Garantom starostlivosti o zachovanie a obnovu tradičného odevu na Slovensku bolo od roku 1945 Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Potreba zabezpečenia a zachovania technických podkladov na ušitie tradičného odevu, ako sú strihy, vzory výzdoby a popisy súčiastok, vyplývala z viacerých faktorov. Medzi najzásadnejšie patrili jednak potreby rozvíjajúcich sa folklórnych súborov, ktoré potrebovali tradičný odev ako javiskový kostým, a jednak krojová akcia, ktorá vznikla na pôde národopisnej sekcie Zemskej kultúrnej rady pri Zemskom národnom výbore v Brne.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o sviatočné a obradové kroje. Názvy národný kroj a národný odev sa pre ľudový odev v bežnom oblečení pospolitého ľudu začali používať až koncom 19. storočia. Slovenské kroje, tak ako ich poznáme dnes, možno prirovnať k sviatočným ľudovým krojom 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých súčastí ako pracovné ľudové odevy.
V druhej polovici 20. storočia vznikla potreba šiť kroje pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory. Šili sa mužské a ženské kroje určené pre javiskové predstavenia ľudových zvykov a tancov. Dnes je folkloristika na vzostupe a popularita krojov rastie aj u mladých ľudí.
Súčasti ženského ľudového kroja
Spodňa je základnou krojovou súčiastkou v ženskom ľudovom odeve. Na rubáš sa oblieka sukňa fortuch z bieleho plátna kinteš, alebo z modrotlače. Sukňu doplnila krojová zástera obruštek. Na hornú časť tela sa obliekalo oplecko s vyšívanými rukávmi a lajblík nazývaný brusliak.
Na krojové rukávce patrila trojuholníková šatka krodel. V zime ženy nosili súkenné trojštvrťové kabátiky kabanice a čužka kožuch. Hlavu zdobil čepiec, šatka a na svadbe parta.
Významné detaily ženskej výzdoby
- Oplecko: Staršie oplecká boli celoplošne vyšívané ľanovou nebielenou niťou na ľanovom plátne. Na výzdobu sa tiež používala paličková čipka, ktorú aplikovali vodorovne alebo zvisle, a okolo nej bola bohatá výšivka. Novšie oplecká sú vyšívané farebnými niťami, prevažne oranžovými a žltými odtieňmi, doplnené farebnou furmou (výšivka na vyťahaných nitkách - hrachovinka).
- Ľajblík: Je to vlastne ľajblík, ktorý zakrýva prsia a malú časť pod pazuchami. Pôvodné boli šité z mnohých malých kúskov. Boli ozdobené výšivkou a neskôr sa prišívali rôzne flitre a korálky.
- Čepiec: Nosili ho vydaté ženy. V minulosti boli čepce háčkované alebo vyšívané na tyle a upevnené na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Na zadnej časti bola upevnená šnúrka do mašle a visela dole k pásu. Neskôr sa začali vyšívané a háčkované kápky dopĺňať rôznymi korálkami - striedali sa osve, limbačky, pučienky. Staršie ženy si viazali na kápku šatku.
- Šaty glotové: Na sviatok do kostola sa nosili šaty glotové, zospodu vyšívané a dookola obšité čipkou - často sa používala paličková čipka. Šikovnejšie ženy mali šatu vyšívanú aj okolo tzv. zubami.
- Zásterka: Bola husto nazberkaná do obalku a na páse sa uväzovala tkanicou. Na páse boli husto naskladané do širokého obalku, zospodu podšité inou farebnou látkou - bľach. Výšivka bola veľmi skromná - len úzky venček asi 15-20 cm od spodku sukne alebo vôbec žiadna. Vydaté ženy si sukne "opínali" - prednú časť sukne si podkladali a upevnili pod šnúrku na obalku, ako na pôvodných sukniach.
