Sissi). Hoci ju bezvýhradne miloval, ich vzťah sa časom odcudzil. Sissi sa pri prísnej dvornej etikete cítila ako vo väzení a často cestovala.
Prehľad rodinných tragédií:
- Dcéra Žofia: Zomrela ako dvojročná v roku 1857.
- Brat Maximilián: Mexický cisár, popravený v roku 1867.
- Syn Rudolf: Následník trónu spáchal v roku 1889 samovraždu v Mayerlingu.
- Manželka Sissi: V roku 1898 ju v Ženeve zavraždil taliansky anarchist Luigi Lucheni.
- Synovec František Ferdinand d’Este: Atentát v Sarajeve (1914), ktorý rozpútal prvú svetovú vojnu.
Cisár žil veľmi skromne, spával na úzkom vojenskom lôžku a nosil takmer výhradne uniformu. Bol povestný svojou pracovitosťou - vstával o štvrtej ráno a venoval sa štátnickým spisom.
Posledné roky a smrť
František Jozef I. sa bránil technickému pokroku; dlho odmietal telefón, autá či splachovacie záchody. Napriek tomu sa stal živou ikonou ríše. V júli 1914 podpísal manifest „Mojim národom“, ktorým vyhlásil vojnu Srbsku.
Zomrel 21. novembra 1916 vo viedenskom zámku Schönbrunn na zápal pľúc vo veku 86 rokov. Jeho smrť vyvolala v celej krajine šok a hlboký zármutok. Úrady a školy organizovali spomienkové slávnosti. Napríklad v Kežmarku sa konali bohoslužby a školy čítali panovníkov životopis. Pochovaný je v cisárskej hrobke vo Viedni.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1830 | Narodenie vo Viedni |
| 1848 | Nástup na trón |
| 1862 | Schválenie stanov Matice slovenskej |
| 1867 | Rakúsko-uhorské vyrovnanie a korunovácia |
| 1890 | Otvorenie mosta v Bratislave |
| 1914 | Vypuknutie prvej svetovej vojny |
| 1916 | Úmrtie vo Viedni |