Turíce (iné názvy: Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Letnice, Päťdesiatnica) sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky v roku. Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po sviatku Nanebovstúpenia Pána. V latinčine sa sviatok nazýva pentecostes, z gréckeho πεντεκοστή (ἡμέρα) - pentekosté (hémerá), čo znamená „päťdesiaty deň“.
Pôvod a historický vývoj
Korene v židovskom sviatku Šavuot
Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. Prví kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, pričom používali názov s významom „päťdesiaty deň, päťdesiatnica“ pochádzajúci z gréčtiny. Turíce pochádzajú zo židovského sviatku Šavu’ot. V tradičnom prostredí má rôzne lokálne pomenovania (Letnice, Zelené sviatky, Turíce, Rusadľe, Rusaľa). Sviatok má korene v Starom zákone a u Židov bol pôvodne sviatkom poďakovania za úrodu, neskôr spomienkou na Boží dar desatora Mojžišovi na hore Sinaj päťdesiaty deň po východe z Egypta.
V knihe Levitikus 23,15-21 sa tento deň uvádza ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy, teda dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26). Až neskôr sa Židia snažili dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút.
Zatiaľ čo kresťania na päťdesiaty deň po Veľkej noci slávia Turíce, v judaizme na tento deň pripadá sviatok Šavuot, nazývaný aj Sviatok týždňov. Počas tohto sviatku Židia slávia odovzdanie Tóry Mojžišovi na hore Sinaj. Táto udalosť predstavuje počiatok zmluvy medzi Bohom a vyvoleným židovským národom. Podobne ako Turíce, Šavuot nemá presne stanovený dátum slávenia, ale odvíja sa od Sviatku nekvasených chlebov, Pesachu. Jeho slávenie sa počíta na 49. deň po slávení Pesachu, čiže po siedmich týždňoch. Názov Šavuot v hebrejčine znamená týždne, čiže toto časové obdobie je obsiahnuté v samotnom názve.
V Starom zákone sa nachádza niekoľko rozličných názvov pre tento sviatok. V knihe Exodus (Ex 23, 16) sa tento deň nazýva Sviatkom žatvy (hebr. chaghakacir), v knihe Numeri (Nm 28, 26) zas ako Deň prvotín (hebr. chaghabikkurim). Tieto dva názvy poukazujú na fakt, že týchto 50 dní ohraničovalo obdobie medzi prvou žatvou jačmeňa a ukončením žatvy pšenice. Židovská tradícia slávenia Sviatku týždňov v sebe obnášala prinášanie konkrétnej obety. Spôsob slávenia je opísaný v knihe Levitikus (Lv 23, 15-18), v ktorej je tento sviatok označený ako Letnice, Pentekostes (hebr. päťdesiaty deň). V tomto čase mali Židia obetovať potravinovú obetu. V nej nesmel chýbať kvasený chlieb, ktorý bol obetou prvotín. Zatiaľ čo počas sviatku Pesach, čiže Sviatku nekvasených chlebov, mohli Židia jesť iba nekvasený chlieb, čiže maces, po päťdesiatich dňoch mali obetovať práve kvasený chlieb. Zatiaľ čo Šavuot je postavený na slávení starej zmluvy medzi Bohom a izraelským národom, počas Turíc si kresťania pripomínajú uzatvorenia novej zmluvy medzi Bohom a všetkými národmi sveta.
Počiatky kresťanského slávenia
V kresťanskej cirkvi je sviatok Turíc známy už v 3. storočí a je považovaný za rovnako významný ako sviatok Paschy a Narodenia Ježiša Krista. Hoci v Novej zmluve máme zmienky o Letniciach, zdá sa, že ide ešte o židovské chápanie tohto sviatku. Nemáme dôkazov, že by sa Turíce špeciálne praktizovali už v prvom storočí. Odkaz nachádzame až u Hippolyta Rímskeho († 217), alebo ako súčasť 50-dňového veľkonočného obdobia ešte skôr v apokryfnom spise Epistula apostolorum z 2. storočia. Tento deň bol vyvrcholením celého tohto obdobia, keď sa udeľoval svätý krst tým, ktorí ho nemohli prijať počas veľkonočnej vigílie.