- Krodel: Je to veľká trojrohá šatka, ktorá sa uväzovala popod pazuchy smerom dozadu. Základ tvorilo domáce plátno - po obvode obšité úzkou krajkou - andzesom. Pôvodne bol andzes háčkovaný alebo vyšívaný. Na ňom bola prišitá široká krajka - štikeraj, ktorý bol bohato nazberkaný. Staršie ženy pôvodne nosili krodle z naviazaných strapcov.
Súčasti mužského ľudového kroja
Pre Slovenský mužský kroj je charakteristický folklórny plstený klobúk, kožený opasok a blanciar. Krojové košele sú pestro vyšívané ľudovou ručnou výšivkou. Krojový kabát je charakteristický voľným strihom. Nohavice sú na stehnách tiež vyzdobené výšivaním, príznačným pre daný región. Gety sú široké, siahajúce pod kolená, v páse stiahnuté tkanicou. Spodná časť nohavíc je podšitá dvojmo a ukončená strapcami. Legendárna časť mužského kroja zakrýva hruď, brucho je holé, má široké rukávy na hrudi a v priečnych pásoch na rukávoch. Pôvodná výšivka bola zhotovená "pravou" ihlou - hrachovinka a okolo nej polhviezdy.
Blanciar - ozdoba mužského kroja
Blanciar je jeden z najstarších šperkov ľudového oblečenia. Je zdobený gravírovaním a vybíjaním. Tento ľudový šperk je spojený s takmer všetkými folklórnymi regiónmi Slovenska, najmä Považie, Spiš, Liptov, Orava a Kysuce.
Svadobné kroje a ich špecifiká
Svadobný ženský dievčenský kroj je určený na odobierku mladuchy. Vo výzdobe svadobných krojov sa často prejavuje bohatá výšivka s nespočetným množstvom ornamentov, vyšívaniu ktorých venovali Detvianky najväčšiu pozornosť, a to často na tmavom, napríklad čiernom, podklade.
Svadobný kroj ženícha
Ženích má svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice a krojovú vestu. V zimných mesiacoch dopĺňa jeho odev svadobný kabát a krojová kabanica. Nechýba ani folklórny plstený klobúk, vysoký asi 3-4 cm s malou strieškou, ozdobený ručne robenou retiazkou. Krojová kabanica je šitá z čierneho súkna na spôsob krátkeho kabáta. Predné časti kabanice boli v hornej časti pri krku spojené remeňom. Lemovanie okolo krajov a v rohu predného dielu je zdobené červeným súknom. Dozdobená je stočenou červeno-zelenou vlnou. Na opasku bolo ukryté vrecko na peniaze. Krpce sa k nohám šnurujú dlhými pásmi kože od členkov smerom hore.
Súčasťou mužského svadobného, alebo slávnostného kroja, najmä z Detvy, môže byť aj kožuch, ktorý je skutočným skvostom remeselnej zručnosti detvianskych mužov. Je z červeno zafarbenej barančiny a celý je ozdobený ornamentmi z rôznofarebných koží. Prizdobuje sa tiež rôznymi kovovými nitmi.
Keď som s rodinú | SLOVENSKÁ SVADBA
Súčasnosť a zachovanie dedičstva
Moderné značky spájajú slovenskú ľudovú tradíciu s modernou dobou. Napríklad Krojove.sk® ponúka značkový odev našej výroby s ľudovou výšivkou, keramiku, drevené a kožené výrobky. Ich produktom dodáva jedinečnosť nielen samotný strih, ale aj nádherná výšivka navrhnutá v ich dielni. Rok 2025 je pre niektoré značky výnimočný, napríklad pre Krojove.sk, ktoré sa spojilo so slovenskou folkovou speváčkou Veronikou Rabada, ktorej tvorba je hlboko prepojená s ľudovou tradíciou, emóciou a autentickosťou. Ručne vyšívané obrusy so slovenskou výšivkou, vyšitou na mieru stola a previsom obrusu cez okraj stola, sú tiež súčasťou tradičného umenia, vhodné pre Vianočné a Veľkonočné sviatočné prestieranie.