Úvod do života a mučeníctva sv. Vavrinca
Sviatok sv. Vavrinca pripadá na 10. augusta. Hoci nemáme k dispozícii pôvodný životopis svätca, fakty o ňom nám podáva predovšetkým živá a dôveryhodná tradícia.
Sv. Vavrinec sa narodil v prvej polovici 3. storočia na vidieku v Španielsku. Ako mladík prišiel do Ríma, kde bol vychovaný a stal sa známym a obľúbeným pre svoju zbožnosť a iné čnosti.
V roku 257 sa stal pápežom Sixtus II., ktorý bol predtým diakonom rímskej Cirkvi. Za svojho nástupcu určil mladého Vavrinca. Diakoni v tom čase boli priamymi spolupracovníkmi pápeža.
Prenasledovanie kresťanov a mučeníctvo
Cisár Valerián bol spočiatku voči kresťanom tolerantný, avšak v roku 257 začal ich prenasledovať. Prvou obeťou bol pápež sv. Štefan I. Dňa 6. augusta 258 slúžil pápež Sixtus II. omšu na Pretextatovom cintoríne, kde boli prítomní aj diakoni, vrátane Vavrinca.
Vavrinca síce nezajali, hoci sa sám chcel vydať, ale pápež mu prikázal, aby vzal poklady Cirkvi a rozdal ich chudobným. Zároveň mu predpovedal, že má ešte tri dni života.
Vavrinec teda vzal poklady Cirkvi a rozdal ich medzi chudobných, pričom ich povzbudzoval a potešoval, aby vytrvali vo viere.
Súdenie a mučenie sv. Vavrinca
Rímsky prefekt, ktorý vedel o tom, že Vavrinec má poklad Cirkvi, ho dal zajať a žiadal od neho tento poklad. Vavrinec si vyžiadal čas, no namiesto pokladu zhromaždil všetkých chudobných, mrzákov, starcov, vdovy a siroty. Prefektovi povedal: "Toto je bohatstvo, títo sú poklady Cirkvi!"
Prefekt sa rozzúril a rozkázal, aby Vavrinca spútali a odvliekli na viminálsky vŕšok na Tiburskej ceste. Tam ho bičovali bičmi so železnými guľkami, bili ho kyjmi a natiahli na škripec. Vavrinec sa bez prestania modlil.
Okostojaci pohania, ktorí videli jeho utrpenie a modlitby, sa mnohí obrátili na kresťanstvo, vrátane stošesťdesiatich piatich vojakov. Vojenských dôstojníkov Romana, Krescencia a Klaudia Severa dal prefekt hneď sťať a Vavrinca odviesť do žalára.
Posledné chvíle a smrť
Na druhý deň ho znova vypočúvali a mučili. Keďže Vavrinec sa nechcel vzdať svojej viery, vojaci za mestom rozložili oheň, z Vavrinca zvliekli šaty a priviazali ho na železný rošt. Pod rošt potom podložili žeravé uhlie a pomaly ho pálili.
Vavrinec však zostal pokojný a celý čas sa modlil. Dokonca povedal svojim katom: "Nevidíte, že polovica môjho tela je už upečená? Obráťte ma aj na druhú stranu, aby ste sa mohli najesť z môjho tela!" Ukrutný prefekt to spravil a potom ešte niekoľkokrát obrátil Vavrincovo telo. Vavrinec zanedlho odovzdal svoju dušu Bohu. Stalo sa to 10. augusta 258.
Význam mena a meniny
Vavrinec je západoslovanské meno, prevzaté z latinčiny, s významom "pochádzajúci z mesta Lorenta". Mužov s týmto menom na Slovensku nenájdeme veľa, no ak predsa, oslovujeme ich Vavro alebo Vavrino. Meniny oslavujú 10. augusta.
Charakteristika nositeľov mena
Vavrinci sú od útleho detstva spokojní sami so sebou a rodičia s nimi nemajú veľké problémy. Študujú väčšinou s výborným prospechom a sú svedomití. Nadovšetko si vážia svoju rodinu a sú výrazne spoločenskí. V jedle a pití sú veľkí pôžitkári.