Vývoj v západnej a východnej cirkvi
Až vo 4. storočí sa podľa historických záznamov (Itinerarium Egeriae, 381-384) v Jeruzaleme konali trojdňové oslavy s pripomienkou vzniku kresťanskej cirkvi a zoslania Svätého Ducha a s poukazom na svätú Trojicu. V pravoslávnom prostredí pribudlo sedem dní oslavy Päťdesiatnice, počas ktorej je zakázaný pôst a až po ich skončení nastúpi tzv. Apoštolský pôst. V ruskej pravoslávnej cirkvi sa v 14. storočí v nedeľu Päťdesiatnice začal svätiť aj sviatok Svätej Trojice a dodnes je to tak.
Veľmi pestrá a podobná história sviatku je aj v západnej cirkvi. Nočné turíčne vigílie boli zavedené až neskôr (6. storočie), podobne aj oktáva (7. storočie). Postupne sa rozvíjala svätodušná liturgia o špeciálne, najmä procesiové spevy, typickým sa pre tento deň stala sekvencia Veni sancte Spiritus. Keď v 11. storočí pápež Lev IX. oficiálne uznal Svätú rímsku ríšu, nariadil, aby sa Turíce slávili ako štátny sviatok. Oktáva ôsmich dní bola často predmetom otázok, najmä keďže sa počas nej nekonali súdy, zakázaná bola aj práca poddaných, čo bolo pre hospodárstvo iste náročné. Až synoda v Kostnici v r. 1094 v rámci viacerých cirkevných reforiem obmedzila zákazy iba na tri dni.
Zmeny v slávení a Turíčna oktáva
V roku 1771 pápež Klement XIV. zrušil svätodušný (aj veľkonočný) utorok ako oslobodený od práce, o 7 rokov neskôr aj povinnú omšu v tento deň a v roku 1911 pápež Pius X. v rámci znižovania počtu cirkevných sviatkov bol zo zoznamu vypustený aj svätodušný pondelok. Po liturgickej reforme 2. vatikánskeho koncilu už nie je súčasťou veľkonočného obdobia, ale je dňom bežného, tzv. cezročného obdobia. Podobný vývoj možno sledovať aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, kým Ružomberská synoda (1707) ešte pozná tri svätodušné dni, Peštianska synoda (1791) už pozná iba dva.
Turíčna oktáva (lat. Octava pentecostes) bola osemdňová liturgická oslava, ktorá nasledovala po nedeľných Turícach - čiže sviatku Zoslania Ducha Svätého. Bola to jedna z najvýznamnejších oktáv v tradičnej rímskokatolíckej liturgii a uzatvárala celé veľkonočné obdobie. Začínala sa v pondelok po Turíčnej nedeli a končila nasledujúcou nedeľou. Každý deň v tejto oktáve mal vlastnú svätú omšu a liturgické čítania s dôrazom na pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi a vo svete. Bol to čas vďakyvzdania za dar Ducha Svätého a modlitby za vnútornú obnovu veriacich i Cirkvi. Rozšírené slávenie zoslania Ducha pripomínalo, že Duch Svätý nepôsobí len jednorazovo, ale neprestajne vedie a posväcuje Cirkev. Turíčna oktáva sa dotýkala aj tajomstva „mystického tela Cirkvi“, počas oktávy sa rozjímalo nad katolíckou Cirkvou a vplyvom Ducha Svätého na ňu. V roku 1969 bola Turíčna oktáva v rámci liturgickej reformy pápeža Pavla VI. zrušená, veľkonočné obdobie už uzatvára len Turíčna nedeľa a pondelok po Turíciach je už len obyčajným liturgickým začiatkom cirkevného roka. U tridentských katolíkov sa Turíčna oktáva naďalej dodržiava.
Kresťanský význam a biblický základ
Boh posiela Ducha Svätého
Zoslanie Ducha Svätého - biblický opis
Kresťania na Turíce si pripomínajú príchod Ducha Svätého na apoštolov, ako je opísaný v Biblii. „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?´“ (Sk 2, 1-8).
