Blíži sa čas Vianoc, obdobie, kedy každý rok staviame stromčeky, zdobíme ich, spievame koledy a dodržiavame množstvo ďalších zvykov. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo tieto tradície dodržiavame a aký majú pôvod? Vianoce sú nesporne najvýznamnejším sviatkom, aký počas roka v našich končinách sveta slávi takmer celá spoločnosť. Pripomínanie si narodenia Ježiša Krista prerástlo svojim obsahom do oveľa širšieho ponímania sviatkov pokoja a mieru. Vyvrcholenie roka v zmierení, eufórii, stretávaní rodín a rastúcej filantropii je týmto svojim obsahom a posolstvom jednou z najkrajších tradícií, k akej sme mohli dospieť. Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť - od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia.
Dátum Vianoc a zimný slnovrat
Vianoce sú označované za mix rôznych náboženských, pohanských a iných tradícií. Sú úzko späté so začiatkom niečoho nového. Pýtate sa, prečo sa práve Vianoce slávia pár dní po zimnom slnovrate, a to 24. alebo 25. decembra? Z kresťanského hľadiska je slávenie Vianoc späté s dátumom narodenia Ježiša. Avšak táto hypotéza nemusí byť podložená na reálnom fakte, keďže konkrétny dátum je neznámy. Podľa teórie kresťania vybrali dátum 25. decembra kvôli už spomínanému slnovratu. Tento dátum vybrali najmä kvôli slnovratu, od ktorého začína pribúdať Slnko. Pre nich to znamenalo príchod spasiteľa. Druhá teória je tá, že tento dátum sa vybral s prihliadnutím na slávenie Veľkej noci. Opäť, slnovrat nasleduje 9 mesiacov po rovnodennosti, blízko ktorej sa slávi Veľká noc. Termín Vianoc, pripadajúci na obdobie od 24. do 26. decembra sa približne kryje s dňom zimného slnovratu, ktorý dnes nastáva okolo 21. decembra. Vtedy je na severnej pologuli najkratší deň v roku a od tohto dátumu sa začína deň predlžovať. Tradičným dátumom tejto udalosti bol však 25. december a už v staroveku sa stotožňoval so Sviatkom zrodenia nepremožiteľného slnka -
Dies Natalis Solis Invicti
. Ako cirkevný sviatok je po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354. 25. december, ako dátum narodenia Ježiša Krista, spätne vypočítal rímsky právnik, spisovateľ a cirkevný otec Quintus Tertullianus (asi v r. 155 - 222).Vianočný stromček: Od pohanských rituálov po súčasnosť
Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Najstarší písomný záznam o ozdobenom stromčeku pochádza zo 16. storočia z oblasti dnešného Nemecka. Pre kresťanské alebo len tradičné vnímanie tohto obdobia je ústredným symbolom sviatočnej výzdoby práve vianočný stromček.
Pôvod a rozšírenie tradície
Predobraz tejto tradície by sme mohli rozpoznať už v zdobení stromov a vetiev, ktorým Kelti uctievali boha Slnka. Rovnakým zvykom Germánske kmene počas zimného slnovratu oslavovali svojho boha Wotana. Snaha o vrátenie života do prírody v období jej odpočinku sa tiahne kultúrami veľmi rozdielnymi a vzdialenými. Jednou z najstarších je babylonský epos o bohovi zrodenia Nimrodovi.
Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko).
Podľa legendy, tradujúcej sa v nemeckých zemiach, sa nápad priniesť si stromček z prechádzky domov zrodil priamo v hlave Martina Luthera. Isté je, že jedno z prvých svedectiev o osvetlenom a ozdobenom stromčeku v miestnosti počas Vianoc poskytuje zápis v brémskej kronike z roku 1570. Zatiaľ sa tak dialo len v cechových priestoroch, pretože do domácností začali prenikať až o sto rokov neskôr.
Na územie Slovenska sa dostáva zvyk zdobenia stromčeka práve z nemeckých a rakúskych miest koncom 18. storočia. Najprv sa udomácnil v mestách a postupne i na vidieku. Do roľníckych domov v odľahlých častiach sa dostal dokonca až začiatkom 20. storočia, kedy sa objavuje i zvyk vkladať pod stromček darčeky pre svojich blízkych. Spočiatku boli stromčeky na vidieku zdobené slamou, neskôr jablkami a ozdobami zo šúpolia.