Pranostiky spojené so sv. Vavrincom
K menu Vavrinec sa vzťahujú aj niektoré pranostiky, spojené takisto s jedlom:
- "Ak je na Vavrinca slnce, budú medu plné hrnce."
- "Ako Vavrinec navarí, tak sa nám i jeseň darí."
- "Na svätého Vavrinca švábka ide do hrnca."
Ovplyvňuje ich planéta Merkúr. Šťastné farby Vavrinca sú biela a zelená. Ochranné rastliny sú fenikel a valeriána, ochranné kamene zafír a citrín.
Sv. Vavrinec ako patrón a jeho sviatok
Podľa Historického kalendára zomrel 10. augusta roku 258 kresťanský mučeník sv. Vavrinec (lat. Laurentius). Tento španielsky rodák je jedným zo siedmich diakonov, ktorí boli umučení počas prenasledovania kresťanov za vlády rímskeho cisára Valeriána v roku 258. Jeho sviatok pripadá na 10. augusta.
Je patrónom knihovníkov, archivárov. Veriaci ho vzývajú v prípadoch, keď potrebujú "zásah zhora" proti ohňu i moru. Podľa niektorých zdrojov je aj patrónom kuchárov a cukrárov.
Už niekoľko rokov napríklad v Bratislave sa počas víkendu okolo Vavrinca koná Deň sv. Vavrinca, kde kuchári aj cukrári predstavujú a ponúkajú svoju prácu - rybie špeciality, grilovanú zeleninu, mäso na rozmanitý spôsob, prezentujú rôzne motívy vyrezávané do zeleniny i ovocia.
"Slzy sv. Vavrinca" - meteorický roj Perseidy
So sv. Vavrincom sa spája aj ďalší jav nesúci jeho meno: ide o "slzy sv. Vavrinca". Každý rok na prelome júla a augusta padajú stovky meteorov z Perseíd, meteorického roja. Tento úkaz sa zaiste udial aj 10. augusta 258, keď na príkaz cisára Valeriána na hranici - iné zdroje uvádzajú, že na rošte - umučili sv. Vavrinca. V tú noc si ľudia mysleli, že z oblohy padajú ohnivé slzy upáleného mučeníka.
Astronómia dnes učí, že to nie sú padajúce slzy, ale telieska s rozmermi okolo 0,1 mm. Pri prelete cez atmosféru zažiaria a neraz za nimi ostáva žiariaca stopa.
Významné osobnosti s menom Vavrinec
Podľa Historického kalendára sa na Vavrinca v roku 1555 v Nedožeroch narodil humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ a jazykovedec Vavrinec Benedikt Nedožerský. Rodák zo slovenských Nedožier, okrem iného matematik, básnik i hudobník, bol okolo roku 1600 magistrom na pražskej Karlovej univerzite a zomrel 4. júna 1615.
Ďalším významným Vavrincom bol stoličný úradník, zberateľ kníh, archivár z oravskej zemianskej rodiny, podporovateľ a iniciátor vydavateľských i národných podujatí, ktorý zostavil bohatú a vzácnu knižnicu obsahujúcu okolo 50 000 zväzkov - Vavrinec Čaplovič (1778-1853). Knižnica je umiestnená v špeciálne postavenej budove v Dolnom Kubíne.
Obec Vavrinec
V Prešovskom samosprávnom kraji, v okrese Vranov nad Topľou, leží obec Vavrinec.
Ochrana pred popáleninami
Podľa dochovanej legendy sa Vavrinec odmietal vzdať kresťanskej viery, a preto bol umučený. Zrejme aj pre spôsob, akým bol ukončený život sv. Vavrinca, sa jeho meno vzývalo na pomoc pri liečení menších či väčších popálenín, ktoré neboli v dennom živote vidieckeho obyvateľstva ojedinelé.
V ľudovom liečiteľstve sa často využívalo spojenie praktických skúseností s iracionálnymi predstavami. Liečivé masti z bylín, ktoré sa zbierali na určitých miestach v konkrétnom ročnom období a časovom rámci, napríklad pri svitaní alebo po západe slnka, v presvedčení, že sa tým zabezpečí ich zvýšená magická moc spojením so slovnou formulou vzývajúcou svätca, malo dopomôcť k rýchlejšiemu zaceleniu rán.