V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako Tretia Božská osoba Najsvätejšej Trojice a zároveň v tento deň bola Cirkev zjavená svetu. Duch Svätý zjednotil Apoštolov a premenil zastrašených učeníkov Krista na odvážnych hlásateľov Evanjelia, ktorí neváhali pre Krista obetovať aj svoje životy. Pod pôsobením Ducha Svätého vtedy v Jeruzaleme prijalo vieru v Ježiša Krista okolo tritisíc ľudí. To, že Apoštoli začali hovoriť cudzími jazykmi je symbolom univerzálnosti katolíckej Cirkvi.
Zoslanie Ducha Svätého je veľký sviatok všetkých kresťanov. V tento deň sa splnil sľub Pána Ježiša - že nás neopustí, ale zošle svojho Ducha. Turíce približujú udalosť, ktorou vrcholí spasiteľské dielo Ježiša Krista, počnúc jeho narodením, cez smrť a zmŕtvychvstanie až po jeho návrat do neba a zaujatie miesta po pravici Boha Otca. Odtiaľ Ježiš zosiela na apoštolov Ducha Svätého, aby ich posilnil a usmernil, ako majú šíriť svedectvo o Ježišovi Kristovi všetkým národom.
Zrod Cirkvi a misia
Význam Turíc spočíva v tom, že je obrazom Zrodenia Cirkvi. Duch Svätý sa vníma ako duša Cirkvi, je obrazom Tretej božskej osoby, ktorá vedie Cirkev v pravde. Turíce sú teda aj symbolom šírenia Kristovho učenia medzi národmi. Svätá Päťdesiatnica patrí k najväčším sviatkom cirkevného roka. Je zavŕšením sviatku Paschy a spečatením diela spásy prostredníctvom zostúpenia Svätého Ducha. Považuje sa tiež za počiatok pôsobenia cirkvi, keďže na deň Sv. Päťdesiatnice Svätý Duch pomazal apoštolov, aby ďalej zvestovali Kristovo Evanjelium. Veriaci si pripomínajú, že Duch Svätý zbavil učeníkov strachu a pochybností a posilnil ich vo viere, umožnil im začať dielo rozhrešenia a posvätenia krstom.
Dary a plody Ducha Svätého
Je známych sedem darov Ducha Svätého, a to - Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej. Tieto dary sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia.
V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.
Liturgické aspekty a symbolika
Liturgická farba a symboly
Liturgická farba Turíc je vždy červená, čo symbolizuje nielen ohnivé jazyky a Ducha Svätého, ale aj katolíckych mučeníkov. Červená farba okrem mučeníkov a mučeníckej smrti symbolizuje aj Ducha Svätého. V evanjelickej cirkvi a. v. sa pri Službách Božích rovnako ako v rímskokatolíckej cirkvi používa červená liturgická farba.
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.
Medzi symboly Ducha Svätého patrí najmä:
- Oheň: Symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci.
- Vietor a hluk: Pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha.
- Voda: Naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
- Pomazanie olejom: Naznačuje Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.
- Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa.
- Pečať: Symbol blízky symbolu pomazania, označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu.
- Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov. Sk 8,17-19).
- Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom zlých duchov (Lk 11,20).
- Holubica: Na konci potopy sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku. Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).
Špecifiká východného obradu
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita, činnosť Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, na obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Ďalším dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha.
Špecifické je slávenie svätej liturgie východného obradu: modlitbu Kráľu nebeský prednáša kňaz na kolenách a veriaci ju opakujú. Modlitby na kolenách sú dedičstvom sv. Bazila Veľkého. Známy je chválospev „Požehnaný si, Kriste, Bože náš: rybárov si urobil nado všetko múdrymi, keďže si im zoslal Ducha Svätého, a cez nich si celý svet ulovil, Milujúci človeka, sláva tebe.“
Hudobné diela venované Turícam
Turíce inšpirovali mnohých umelcov. Johann Sebastian Bach zložil viacero kantát venovaných tomuto sviatku, ktoré zvýrazňujú trojičný charakter Turíc - Duch Svätý ako dar Otca skrze Syna a spájajú symboly ohňa, vetra, holubice a lásky. Medzi ne patria:
- Oslavné, slávnostné kantáty plné radosti zo zoslania Ducha Svätého, s mocnou symbolikou ohňa a vetra, často s trúbkami a tympanmi, dodávajúce hudbe majestátny charakter.