Živý vs. umelý stromček
Tak, ako mnoho vecí okolo nás, tak aj dilema, či je ekologickejšie mať doma na Vianoce živý či umelý stromček, nás delí na dva tábory. Opúšťanie živého stromčeka súviselo so stále dokonalejším spracovaním plastov a ich masívnym nástupom v 20. storočí. Zadovážiť si „večný“ stromček, takmer na nerozoznanie od skutočného, ktorý je možné po sviatkoch vrátiť späť do obalu, kde vydrží v pohotovosti do ďalšej sezóny, je silný praktický argument. Ak opomenieme vysokú energetickú náročnosť výroby, potom v tejto súvislosti je zarážajúci fakt, že na vyprodukovanie jedného umelého stromčeka sa spotrebuje toľko kyslíka, koľko ho vyprodukuje niekoľko stoviek živých stromčekov po celú dobu svojho rastu. A taký vianočný stromček rastie aj desať rokov. V prospech plantážového pestovania vianočných stromčekov hovoria i sprievodné efekty, ako produkcia biomasy, čistenie biosféry od skleníkových plynov, zadržiavanie zrážkovej vody, poskytovanie úkrytov pre hmyz, vtáctvo a iné živočíchy, či využívanie inak plôch nevhodných na les. Návrat k živým stromčekom je v Európe našťastie aktuálnym trendom.
Klenotnícke skvosty a rekordy
V období adventu sa prvé objavujú honosné a bohato zdobené stromčeky v centrách miest. Žiariacimi ozdobami sa stávajú príležitostné i klenotnícke diela a tak tabuľky rekordov obsahujú nielen rozmery, ale i údaje o najdrahších ozdobách. V roku 2012 predstavilo tokijské klenotníctvo Tanaka Kikinzoku Jewelry štyridsať kilogramový stromček z čistého zlata v hodnote viac ako 3 milióny eur, v roku 2014 ho samo prekonalo 31 kilogramovým stromčekom z gravírovaných platinových doštičiek s motívom Disneyho rozprávky Ľadové kráľovstvo.
Bruselské námestie Grand Place je považované za najkrajšie na svete a s rovnakou pýchou si mesto vyberá vianočný stromček.
Svetlo Vianoc: Od sviečok po elektrické reťaze
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.
Sviečky a ich symbolika
Predtým, než slúžili ako výzdoba na stromček, sviečky boli symbolom nádeje, znovuzrodenia a tepla, najmä počas tých najtemnejších dní v roku. Neskôr sa však spojili s kresťanskými tradíciami Vianoc. Napríklad v Škandinávii nosia mladé dievčatá vence so sviečkami na hlavách trinásteho decembra na deň svätej Lucie. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv.
luminarias
- sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. Svetlom malých voskových sviečok sa vianočný stromček rozžiaril už v 18. storočí. Pravdepodobnosť, že sa plameňom slávnostne rozžiari celý, aj s domom, bola vysoká a úmerná blízkosti živicou nasiaknutých ihličiek a papierových ozdôb.Elektrické vianočné svetielka
Svetielka, ktoré sú taktiež charakteristickým prvkom Vianoc, sú symbolom Ježiša - svetlo sveta. Z histórie však vieme, že oheň vždy patril k oslavám rovnodennosti. Vraví sa, že to bol práve Martin Luther, teológ zo šestnásteho storočia, ktorý prišiel s nápadom vianočných svetielok na stromčeku. Legenda vraví, že jednej noci kráčal lesom a bol doslova očarený hviezdami, ktoré žiarili skrze stromy. Keď sa vrátil domov, tento kúzelný úkaz pretvoril na vlastnom stromčeku, kde ho dozdobil niekoľkými zapálenými sviečkami. Dnes by sa asi zbláznil z toľkých krásnych vianočných svetielok, ktoré na nás žiaria z každej strany, vnútri aj vonku.
Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. No nebolo tomu tak vždy. Vyslobodením a súčasne prísľubom nových možností bol vynález žiarovky v roku 1879. Prvú svetelnú reťaz zo žiaroviek vyrobil Thomas Alva Edison v roku 1880. Rozvešal ju v exteriéri svojho laboratória v Menlo Park, aby ju mohli obdivovať aj cestujúci z okoloidúcich vlakov. Podľa zdroja, ktorý sa odvoláva na článok v denníku New York Times z 21. decembra 1880, však Edison ozdobil svetelnými reťazami cestu od blízkej železničnej stanice po svoj ateliér kvôli najvyšším predstaviteľom New Yorku. Žiaroviek bolo údajne 290 a podľa dobovej správy „vrhali do všetkých strán mäkké a jemné svetlo“. Z článku nevyplýva, že by Edison toto osvetlenie spájal s Vianocami.