- Meditatívnejšie kantáty zamerané na vnútorné prijatie Ducha Svätého, súvisiace napríklad s Evanjeliom sv. Jána (Jn 14,23): „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“
- Diela plné symbolizmu, kde je Duch Svätý stvárnený ako oheň, láska, večnosť.
- Kantáty s témou Krista ako Dobrého pastiera, ktorého posiela Otec s Duchom Svätým.
V katolíckej liturgii sa používajú nádherné hymny. Jedným z najznámejších je „Veni Creator Spiritus“, ktorý sa spieva pri slávnostných príležitostiach vzývania Ducha Svätého. Tento hymnus je úzko spätý s liturgiou Turíc, sviatkami ordinácií, konkláve, zasvätenia chrámov, birmovania i náboženských kapitúl. Ďalším významným je sekvencia „Veni Sancte Spiritus, reple tuorum corda“, známa ako „Zlatá sekvencia“ pre svoju poéziu a teologickú hĺbku. Odznieva pred evanjeliom na omši počas slávnostných dní. Neznámejším, ale významným antifonálnym spevom s dlhou tradíciou je „Spiritus Sanctus docebit vos omnia, alleluia“ (Duch Svätý vás naučí všetko, aleluja), ktorá odzrkadľuje pokoj a jasnosť Ducha Svätého ako učiteľa Cirkvi.
Ľudové tradície a zvyky na Slovensku
Na Turíce sa spájajú kresťanské významy so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Tento sviatok je okrem cirkevného významu spojený s otváraním studničiek a so sadením májov. V kresťanskej tradícii sú Turíce sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Po rozšírení kresťanstva do oblasti dnešného Slovenska zmenila sa aj forma turíčnych sviatkov. Nebolo však ľahké potlačiť pôvodnú symboliku - niektoré pohanské zvyky, ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce, v určitej forme vydržali dodnes. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka). Aj výraz Turíce pochádza od slova tur, keďže tur patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. V ľudových zvykoch majú Turíce aj zaujímavé prejavy.
Stavanie májov
Azda najznámejším zvykom je stavanie májov pred domami mladých dievčat. Na niektorých miestach sa tento zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc. Väčšinou sa pritom využívali ihličnaté stromy ako jedle, no postupom času sa začali používať aj brezy.
Vysoké, dlhé stromy najskôr zbavili kôry, kmeň očistili od konárov a hornú časť ponechali s vetvami. Zelený vrcholec ozdobili dlhými pestrofarebnými papierovými alebo látkovými stuhami. Ak bol pod zeleným vrcholcom ozdobený zelený veniec, symbolizovalo to, že v danom roku sa slobodné dievča bude vydávať a máj sa jej staval naposledy. Dnes túto tradíciu poznáme ako stavanie májov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Mládenci kedysi chodili stavať máj pred dom dievky, ktorá im padla do oka, dnes si predovšetkým na vidieku uctievajú ľudia túto tradíciu postavením jedného centrálneho mája v dedine. Stavanie májov je zvyčajne sprevádzané s veselicou - ľudovým spevom a tancom.
Čistenie studničiek
Jedným z turíčnych zvykov bolo aj čistenie studničiek v lesoch. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť. Otváraním studničiek si ľudia v období Turíc pripomínajú začiatok letnej sezóny. Už pred príchodom týchto sviatkov na Slovensku ľudia v chotároch venovali pozornosť vyčisteniu vodných tokov, mali vyčistiť aspoň jeden prameň alebo studničku. Odmenou mal byť rok bez bolestí a chorôb a v znamení telesnej i duchovnej čistoty.