Edward H. Johnson, priateľ a partner v spoločnosti slávneho Thomasa A. Edisona, túto myšlienku posunul o krok ďalej, keď v roku 1882 ozdobil šnúrou žiaroviek vianočný stromček vo svojej domácnosti. A ako správny marketér pozval na jeho obhliadku novinárov, takže o tomto svetelnom skvoste vyšli krátke správy v periodikách Detroit Post a Tribune. O dva roky neskôr denník New York Times priniesol o Johnsonovom vianočnom stromčeku reportáž pod názvom
Výnimočný vianočný stromček: ako elektrikár pobavil svoje deti
. Autor v nej priblížil radosť Johnsonových detí z modernej ozdoby aj hru farebných svetielok na tvárach ľudí, ktorí sa ocitli v ich blízkosti.Až do roku 1903, keď spoločnosť General Electric začala ponúkať vopred zostavené súpravy vianočných svetiel, boli elektrické svetielka napojené na šnúru vyhradené pre elektronicky zdatných alebo bohatých. Ak ich totiž chcel mať na vianočnom stromčeku človek, ktorý sa v elektrine nevyznal, musel zavolať elektrikára. Vianočné svetelné reťaze, ako ich poznáme, začala predávať osvetľovacia spoločnosť rodiny Sadaccov v roku 1917 na podnet Alberta Sadacca. Albert bol v tom čase tínedžer. Zasiahla ho novinová správa o požiari, ktorý spôsobili horiace sviečky na vianočnom stromčeku. Presvedčil rodinu, aby investovali do výroby nového produktu. Neskôr s bratmi založil spoločnosť, ktorá sa venovala výlučne výrobe elektrických vianočných svetiel. Vďaka tomu vzniklo v USA niekoľko konkurenčných spoločností. Ich popularitu pozdvihol aj Calvin Coolidge, 33. prezident USA. Bol to prvý prezident USA, ktorý na Štedrý deň roku 1923 rozsvietil na vianočnom strome pred Bielym domom 2 500 bielych, červených a zelených elektrických svetiel. Národný vianočný strom pred Bielym domom vo Washingtone sa rozsvecuje každoročne od roku 1923. Na vianočných stromčekoch v súčasnosti preberá osvetlenie hlavnú úlohu. Trh zaplavila ponuka šnúr so 100 až 200 LED žiarovkami s neuveriteľnými možnosťami.
Betlehemská hviezda
Ďalším symbolom svetla počas sviatkov je Vianočná hviezda, ktorá podľa legendy viedla troch kráľov k malému Ježiškovi. Mnohí z nás dnes pokladajú hviezdu na vrchol stromčeka alebo pečú perníky v tvare hviezd. Podobne, ako iné symboly počas zimného slnovratu, aj hviezda symbolizuje nádej pre ľudstvo počas zimy.
Avšak je dosť možné, že Betlehemská Hviezda je reálny vedecký úkaz: Veľká konjunkcia Jupitera a Saturnu. Totiž každých niekoľko stovák rokov sa tieto dve planéty k sebe tak priblížia, že sa nám na nočnej oblohe javia ako jedna veľká žiarivá hviezda. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy bolo možné tento výnimočný úkaz pozorovať 21. decembra 2020 (predtým ešte v roku 1623). Vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná.
Adventné symboly: Veniec a kalendár
Pôvod adventného venca
Skutočný pôvod adventného venca nie je úplne jasný. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych kultúrach po celom svete. Predkresťanské germánske kmene si počas tmavých a chladných decembrových dní pomocou zapálených sviečok na venci symbolicky pripomínali nádej na príchod dlhších a teplejších jarných dní. Podobnú tradíciu poznali aj v Škandinávii. Tam ľudia počas zimy umiestňovali sviečky do kruhu a modlili sa k bohu svetla, aby obrátil Zem späť k slnku a priniesol svetlo a teplo. Neskôr si kresťania túto tradíciu prispôsobili a adventný veniec sa stal súčasťou duchovnej prípravy na Vianoce.
Tvorenie vencov začalo svoju tradíciu v 16. storočí v Nemecku - ako prakticky využiť opadané vetvičky zo stromčeka. Tento symbol nekonečného kolobehu bol pre pohanov aj prísľubom jarného znovuzrodenia počas osláv slnovratu. Neskôr z neho kresťania spravili symbol Vianoc. Vence doplnili o sviečky a odpočítavali týždne do narodenia Ježiša. Podľa tradícií by sa vetvičky na vianočnom venci mali ukladať v smere hodinových ručičiek - ako symbolika večného kolobehu či večného života. Veniec bol na začiatku len spôsob, ako využiť opadané vetvičky.
Jedna z najznámejších legiend o vzniku moderného adventného venca pochádza z Nemecka. V 19. storočí sa tam deti v škole neustále pýtali svojho učiteľa, kedy budú Vianoce. Aby im čakanie spríjemnil, zobral koleso z voza a ozdobil ho sviecami. Bolo ich toľko, koľko dní zostávalo do Štedrého dňa. Každé ráno po príchode do školy zapálili jednu sviečku a sledovali, ako sa Vianoce postupne približujú.
Vznik adventného kalendára
Ako vznikli adventné kalendáre a prečo začínajú 1. decembra? Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Ďalšie ikonické symboly Vianoc
Imelo: Bozk a šťastie
Čo je to s tým bozkom pod imelom? Imelo je už oddávna symbolom lásky, vernosti a šťastia. Podľa tradície má posilňovať a upevňovať vzťahy medzi partnermi. Zvykom je, že po každom bozku sa z imela odstráni jedna biela bobuľka, čo má priniesť ešte viac šťastia a lásky. Ak na konci zostane už len jediná bobuľka, mala by sa uchovať po celý nasledujúci rok ako talizman dobrej pohody. Už v staroveku sa k imelu pristupovalo s veľkou úctou - jeho zber bol považovaný za posvätný obrad.
Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
Vianočný kapor: Tradícia štedrovečerného stola
Prečo jeme kapra? Kapor je považovaný za tradičnú sviatočnú rybu, no kedysi to tak nebolo. Na štedrovečernom stole sa v minulosti objavovali aj jedlá, ktoré by nás dnes možno prekvapili - napríklad raky či žaby. Nechýbali ani regionálne špeciality, ktoré sú dnes už takmer zabudnuté. Kapor je však pôvodný druh našich riek. Podľa historických záznamov si ho ešte v časoch Rímskej ríše obľúbili rímski vojaci, ktorí ho spoznali v ramenách slovenských riek. Ryba im tak zachutila, že ju poslali až cisárovi do Ríma.
Vianočná ruža (Poinsettia)
Prýštec najkrajší (
poinsettia
), známy najmä ako vianočná ruža, k nám prišiel až z Mexika. Jeho sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jeho história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Svoje meno poinsettia dostala po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky.Snehuliak: Zimná zábava a umenie
Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Historici však predpokladajú, že ľudia ich stavali dávno predtým. Tento zimný zvyk bol obzvlášť obľúbený v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé a často nedostupné. Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia - a že ich nebolo málo!
Vianočné zvončeky
Prečo sú zvončeky symbolom Vianoc? Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach - najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam. Najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere.
Betlehemy
Tradícia spojená s robením betlehemov bola spopularizovaná Františkom z Assisi už v 10. storočí. Tento krásny zvyk sa rýchlosťou blesku rozšíril do celej Európy. Symboly vo farbách a všetkých spojitostiach, ktoré sa aplikovali a ešte stále aplikujú na betlehem je hneď niekoľko. Práve betlehem sa dekoruje listami, brečtanom či dokonca imelom.
Farby Vianoc: Červená a zelená
Farby ako červená, zelená, zlatá predstavujú symboly krvi a večného života. Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Často sa popularita tejto farebnej dvojice pripisovala cezmíne, ktorá sa dodnes využíva na vence a dekorácie. Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší - vďaka Santa Clausovi. Presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu. Červeno-zelená kombinácia farieb sa spája dodnes s Vianocami.
Vianočné darčeky a koledy
Pôvod darčekov
A čo darčeky? Mnohí sú presvedčení, že symbolika dávania darčekov pochádza z Biblie, a to s príchodom troch kráľov do Betlehema. Pravda je však iná. Symbolika dávania darčekov nadväzuje na tradíciu starorímskeho sviatku Saturnálie na počesť boha Saturna. Obsah darčekov bol však po stáročia podobný tým dnešným, predstavujúc materiálne záležitosti, ktoré boli pre danú dobu charakteristické.
Asi každý z nás v detstve zažil to nadšenie, keď sme si 6. decembra našli v čižme či ponožke sladké prekvapenie. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. Drobnosti v čižmách sú pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša.
Vianočné piesne a koledy
Okrem zimných symbolov patria k Vianociam aj piesne, ktoré poznáme celé generácie. V čase, keď kresťania začali nahrádzať pohanské oslavy zimného slnovratu Vianocami, biskupi naprieč Európou vyžadovali počas vianočných omší spev akýchsi hymien. Mnohí skladatelia sa chceli na tomto zvyku podieľať a tvorili vlastné koledy. Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista - zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Netrvalo dlho a ľudia si ich začali pospevovať. Vianočné piesne a koledy sú kombináciou kostolných spevov a ľudových piesní. Na popularite a obľúbenosti stúpli a začali naberať rýchly vzostupný rast v 19. storočí. Práve v tomto období si ľudia začali spájať všetky spojitosti a hlbší spoločenský význam. Dodnes sa stretávame s vianočnými piesňami, ktoré sa ozývajú zovšadiaľ, a to už minimálne mesiac pred týmto čarovným obdobím. Tento marketingový ťah je spojený s konzumerizmom, ktorému čelíme.