Zelené ratolesti a ochranné zvyky
Jedným zo znakov je použitie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Častým zvykom počas Turíc bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami. Ich úlohou bolo ochrániť dom a úrodu pred zlými silami. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Symboliku týchto zelených vetvičiek možno badať aj v židovskom sviatku Šavuot. Na Slovensku sa nosili do domov ratolesti liesky, lipy, brezy alebo buku posvätené v kostole. Najmocnejšie ochranné vlastnosti ľudia pripisovali lieske. Ďalším prejavom (zameraným proti zlým silám) bolo aj práskanie bičom na lúkach a turíčne vatry.
Špecifické regionálne tradície
Chorovod Omilienci vo Važci
Významnou slovenskou tradíciou spojenou so Svätodušnou nedeľou je Chorovod Omilienci, ktorý sa koná vo Važci. Ide o tradičný sprievod dievčat a žien, ktorý sa spája s cirkevným sviatkom Zoslania Ducha Svätého a pohanským zvykom oslavy jari. V minulosti sa chorovod konal na Svätodušný pondelok po skončení pobožnosti v chráme, keď sa dievky a mladé ženy zišli a v usporiadanom chorovode so spevom prechádzali dedinou. Chorovod dievčat a žien s viachlasným spevom sa presúval po dedine v tvare podkovy. Dnes sa koná v nedeľu, aby sa zachovala tradícia aj v moderných časoch. Važťania sú na Chorovod Omilienci nesmierne hrdí a tradíciu si udržali po stáročia. Nositeľom tradície je Folklórne združenie Stráne, ktoré sa snaží v maximálnej miere zachovať autenticitu spevu a prejavu chorovodu.
Ružová slávnosť v Nádaši
Jedinečnou zvláštnosťou nádašského Hájička bola tzv. ružová slávnosť. Túto slávnosť založil dekan-farár Imrich Štvrtecký v roku 1837. Na nej brali účasť v Svätodušný pondelok nielen farníci z Nádaša a Bíňoviec, ale i široké okolie. Priebeh slávnosti určil jej zakladateľ takto: Každá slobodná dievka, ktorá má rodičov vo farnosti nádašskej alebo sedem rokov slúži v Nádaši alebo Bínovciach, a je vyvolená žrebom ako najmravnejšia a najčnostlivejšia, dostane 100 zlatých. Pritom musela mať vek od 17 do 25 rokov, bez ohľadu na bohatstvo či hodnosť.
V pondelok svätodušný odpoludnia sa všetci zhromaždili v kostole. Kňaz v pluviáli šiel k oltáru, chór spieval antifónu. Následne mládenec, vyvolený farárom ako mravný a čnostlivý, prijal ružový veniec na červenej hodvábnej poduške. Potom sa ľud pobral na procesiu do horného kostolíka, spievajúc pieseň „Čnosť je klenót najkrajší“. Sprievod viedli muži, za nimi mladé dievčatá prostovlasé a čistotne oblečené, pričom mládenec niesol ružový veniec. Príduc do Hájička, všetci vonku pred vežovými dverami pokľakli a spievali: „Príď o Bože, Duchu sv.“ Volili obyvatelia mužského pohlavia, gazdovia domov, katolíckeho vierovyznania. Vdovy so slobodnými synmi, či otcovia a bratia kandidovaných dievčat nemohli voliť.
Súčasné slávenie a význam
Svätodušná nedeľa sa všeobecne považuje za tretí najväčší sviatok kresťanskej cirkvi. V Katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého konajú tradičné svätodušné púte. Na Slovensku je známa napríklad turíčna púť v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa tiež konajú slávnostné Služby Božie.
Aj keď Svätodušný pondelok už nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom (napríklad v rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku od roku 2018 pripadá naň Spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi), stále má pre mnohých kresťanov duchovný význam. Je to deň, kedy si pripomínajú zoslanie Ducha Svätého a vznik cirkvi. Je to tiež deň, kedy sa oslavujú tradičné zvyky a prehlbuje sa komunita. Svätodušný pondelok je časom radosti, osláv a duchovného obnovenia.
Podľa pranostík ľudí tešili jasné a slnečné Svätodušné sviatky, lebo mohli dúfať v hojnosť úrody.
